BRATISLAVA. Olympijské hry sú veľkou športovou udalosťou. Okrem obdivuhodných výkonov športovcov k nim však neodmysliteľne patria aj symboly.
Čo vyjadrujú olympijské kruhy a kedy sa na olympijskej pôde prvýkrát objavil oheň? Pozrite si všetko dôležité o olympijských symboloch.
Olympijské logo
Pozostáva z piatich olympijských kruhov používaných samostatne, vykreslených v jednej farbe alebo v piatich rôznych farbách.
Symbol bol navrhnutý zakladateľom novovekých olympijských hier i Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Pierrom de Coubertin.
Modrý, čierny, červený, žltý a zelený kruh predstavujú jednotlivé kontinenty: Európu, Afriku, Ameriku, Áziu a Austráliu s Oceániou.
Ich vzájomné prepojenie vyjadruje jednotu piatich kontinentov a stretnutie športovcov z celého sveta na olympijských hrách.
Olympijská vlajka
Prvýkrát sa použila pri otvorení Hier VII. olympiády v Antverpách v roku 1920. Olympijská vlajka má biele pozadie bez lemovania. V jej strede sa nachádza päťfarebný olympijský symbol. Požíva sa pri otváracom a záverečnom ceremoniáli.
Olympijské heslo
Oficiálnym olympijským heslom je ‚rýchlejšie, vyššie, silnejšie‘. Jeho autorstvo sa pripisuje dominikánskemu mníchovi, pedagógovi a priateľovi Pierra de Coubertin R. P. Didonovi.
Motto vyjadruje ambíciu olympijského hnutia aktívne prispievať k rozvoju človeka – ľudstva. Človek sa má neustále snažiť rozvíjať a využívať svoj potenciál.
Olympijská hymna
Autor textu olympijskej hymny bol vynikajúci grécky básnik Kostis Palamas. Hudbu zložil ďalší Grék Spyros Samaras ako slávnostnú kantátu k otvoreniu prvých novovekých hier olympiády v Aténach 1896.
Ako oficiálna olympijská hymna však bola schválená až v roku 1958 na zasadnutí MOV v Tokiu.
Od toho času sa olympijská hymna používa na úvod oficiálnych podujatí medzinárodného olympijského hnutia, napríklad pri otvorení olympijských hier, zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru, národných olympijských výborov a pod.
Olympijský oheň
Symbolizuje prepojenie moderného olympijského hnutia s antickými olympijskými tradíciami.
Na olympijskej pôde sa oheň prvýkrát objavil na OH v Amstedame 1928. Od hier v Berlíne 1936 tvorí zapaľovanie olympijského ohňa, ktorý pochádza priamo z gréckej Olympie, pevnú súčasť otváracieho ceremoniálu.
Olympijský oheň potom počas konania hier horí počas OH na olympijskom štadióne alebo v jeho blízkosti. Dáva tak na známosť všetkým, že sa hry práve konajú. Súčasťou záveru hier je preto aj zhasnutie olympijského ohňa.
Od roku 1936 sa prenášanie olympijského ohňa z Olympie do miesta konania hier uskutočňuje prostredníctvom olympijskej štafety.