ŽILINA. Fascinujú ho knižky o zdravom životnom štýle. Pije iba vodu. Prestal jesť sladkosti a vôbec nesladí. Aj preto v zápase nabehá v priemere o jeden až pol kilometra viac a rýchlejšie. Skromný chlapík s prirodzenou inteligenciou sa vyšvihol na jednu z najväčších osobností nášho národného tímu futbalistov.
PETER PEKARÍK patril aj v kvalifikačnom súboji o postup na ME proti Ukrajine opäť medzi našich najlepších hráčov. Súboj však nedohral, v úvode prvého polčasu sa zranil a prišla preňho sanitka. Tŕpla mu ruka. Od bolesti si zakrýval tvár a odniesli ho na nosidlách. "Vyzeralo to strašidelne, tvrdil jeho spoluhráč Tomáš Hubočan.
Čo sa stalo?
„Do zákroku som šiel hlúpo a zbytočne, pretože Koza (brankár Matúš Kozáčik) tam už vybiehal a mohol mať čistú loptu. Na druhej strane v minulosti som zahral takýchto lôpt možno aj tisíc a nikdy sa nič nestalo. V tomto prípade zohralo rolu aj to, že rovnaké rameno som už raz mal operované. Takže nechýbalo veľa, aby sa mi to vrátilo. Myslel som si, že ihrisko bude trošku vlhšie, a že tá kĺzačka pôjde ľahšie, čo sa nestalo. Hneď ako som šiel do zákroku som pocítil obrovskú bolesť. Vedel som, že je zle a rameno je vonku.“
Ihneď vás odviezli do nemocnice, však?
„Iste. Röntgen odhalil, že nie je nič zlomené, ani poškodené. Lekár mi povedal, že magnetická rezonancia odhalí, či sú tie šľachy, alebo puzdro poškodené. Ak nie doba liečenia bude menšia.“
Kam vás zobrali do nemocnice?
„Do Žiliny.“
Lebo šli chýry, že vás museli viesť vrtuľníkom?