Slováci sú čitateľní. Čo ak by hrali ako Belgicko či Inter Miláno?

BRATISLAVA. Slovenská futbalová reprezentácia hrá v posledných rokoch zväčša systémom 4-2-3-1.

Hru na štyroch obrancov, dvoch defenzívnych stredopoliarov, jedného ofenzívneho, dvoch krídelníkov a hrotového útočníka preferoval tréner Ján Kozák starší i jeho nástupca Pavel Hapal.

Súperov sa občas snažili zaskočiť hrou bez typického útočníka, ktorou pred desaťročím ničili súperov reprezentanti Španielska.

Inak je však slovenský tím dosť čitateľný. A do veľkej miery závislý od silného stredu poľa, kde hrajú Stanislav Lobotka, Juraj Kucka a Marek Hamšík.

„Cieľom bolo nepúšťať Slovákov stredom, kde sú extrémne silní. Zámerne sme sa ich snažili dostať na kraje, kde nie sú takí nebezpeční. To bol kľúč k úspechu,“ odhalil jednoduchý recept tréner českej reprezentácie Jaroslav Šilhavý.

Bolo to pred dvoma rokmi v Trnave, keď jeho tím zvíťazil v rámci Ligy národov nad Slovenskom 2:1.

Hrá tak Belgicko i Inter Miláno

Hoci väčšina tímov uprednostňuje systém so štyrmi obrancami, sú aj výnimky.

Pred dvoma rokmi na majstrovstvách sveta ohúrili Belgicko či Anglicko. Hrajú štýlom 3-5-2, ktorý prináša nové možnosti.

Jeho prívržencom je aj tréner Antonio Conte v Interi Miláno, kde pôsobí aj Slovák Milan Škriniar.

V slovenskej Fortuna lige hráva týmto systémom Ružomberok a párkrát ho vyskúšal aj tréner Ján Kozák mladší v Slovane Bratislava.

Mohla by ho hrať aj slovenská reprezentácia? Má na to vhodné typy hráčov a aké výhody či nevýhody z neho vyplývajú?