BRATISLAVA. Vyhrať všetkých päť cyklistických monumentov je niečo unikátne. Väčšina pretekárov sa k tomu vo svojej kariére ani len nepriblíži. 

Nie sú totiž natoľko komplexní, aby zvládli prudké dláždené stúpania, viac ako 50 kilometrov po "mačacích hlavách" či náročné kopce v Lombardsku.

Za posledných 50 rokov boli k tomu blízko len traja muži - Hennie Kuiper, Sean Kelly a Philippe Gilbert. Zhodne vyhrali štyri monumenty a ďaleko neboli ani od toho piateho. Paradoxne, každému chýbal iný. 

Kuiper bol najlepšie druhý na Liége - Bastogne - Liége, Kelly nikdy neovládol Okolo Flámska, hoci až trikrát skončil na druhom mieste a Gilbert zase nestál na najvyššom stupienku na Miláno - San Remo, aj keď bol dvakrát na pódiu.

Kompletnou zbierkou monumentálnych klasík sa tak môže pochváliť len trojica Belgičanov - Rik Van Looy, Roger De Vlaeminck a Eddy Merckx.

Zo súčasného pelotónu má k ním najbližšie Tadej Pogačar. 

Slovinec bude v sobotu patriť k najväčším favoritom klasiky Miláno - San Remo, ktorá mu spolu s Paríž - Roubaix chýba v zbierke jeho úspechov.

Sagan po rokoch prvý pod šesť minút

Pogačar je dvojnásobným víťazom Tour de France. Zvláda tie najťažšie kopce, čo však nie je základný predpoklad k tomu, aby ste ovládli La Primaveru.

Najdlhšie preteky v cyklistickom kalendári (288 km) sú dlho pre televíznych divákov nudné a väčšina z nich prichádza k obrazovkám až na poslednú hodinu, počas ktorej sa odohráva všetko podstatné. 

Akýmsi predkrmom je stúpanie Cipressa (5,6 km, sklon 4,1 %, pozn.), ktoré vrcholí niečo vyše 30 km pred cieľom. Je dobrým miestom na okresanie pelotónu, no ale na rozhodujúci úder je ešte príliš skoro. 

Najzásadnejší boj sa odohráva v stúpaní Poggio, ktoré má 3700 metrov s priemerným sklonom necelé štyri percentá. Po ňom zostáva do konca už len 5,5 kilometra, takže je kľúčové byť na vrchole kopca vpredu.

Svojimi parametrami nie je na prvý pohľad náročné pre šprintérov a aj preto dokázali Miláno - San Remo v minulosti vyhrať Erik Zabel, Sean Kelly, Óscar Freire, Mark Cavendish, Alexander Kristoff či Arnaud Démare.

Stúpanie Poggio však dokazuje, ako sa cyklistika za posledné roky zmenila.

Je dynamickejšia, agresívnejšia a najmä rýchlejšia. Dnes nikto nečaká na záverečný špurt, ale Poggio je miestom, kde nasleduje jeden útok za druhým. 

Keď v roku 2017 zaútočil Peter Sagan, po takmer 20 rokoch sa stalo, že najlepší jazdec zdolal Poggio za menej ako šesť minút. Sagana síce v špurte predstihol Michal Kwiatkowski, no útok Slováka naznačil trend do ďalších rokov.

Odvtedy štyrikrát vyhral pretekár po sólovom útoku, raz bojovala vpredu dvojica a raz prišla do cieľa "väčšia" skupina desiatich pretekárov. 

VIDEO: Zostrih pretekov Miláno - San Remo z roku 2017

Pogačar dobre pozná kľúčové miesta

Presné hodnoty dosiahnutých časov na Poggiu sa rôznia. 

Viaceré zahraničné média uvádzajú ako rekord čas 5:40 min, ktorý vlani dosiahol Mathieu van der Poel. Podľa cyklistickej aplikácie Strava je najlepší čas na segmente Poggio di SanRemo ešte o štyri sekundy lepší.

Každopádne, z grafu, ktorý pre Sportnet pripravil zakladateľ webu cyclistshub.com Petr Minařík je zjavné, že oproti predošlým ročníkom je rýchlosť výstupu na Poggio vyššia, čo nehrá do kariet najmä šprintérom. 

Najmä preto majú dnes šancu na úspech aj iní pretekári ako šprintéri, vrátane Pogačara. Vlani sa mu nepodarilo na Poggiu odpútať sa od všetkých súperov. 

Na jeho útoky reagovali Filippo Ganna, Wout van Aert a tiež Mathieu van der Poel, ktorý ešte pred úvodom zjazdu nečakane zaútočil a napokon ho už nik nedostihol. Pre Pogačara napokon zostala štvrtá priečka.

"Ako sme už predtým videli, tieto preteky patria k tým, ktoré je najťažšie vyhrať. Môžu sa skončiť všelijako. Určite budeme mať plán," naznačil Pogačar.