Radcliffovej vrátili rekord, ale problém zostal

BRATISLAVA. Ženy ešte pred polstoročím museli behávať maratón tajne, vydávajúc sa za mužov. Dnes ich aj organizátorov svetová federácia núti do samostatných súťaží.

Augustový kongres IAAF v kórejskom Dägu schválil zásadu, že za rekordy bude uznáva» len výkony z čisto ženských pretekov. Na základe toho federácia zrušila svetový rekord Britky Pauly Radcliffovej 2:15:25 z londýnskeho maratónu 2003 a vyhlásila zaň jej tretí najlepší čas 2:17:42, ktorý zabehla tiež v Londýne, ale o dva roky neskôr, keď ženy odštartovali skôr ako muži.

V stredu rada IAAF, ktorá zasadá v Monte Carle, vrátila hodnotu svetového rekordu na pôvodnú úroveň s odôvodnením, že ho retroaktívne meniť nemôže a nové pravidlo vstúpi do platnosti až budúci rok.

„Počas kongresu zlyhal onlinový systém hlasovania, preto sa opakovali aj voľby podpredsedov a zmeny pravidiel sa schvaľovali bez toho, aby sme poznali ich presné znenie – dodnes ho oficiálne nemáme,“ opisuje chaotický priebeh jeho delegátka, generálna sekretárka Slovenského zväzu Anna Kirnová.

Federácia si nedomyslenosť verdiktu o oddelení mužských a ženských cestných behov uvedomila, až keď dostala protest nielen maratónskej asociácie (AIMS), ale aj piatich najväčších maratónov združených do lukratívneho seriálu World Marathon Majors (WMM), ktoré ako jedny z mála odnedávna (Boston od vlani) praktizujú osobitný štart žien, resp. ženskej elity.

„Pár veľkých maratónov predsunulo ženský štart, no my nad tým neuvaľujeme. Jedine, ak by nás k tomu prinútil vývoj a predpisy,“ hovorí riaditeľ košického MMM Branislav Koniar. „Minulý víkend som v New Yorku na vlastné oči videl dobeh ženského maratónu, pripadal mi odtrhnutý od inak krásneho podujatia. Okrem toho by nám to narobilo organizačné problémy – museli by sme o hodinu predĺžil uzatvorenie komunikácií.“

Podobný názor má aj šéf bratislavského maratónu Jozef Pukalovič: „Prinajmenej zatiaľ určite zmenu nechystáme. Naše, relatívne malé pole maratónkyň by samo vyznelo komicky.“

Problém má ešte oveľa širší kontext. Zásada pre svetový rekord by logicky mala platiť aj pre kontinentálny a národný. Aj pre limity na olympiádu či šampionáty. Navyše, zmiešané pole majú aj mnohé polmaratóny a cestné behy na iné vzdialenosti (od 10 do 100 km), na ktorých IAAF uznáva rekordy.

„Maratón vo Frankfurte nad Mohanom mal spoločný štart – takže Bérešovej londýnsky B-limit by nemal platiť, hoci väčšinu trate bežala so ženami?“ pýta sa jej tréner Gabriel Valiska.

„Rozhodnutie IAAF je vytrhnuté z kontextu dejín ženského maratónu,“ myslí si Pukalovič. „Úžasne by poškodilo behom – už len tým, že by sa vytratilo čaro spoločných štartov pribúdajúceho počtu manželských párov či celých rodín.“