Všetci zmokli, ale oheň nezhasol. Ak sa niekto zaľúbil do olympiády, dážď ho neodradí

PARÍŽ. Zámer vyšiel. Paríž naozaj usporiadal olympijský otvárací ceremoniál, aký ešte svet nevidel.

„Tento ceremoniál je odrazom hier v Paríži, porušením konvencií a pozvaním nečakaného s množstvom referencií, prekvapení a indícií o francúzskej kultúre,“ zhrnul esenciu vyše štvorhodinového programu režisér Thomas Jolly.

Zidane v metre

Už úvodný skeč ukázal zmysel pre humor tvorcov a zároveň upozornil na výnimočný koncept slávnostného otvorenia. Bežec s pochodňou dobehol na štadión Saint-Denis, len aby s hrôzou zistil, že je prázdny.

Nasledovali prestrihy na televízne noviny rôznych svetových médií, ktoré informovali, že veľkolepý otvárací ceremoniál sa po prvý raz neuskutoční na štadióne, ale na rieke Seina.

Zmätený bežec už-už prepadol zúfalstvu, keď mu prišla na pomoc známa tvár: francúzska futbalová legenda Zinedine Zidane.

V bezchybnom obleku v štýle Jamesa Bonda sa vybral po parížskych uliciach, aby oheň dopravil na to správne miesto. Metro však neočakávane zastalo v tuneli a futbalový hrdina podal pochodeň trojici detí, ktoré sa bez strachu vrhli do spleti parížskych katakomb, kde už na nich čakal v člne záhadná postava.

Kým sa čln s deťmi a s maskovaným strážcom pochodne vynoril spod mosta na Seine, prešlo možno päť minút, no stačili na to, aby všetkých na mieste presvedčili, že sa oplatilo venovať celý deň otváraciemu ceremoniálu.

Kontroly a kontroly

V nultý deň olympiády sa tradične nekonajú žiadne súťaže. Je to aj praktické riešenie, lebo ceremoniál si vyžaduje obrovské bezpečnostné opatrenia a všetci, ktorí sa na ňom zúčastnia, si na to musia vyhradiť prakticky celý deň.

Kým v odľahlejších štvrtiach si Paríž žil svoj bežný piatkový život, ku ktorému patria trebárs blšie trhy pod podchodom, kde dostanete sandále na opätku, varnú kanvicu i vŕtačku bez nabíjačky, v centre mesta už platili prísne opatrenia.

Ceremoniál tradične je takzvaný „high-demand event“, teda podujatie, o ktoré je veľký záujem a novinári si naň musia zabezpečiť lístok.

Na tie tentoraz funguje aplikácia a všetko prebieha elektronicky, no každý novinár, kto dostal vstupenku na slávnostné otvorenie, si ešte musel osobne prevziať v hlavnom tlačovom stredisku nálepku, ktorá ho oprávňovala na vstup do areálu Trocadéro.

Zástupcov tlače tam viezli špeciálne autobusy, inak už aj širšie okolie bolo pre bežnú automobilovú dopravu uzavreté.

Pred vstupom na samotné námestie musel každý prejsť bezpečnostnou kontrolou. Tá tentoraz naozaj znamenala dôkladné ručné prezretie všetkých predmetov v batohu, čo najmä v prípade fotografov zabralo veľa času.

Kým sa návštevník dostal k tribúnam s výhľadom na eiffelovku, ešte mu minimálne trikrát kontrolovali akreditáciu a pri poslednom vstupnom bode bol aj elektronický skener známy z letísk.

Aj preto odporúčali novinárom presunúť sa na Trocadéro najneskôr tri hodiny pred začiatkom ceremoniálu.

Mesto v hlavnej úlohe

Už dávno platí, že slávnostné otvorenie si najviac a do detailov užijú televízni diváci. Tradičný sprievod na štadióne je síce pre každého pretekára zážitok na celý život, avšak zvyčajne mu predchádza dlhé a nudné čakanie.