BRATISLAVA. Predstavte si devätnásťročného tenistu, ktorý musí nastúpiť na dôležitý zápas, možno najdôležitejší, aký v dovtedajšej kariére hral, a bojovať o budúcnosť tohto športu vo svojej krajine.
Z dnešného pohľadu sa to zdá nepochopiteľné. Ako by jeden zápas mohol ovplyvniť budúcnosť celého športu? A prečo by chcel niekto likvidovať tenis v nejakej krajine?
V časoch socialistického Československa v 80. rokoch však stál pred takouto zložitou úlohou Miloslav Mečíř. Bolo to pri jeho debute v Davisovom pohári v roku 1983.
Mala to byť likvidácia tenisu
Československí tenisti v tom roku v prvom kole Svetovej skupiny nečakane prehrali s Paraguajom. V zostave bol vtedy aj hviezdny Ivan Lendl. Ten neskôr emigroval do USA.
Lendl mal však s komunistickým režimom v Československu už dlhšie problémy. "Ivan štartoval na zakázanej exhibícii v Južnej Afrike," spomína pre Sportnet na začiatok 80. rokov tenisový tréner Jan Kukal.
Po nečakanej prehre hrali československí tenisti proti Sovietskemu zväzu.
"V ten rok sme nečakane nestačili na Paraguaj a prehra proti ZSSR mala byť zámienkou na zrušenie profesionálneho tenisu v Československu," vraví Jan Kukal, vtedajší reprezentačný tréner mužov i žien.
Ak by vtedy československí tenisti prehrali, zrejme by prišli o pozíciu tzv. štatutárnych hráčov. To bolo v ére socialistického Československa mimoriadne dôležité, aby mohli cestovať do zahraničia na turnaje.
"Na začiatku 80. rokov som sa nedobrovoľne vrátil z Rakúska, kde som pôsobil ako tréner Davis Cupu a Fed Cupu. Musel som zobrať funkciu šéfa štatutárnych hráčov v Prahe. Bola to najhoršia práca môjho života," hovorí Kukal o svojom príchode do československého tímu.
Veľký obrat