Naglič: Bez cudzincov by bola slovenská liga ešte horšia

ARAMIS NAGLIČ patrí medzi najväčšie osobnosti, ktoré hrali na Slovensku basketbal. V roku 1992 si tento 203 centimetrov vysoký pivot zahral za chorvátsku reprezentáciu vo finále olympiády proti americkému Dream Teamu.

V roku 1999 prišiel na tri roky do Pezinka, ktorý bol vtedy v slovenskej lige suverénny. K trom hráčskym slovenským titulom pridal v rokoch 2013 a 2019 dva trénerské, oba s Interom Bratislava. Tento rok prišiel k tímu vo februári, pod jeho vedením Inter ani raz neprehral.

V rozhovore pre SME hovorí o slovenskej lige, spomína na kľúčový zápas svojej kariéry. Hovorí tiež o tom, v čom sa najviac odlišuje európsky basketbal od amerického, ako sa môže slovenský hráč dostať do NBA a prečo sa to jemu nepodarilo.

Inter v lige neprehral od januára, v play off vyhral jedenásť zápasov za sebou. Nechýbal záveru sezóny náboj?

V tomto nejde o nás, ale o druhých. My sme si urobili svoju prácu najlepšie, ako sme mohli, hráči brali všetko veľmi profesionálne, tréningy boli veľmi intenzívne a tak sme aj hrali. Myslím si, že sme predvádzali moderný basketbal, aký by sa mal hrať. Bol by som rád, ak by takto hralo viac tímov na Slovensku.

Do Interu ste prišli až vo februári. Aké je to prebrať tím, ktorý ste si nemohli vytvoriť podľa svojich predstáv? Dá sa mesiac pred play off ešte niečo meniť?

Pre trénera to nie je ľahké, vždy ide do rizika. Navyše, prišiel som k tímu, ktorý bol už vtedy na čele ligovej tabuľky. Každá zmena to môže nakoniec pokaziť. Pred príchodom som si pozrel, akých hráčov budem viesť, ako doteraz hrali. Boli to atletickí hráči, aj rotácia bola veľká, tak som sa hneď rozhodol, že budeme hrať ešte rýchlejšie, jednoduchšie a s maximálne agresívnou obranou. Hráči sa cítili v tomto systéme dobre a výkonnosť išla hore.

Keď ste hrávali v Pezinku, v kádri bolo päť cudzincov, v ostatných tímoch boli hráči zo zahraničia skôr výnimkou. Teraz má prakticky každý tím päť aj viac cudzincov. Pomáha to lige?

Dnes v Európe neexistuje rozdeľovanie na domácich hráčov a cudzincov, rozhoduje sa podľa toho, kto čo vie. Na Slovensku som videl veľa tímov, ktoré nemajú dosť hráčov na rotáciu a potom hrajú pretaktizovaný basketbal.