Pán Tarkovič, odstúpte alebo niečo zmeňte. Čo potrebuje reprezentácia?

BRATISLAVA. Ktovie, čo si myslel reprezentačný tréner Štefan Tarkovič, keď v pondelok sledoval osemfinálové zápasy EURO 2020 Španielsko - Chorvátsko a Francúzsko - Švajčiarsko.

A potom si po niekoľkýkrát pustil zo záznamu zápasy slovenského tímu na európskom šampionáte. Možno sa mu zdalo, že videoanalytik dal spomalený režim.

Nie, pán tréner, toto je skutočný rozdiel medzi vrcholovým európskym futbalom a tým slovenským.

Áno, pozreli sme si aj rebríček FIFA a vidíme, kde sa nachádzajú spomenuté krajiny a kde je Slovensko – na 36. mieste. Čo tak to zmeniť?

Nech je to investícia do budúcnosti

Argument, že na vrcholnom turnaji sú dôležitejšie výsledky ako hra, ešte pri zažmúrení oboch očí, môžeme akceptovať.

Za víťazný zápas 1,5 milióna eur, za remízu 750-tisíc eur a dva milióny za postup zo skupiny nie sú malé peniaze. Iste by sa hodili do kasy futbalovému zväzu.

Ale už na to zabudnime. Rovnako na to, že z aktuálnej kvalifikácie postúpime na majstrovstvá sveta do Katara 2022.

Nie sme pesimisti a už vôbec sa nevzdávame dopredu. Skôr naopak. Zoberme to ako šancu niečo zmeniť a zlepšiť.

Môže to byť investícia do budúcnosti slovenského futbalu, v ktorej budú fanúšikovia hrdí na to, čo reprezentácia predviedla na ihrisku.

A aj po prehre im zatlieskajú. Nie zo slušnosti, že sa to patrí. Ale preto, lebo si budú vážiť reprezentantov, ktorí vydali maximum. A trénera, ktorý im to umožnil.

V súčasnosti väčšina futbalových fanúšikov volá po odstúpení trénera Tarkoviča. My hovoríme - buď odstúpte alebo niečo zmeňte.

Hrať bez kondície? Už nikdy viac

O dva mesiace sa začína nová reprezentačná kapitola troma kvalifikačnými zápasmi – proti Slovinsku, Chorvátsku a Cypru.

Predpokladáme, že s trénerom Tarkovičom. On však tiež musí počítať s tým, že je to jeho šanca na nový začiatok. Možno úplne posledná.

Aké sú jeho možnosti? Na EURO zobral tých najlepších hráčov, ale len na papieri. Ťažko povedať, či tam boli hráči aj s najlepšou aktuálnou formou.

Dať do základnej zostavy piatich futbalistov bez fyzickej kondície a zápasovej praxe je samovražda. To sa už nesmie opakovať. Hrať nudný a nemoderný futbal? Nikdy viac.

Všetka česť hráčom ako Peter Pekarík, Tomáš Hubočan, Marek Hamšík, Juraj Kucka, Róbert Mak či Vladimír Weiss.

Ale v novej ére slovenskej reprezentácie môžu byť len vtedy, ak budú hrávať v kluboch celé zápasy, budú zdraví a pripravení. Aj to nie všetci.

Prototyp? Bero, Hrnčár či Pokorný

Po šampionáte ešte lepšie rozumieme, prečo Matúš Bero nebol v nominácii trénera Tarkoviča. Nesedel mu do zastaralej koncepcie. V tej novej však môže byť dôležitým hráčom.

Bero totiž zakladá svoju hru na veľkom fyzickom fonde, behavosti a bojovnosti. To sú atribúty, ktorými by sa mala uberať slovenská reprezentácia.

Ďalej je to rýchlosť a agresivita. Hráči ako Milan Škriniar, Ľubomír Šatka, Jakub Hromada, Dávid Hancko, Ivan Schranz, Martin Koscelník to spĺňajú.

Na kraj obrany sa tlačia Vernon De Marco či Lukáš Pauschek, na krídla rýchly Erik Jirka, drzý Tomáš Suslov, ale aj David Hrnčár, ktorý môže byť prototypom hráča reprezentácie.

Fyzicky silný, rýchly, ochotný behať, s výborným centrom a kvalitným zakončením. Ak dostane v Slovane Bratislava priestor, svoj potenciál môže ešte rozvinúť.

Do stredu poľa sa núka len 19-ročný Peter Pokorný, ktorý nedávno prestúpil do Realu Sociedad San Sebastian. Prečo mu nedať šancu na úkor Jána Greguša či Patrika Hrošovského?

Slováci stále potrebujú kvalitného Stanislava Lobotku, ale až keď bude opäť pripravený na vrcholový futbal. Teraz má od toho ďaleko.

Už zabudnime na Ďuriša

A čo v útoku? Už treba zabudnúť na Michala Ďuriša. Mladý, dravý a perspektívny Róbert Boženík musí figurovať pred ním. Ivan Schranz to isté.

Posledným kvalitným útočníkom bol Adam Nemec. Ale aj on potreboval dlhé roky v reprezentácii, aby sa výraznejšie presadil.

Typologicky podobným hráčom môže byť Ladislav Almási. Nové možnosti v ofenzíve vytvoria aj Dávid Strelec či Ľubomír Tupta.

Pozorne treba sledovať aj mladíkov v reprezentácii do 21 rokov či v MŠK Žilina. Hoci v súčasnosti sú zo slovenskej ligy adepti na národný tím len v Slovane Bratislava.

Výrazným problémom je však kvalita domácej súťaže. V nej hráči nezažijú zápasy, ktoré ich pripravia na medzinárodnú úroveň.

To je rozdiel v porovnaní s hráčmi Slavie Praha, ktorí hrajú pravidelne európske poháre, ale aj v českej lige čelia tímom, ktoré od nich vyžadujú veľké fyzické nasadenie.

Slovan na Slovensku získava tituly príliš jednoducho. Stačí mu odohrať naplno polovicu zápasov a stále vie, že ani niekoľko zaváhaní mu titul nevezme.

Treba zmeniť konečne aj systém

Samozrejme, nedá sa vymeniť polovica reprezentácie. Ak však tréner Tarkovič v najbližšej nominácii neukáže väčšiu odvahu a flexibilitu, nikam sa nepohneme.

Bude to len ďalšie prešľapovanie na mieste. Okrem hráčskych zmien, treba skúsiť aj nový systém. V tom súčasnom je Slovensko nudné a čitateľné.

Čo tak vyskúšať systém 3-4-3, akým hrá napríklad Belgicko? Je luxus nechávať sedieť na lavičke Dávida Hancka.

Spolu s Milanom Škriniarom a Ľubomírom Šatkom by mohli vytvoriť trojčlennú stopérsku os. Modernú a dynamickú. Všetci traja sú pripravení na defenzívne súboje, ale zároveň majú kvalitnú rozohrávku.

Na krajoch treba vyskúšať hráčov s vyváženou defenzívou a ofenzívou, napravo Koscelníka, naľavo De Marca. A hľadať k nim vhodné alternatívy.

Do stredu poľa zaradiť fyzicky silných bežcov ako sú Hromada, Bero či Kucka, ktorých môžu dopĺňať kreatívnejší László Bénes, Ondrej Duda či Hamšík.

Boli by voľnejšími hráčmi ako Kevin De Bruyne v reprezentácii Belgicka. Hamšík so zápasovou praxou má stále reprezentácii čo ponúknuť. Hrať spolu s Dudom a Kuckom je však priveľký luxus.

Na hrote treba hrať s klasickým útočníkom. Okolo neho môžu byť rýchlostné typy hráčov. Dôležité je, aby boli flexibilní a vedeli si meniť pozície. Nech súpera majú čím prekvapiť.

Ak príde k zmene hráčov, systému, celkového myslenia a zatraktívni sa hra, aj fanúšikovia ľahšie príjmu horšie výsledky. Tie sú v tomto momente druhoradé.