Bola to rituálna samovražda. Olympijským samurajom patrí obdiv (komentár)

Boris Vanya|9. aug 2021 o 23:20

Bez Tokia by táto olympiáda zrejme vôbec nebola.

Organizovať olympijské hry je obrovské ekonomické riziko.

Organizovať olympijské hry v ére pandémie je ekonomické šialenstvo. Organizovať olympijské hry v ére pandémie v Japonsku bez zahraničných i domácich fanúšikov je harakiri. Pardon, seppuku.

Najskôr krátky exkurz do histórie.

Samurajovia boli stredovekí japonskí bojovníci známi svojou oddanosťou. Ovládali niekoľko bojových umení, ale aj čajový obrad, usporiadanie kvetov ikebana či skladanie básní.

Súčasťou samurajského kódexu bola aj rituálna samovražda zvaná seppuku, v Európe tiež nesprávne označovaná ako harakiri.

Vo finále si pri nej kľačiaci bojovník krátkym samurajským mečom prerezal brušnú dutinu. Aby sa nedostal do zajatia. Alebo neprišiel o svoju česť.

V západnom svete si samurajovia vyslúžili obdiv. Filmový hold im zložil japonský režisér Akira Kurosawa vo filme Sedem samurajov, ale aj Edward Zwick filmom Posledný samuraj s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe.

Šou za 15,4 miliardy

Organizátori olympijských hier v Tokiu boli ako samurajovia. Svoju úlohu plnili s absolútnou oddanosťou a precíznosťou. Aj s vedomím, čo ich čaká na konci tejto cesty. Japonská česť bude vykúpená obrovskými dlhmi.

Súvisiaci článok

Slovenský šport si dnes môže zatlieskať, zajtra nebude mať komu (komentár)

Náklady na olympijské hry sa vyšplhali na 15,4 miliardy dolárov. Podľa štúdie Oxfordskej univerzity za to mohli Japonci postaviť 1200 škôl. Alebo 300 nemocníc.

Príspevok Medzinárodného olympijského výboru organizátorom predstavuje 1,3 miliardy dolárov.

Nenaplnili sa obavy z toho, že hry sa môžu stať akýmsi rozprašovačom koronavírusu. Počas podujatia malo pozitívny test 430 akreditovaných osôb, ale z nich bolo iba 32 účastníkov hier, ktorí bývali v olympijskej dedine.

Nepotvrdili sa ani výsledky prieskumov o negatívnom postoji japonskej spoločnosti k hrám. Športovcov presúvajúcich sa autobusmi po Tokiu zdravili nadšení ľudia, mnohí s transparentmi.

Kto môže byť vďačný

Olympijskí samurajovia si zaslúžia uznanie a obdiv.

V prvom rade od Medzinárodného olympijského výboru. Lebo ak ste majitelia cirkusu, môžete mať geniálnych artistov, ozaj smiešnych klaunov, aj medvede, čo na povel jazdia na bicykli, ale sú vám nanič, ak nemáte šapitó.

Ďalej od športovcov, pre ktorých predstavuje účasť na olympiáde vrchol ich kariéry a zmysel dlhoročného tréningového úsilia.

Určite od televíznych spoločností (špeciálne americkej NBC), ktoré zaplatili miliardy za vysielacie práva a za desiatky miliónov predali reklamný čas.

A od televízneho publika, ktoré takmer tri týždne so záujmom sledovalo, kam dokáže človek posunúť hranice svojich možností.

Lebo ľudstvo potrebuje chlieb aj hry. Lebo svet potrebuje nádej. Lebo olympiáda je jedinečná. To platí aj po Tokiu. Bez neho by táto olympiáda zrejme vôbec nebola.