Keď mal jedenásť rokov, neraz bol smutný a chcel sa zo Žiliny vrátiť domov. Podobné myšlienky mal aj po prestupe do Sampdorie Janov, kde bol mimo tímu. Milan Škriniar sa však nevzdal a v máji sa tešil s Interom Miláno zo zisku talianskeho titulu.
„Sme na neho neskutočne hrdí,“ hovorí otec futbalistu ĽUBOMÍR ŠKRINIAR.
Pred sedemdesiatimi rokmi vyhral taliansky titul Július Schubert, no odvtedy sa to žiadnemu Slovákovi nepodarilo. Až teraz vášmu synovi. Aký to bol pre otca pocit?
To sa nedá opísať slovami. Vždy som veril, že bude z Miňa dobrý futbalista, ale o tomto sa mi ani nesnívalo.
On si to zrejme ešte neuvedomuje, ale bol to zápis do histórie. A obrovská reklama pre Slovensko.
Na tento moment bude mať pamiatku do konca života. A už to nikdy nič nezmení. Triumf v Serii A je cenný o to viac, že Inter Miláno nevyhral Scudetto jedenásť rokov.
Keď nám po zisku talianskeho titulu Miňo volal a tešil sa, tak som si aj poplakal. Je skvelé, že Slovák vyhral jednu z najprestížnejších líg. Roky sa o to pokúšal Marek Hamšík s Neapolom, no nevyšlo mu to. Blízko bol aj Vraťo Greško, ale tiež sa mu to, žiaľ, nepodarilo.
Zo začiatku sezóny pod trénerom Antoniom Contem Milan nehrával, potom sa naplno usadil v základnej zostave. Ako ste to vnímali?
Písalo sa, že mal Miňo problémy s trénerom, ale to nie je pravda. Jednoducho bola na defenzívnych postoch veľká konkurencia kvalitných obrancov. Tak to v týchto kluboch býva.
Keď sa obrane darilo, tréner nemal dôvod nič meniť, čo je pochopiteľné.
Miňo si však svojou ctižiadostivosťou a poctivou prácou v tréningoch vypýtal nomináciu. Dostal šancu, nesklamal a preto začal stabilne hrávať.
Chodievate ho do Milána navštevovať?
V poslednom čase to bolo pre pandémiu veľmi náročné, predtým som chodil pravidelne.
Počas éry trénera Spallettiho som bol dokonca v tréningovom centre Interu, čo bol pre mňa ako bývalého futbalistu veľký zážitok. Bežne tam nikoho nepúšťajú, ale mne spravili aj raňajky (smiech).
Stretli ste sa tam aj s nejakými jeho spoluhráčmi?
Podal som si ruku s Maurom Icardim, Andreom Ranocchiom, fotky mám s Radja Nainggolanom či Lautarom Martínezom. Všetci boli príjemní a ja budem mať najlepšie spomienky.
Milana poznajú fanúšikovia na celom svete. Nestúpla mu z toho niekedy sláva do hlavy?
To určite nie, od detstva je stále rovnaký. Stále je to ten chlapec z malého Žiaru nad Hronom.
Áno, občas vybuchne, ale emócie sú pri futbale normálne. Počul som poznámky, že robí na ihrisku niečo z frajeriny. Na všetko má však dôvod.
On sa nikdy nad nikoho nepovyšoval a vždy bol pokorný, slušný. Napriek tomu, že je v Miláne známy.
Ako sa vyrovnáva s popularitou?
Je to trošku zásah do súkromia, ale to k tomu patrí. Niektorí fanúšikovia sa občas možno hnevajú, že sa im nevenuje. Ale nedá sa stíhať všetko, má to fakt náročné.
Teším sa, že ľudia v Miláne ho majú radi. Keď ešte mohli prísť diváci na štadión a komentátor s plnými tribúnami kričal jeho meno, mal som z toho zimomriavky.
Milan Škriniar. (Autor: TASR/AP)
Ako sa vám podarilo vychovať reprezentanta svetovej triedy?
Naša rodina sa vždy motala len okolo futbalu a iné športy sme neriešili. Chodievali sme v zime hrávať hokej na rybník s partiou, ale to je tak všetko.
Hovorili nám, že Miňo by bol vďaka výške dobrý basketbalista, ale ja som ho videl len ako futbalistu.
Druhý syn Radko mal veľkú smolu na zranenia, ale takisto bol výborný futbalista. Miňo mal trochu viac šťastia a dnes je stabilným členom reprezentácie. Na obe deti sme hrdí.
Čo by ste Milanovi ešte v kariére dopriali?
Ak by vyhral Ligu majstrov, bolo by to úžasné. Tiež by som mu doprial účasť na majstrovstvách sveta a výraznejší úspech na finálovom turnaji.
Ak by sme teraz boli majstri Európy, možno by som odpadol (smiech). Budem Miňovi a jeho spoluhráčom z reprezentácie silno držať palce. Ak to situácia dovolí, chystám sa do Sevilly na zápas proti Španielsku. Azda chlapci odohrajú na šampionáte skvelé zápasy a verím, že dosiahnu nejaký úspech.
Viac o EURO 2020 / 2021