V histórii plochej dráhy nejazdil pretekár zo Slovenska, ktorý by dosiahol viac ako MARTIN VACULÍK. Od začiatku kariéry bol výnimočný a vyhrával medzinárodné podujatia od sedemnástich.

V tomto roku si senzačne vybojoval tretie miesto v seriáli majstrovstiev sveta Speedway Grand Prix.

"Pevne verím, že ak bude šťastie na mojej strane a vydrží aj zdravie, budeme ešte silnejší a pripravení zaútočiť na najvyššie méty," vraví Vaculík.

Jeden novinár po prvom vzhliadnutí pretekov motocyklov na plochej dráhe opísal tento šport nasledovne: „Sú to magori, ktorí jazdia iba doľava, jeden proti druhému plnou rýchlosťou. A to na motorke, ktorá nemá brzdu a je poháňaná raketovým palivom.“ Ako opisujete tento šport laikom vy?

Spomínaný novinár v zásade povedal pravdivé veci. Ideme doľava, jazdíme na metylalkohol a nie na benzín, ideme bez bŕzd, to všetko sedí. V mojich očiach je to nádherný šport, ktorý mám veľmi rád. Pre mňa je to šport číslo jeden. Ide o motoristický šprint, kde rozjazdy na rozdiel od iných pretekov trvajú okolo jednej minúty. Je to šport plný adrenalínu a situácií, ktoré dvíhajú divákov zo sedadiel. Všetkým, ktorí ho ešte nevideli, odporúčam si ho pozrieť a následne si naň vytvoriť vlastný názor.

„Martin Vaculík je na plochej dráhe úkaz. Podobný, akým je Peter Sagan v cyklistike či Petra Vlhová v lyžovaní. Taký sa narodí raz za sto rokov,“ hovorí Martin Búri, šéf žarnovického klubu plochej dráhy. Dvoma víťazstvami v tohtoročnom seriáli majstrovstiev sveta a celkovým tretím miestom ste dosiahli viac než všetky legendy tohto športu v Československu za roky jeho existencie. Cítite sa na Slovensku dostatočne docenený?

Prešiel som dlhú cestu, a hoci dnes už patrím medzi skúsenejších jazdcov, výsledky sa mi podarilo dosahovať už od začiatku kariéry v roku 2005, keď som ako 15-ročný získal licenciu a začal postupne jazdiť. Všetky úspechy, či už ligové tituly alebo individuálne víťazstvá v rôznych pretekoch, som zbieral systematicky. Som veľmi vďačný za to, že sa mi to podarilo. 

Spoznávajú vás ľudia na ulici či v supermarkete?

Záleží kde. (Smiech.) Ale tým, že sa v roku 2023 objavila plochá dráha na obrazovkách RTVS, záujem o plochú dráhu sa zvýšil, čo ma veľmi teší. Mám sen, aby sa plochá dráha na Slovensku rozvíjala, aby pribúdali noví jazdci a možno aj nové štadióny. Pevne verím, že by sa jedného dňa mohol splniť. Medializácia a propagácia tomu určite pomáhajú. 

Zdeno Vaculík, váš otec, jazdil plochú dráhu v rokoch 1972 až 1989 a získal 4 tituly majstra Slovenska. Navnadil vás na plochú dráhu on a mali ste to v niečom uľahčené?

Keď som sa narodil, otec už aktívne nejazdil. Pochádzam však zo Žarnovice, kde má plochá dráha tradíciu a je veľmi populárna. Ako každý chlapec aj ja som sa chodil pozerať na tréningy a preteky. Tým, že sa otec plochej dráhe venoval, mal som uľahčenú cestu. Keď som mu povedal, že by som to chcel aj ja vyskúšať, vedel sa dostať k motorke a ostatným potrebným veciam, aby som mohol začať. 

Ale nebol to ten prípad, že keď to robil otec, musí to robiť aj syn. Práve naopak, iniciatíva vyšla z mojej strany, bola to láska do plochej dráhy od raného detstva. Pamätám si návštevy štadióna, poznal som podľa štýlu všetkých jazdcov. Denne som pozeral viacero hodín videokazety so záznamami z majstrovstiev sveta či svetových líg.

Dostal som sa až do bodu, že ak by všetci jazdci vyzerali rovnako, vedel by som ich identifikovať podľa jazdeckého štýlu a prejavu na dráhe. Do plochej dráhy som bol extrémne zažratý a otec nemal inú možnosť, keď som mu s tým nonstop „pílil uši“. 

Koho plagáty ste mali na stene detskej izby?

Všetkých mojich obľúbených idolov – Švéda Tonyho Rickardssona, Poliaka Tomasza Golloba, Američana Grega Hancocka a ďalších legiend plochej dráhy.

Licenciu jazdiť ste získali ako 15-ročný. Víťaziť ste začali takisto veľmi skoro, už ako 17-ročný ste sa stali majstrom Českej republiky medzi seniormi ako prvý Slovák v histórii a najmladší jazdec v dejinách českých majstrovstiev. Od začiatku ste dosahovali výsledky, aké pred vami nik nemal. Čo ste robili inak ako vaši rovesníci?

Jazdiť som začal ako 9-ročný už v roku 1999, ale do získania licencie to boli iba tréningy v Žarnovici či občasné preteky v Česku alebo Poľsku. Venoval sa mi najmä otec, ktorý položil základy úspechu, dal mi cenné rady a hodnoty ako disciplína, zodpovednosť, profesionalita. Otec na to veľmi dbal. 

Teraz sa mi o tom hovorí už ľahšie a chápem to, aj keď v tom veku som pre to nemal pochopenie. Máloktoré dieťa či tínedžer rozumie tomu, že musí ísť spať o ôsmej večer a nemôže ísť s kamarátmi von alebo musí mať životosprávu, aby niečo dosiahol.

Vtedy som veľmi proti tomu bojoval a mali sme aj turbulentné obdobie. Dnes som za to nesmierne vďačný, pretože nebyť jeho prístupu, učenia a skúseností, ktoré presiakli cez veľkú stenu môjho odporu, nebol by som tam, kde som. 

Výsledky sa začali postupne dostavovať, hoci to nebolo hneď od začiatku a aj víťazstvo v sedemnástich rokoch bolo so šťastím.

Máte za sebou bohatú klubovú kariéru. Začínali ste ju v českom klube Slaný, ale pôsobili ste aj v Anglicku, Švédsku, Dánsku, Rusku či Poľsku. Kde ste sa cítili najlepšie? Dá sa jazdiť viacero líg súčasne?

V plochej dráhe sa dá na rozdiel napríklad od futbalu jazdiť viacero líg súčasne. Kalendár je nastavený tak, že každý deň má vyhradený iná liga. Napríklad nedele je poľská, utorky švédska, pondelky a stredy anglická a podobne. Nestane sa, že by sa môj dánsky, švédsky či poľský klub stretli v nejakej spoločnej lige a ja by som si musel vyberať. 

Veľmi dobre sa cítim v Poľsku. Je to mne blízka krajina, náš sused, pôsobím tam už od roku 2006 a som tam už skoro ako doma. Ovládam dobre jazyk, mám tam veľa známych a priateľov. To je aj dôvod, prečo okrem seriálu majstrovstiev sveta ešte stále jazdím v poľskej lige, aj keď som zo všetkých ostatných odišiel.

Spomínali ste, že viete celkom dobre po poľsky. Ako sa po poľsky povie plochodrážnik?

Žužlovec. Plochá dráha sa totiž po poľsky nazýva žužel, čo znamená škvara. Čiže pretekár je tam akoby „škvarovec“. (Smiech.)

Hovorí sa, že plochodrážna motorka má najrýchlejší štart zo všetkých motoriek vôbec. Z nuly na stovku sú to približne 2 sekundy. Aké vlastnosti táto motorka má? 

Je pravda, že zrýchlenie z nuly na stovku je medzi 2-3 sekundami, záleží aj na type a príprave dráhy. Motorku by sme v cyklistickej tematike mohli nazvať ako „hardtail“, čiže s odpruženým predkom, ale tvrdou zadnou časťou. Je to kvôli tomu, aby zadná časť „neprepružovala“ v zákrutách a ovládanie motorky bolo čo najlepšie.

Je to veľmi dynamické, rýchle, ale zároveň nepohodlné. Motorka je tak prispôsobená maximálnemu výkonu v daný moment, či už jazdca alebo samotného stroja. Nie je to pohodlný chopper na ceste, kde si užívate krajinu, je to živel, ktorý ponúka maximálny výkon v krátkom čase.

Koľko motoriek a motorov máte k dispozícii na jednu sezónu?

Na každú sezónu staviame štyri až päť nových motoriek, ktoré vydržia zhruba tú jednu sezónu. Vydržali by síce aj dlhšie, ale snažíme sa mať všetko stopercentné a čo najlepšiu techniku každý rok, preto spomínaný ročný interval. 

Motory sa dokupujú a menia priebežne. Niektorý vydrží aj dva-tri roky, inokedy sa po testoch ukáže, že nie je dobrý a dá sa preč. Za kariéru som mal desiatky a desiatky motorov. Je to akoby spotrebný materiál.

Rieši sa nastavenie motorky podľa typu dráhy? Ako na nej vlastne brzdíte, keď nemá brzdy?

Motor má veľkú kompresiu, a keď uberiete plyn, dokáže vás relatívne rýchlo spomaliť. Je to ako pri aute s manuálnou prevodovkou, keď pri zaradenej jednotke pridáte plný plyn a následne naplno uberiete, tak vás to pribrzdením hodí pomaly až na volant. Podobne je to aj v prípade plochodrážnej motorky, keď držíte plyn, výkon máte, len čo plyn uberiete alebo ho úplne zavriete, začne vás to veľmi spomaľovať. To robíme vtedy, keď prejdeme cieľom a za pár desiatok metrov spomalíme na bezpečnú rýchlosť, ktorú vieme kontrolovať. 

Ako vyzerajú preteky na plochej dráhe a ako je organizovaná sezóna?

Sezóna v Európe sa začína tréningmi, testami a prípravnými pretekmi v marci. V apríli prichádzajú na rad prvé ligové preteky a koncom apríla aj seriál Speedway Grand Prix. Ostrá sezóna trvá približne do polovice októbra. 

Jedna jazda trvá maximálne dve minúty. V pretekoch sa zvyčajne ide 5 jázd, celkovo tak strávite na motorke do 10 minút. Čo je pre úspech v jazde najdôležitejšie?