OLGA CHARVÁTOVÁ-KŘÍŽOVÁ je prvá československá olympijská medailistka v zjazdovom lyžovaní. Bronzovú medailu vybojovala na zimných olympijských hrách v Sarajeve 1984 v zjazde.

„Myslela som si, že budem mať medailu zo slalomu,“ zaspomínala v rozhovore pre Sportnet. 

Šesťdesiatjedenročná bývalá lyžiarka stále sleduje súčasné lyžovanie a zo súboja Petry Vlhovej a Mikaely Shiffrinovej je nadšená.

Pred štyridsiatimi rokmi ste sa zúčastnili na pretekoch Svetového pohára v kanadskom stredisku Mont-Tremblant. Pre mnohé súčasné lyžiarky, vrátane Petry Vlhovej, je toto stredisko veľká neznáma. Spomínate si na to? 

Jazdila som Svetový pohár od roku 1979. Navštívila som rôzne strediská v Kanade aj v USA. Kontinent bol iný, ako sme boli zvyknuté. 

V Mont-Tremblant sme súťažili iba raz. Bolo to na konci sezóny a na programe sme mali zjazd a obrovský slalom. Kopce v okolí strediska nie sú veľmi vysoké. Nepôsobilo to na nás ako veľhory Alpy.

Spomínam si, že zjazd bol celkom jednoduchý. Hodnotili sme i s ostatnými lyžiarkami, že nebol veľmi náročný. Je však možné, že dievčatá teraz pôjdu na úplne iných tratiach. 

• Petra Vlhová a jej kompletný program a výsledky v sezóne 2023/2024
• Petra Vlhová a priebežné poradia v sezóne 2023/2024

Sneh v zámorí je agresívnejší ako v Európe. Bolo to tak i za vašich čias? 

V čase, keď sme súťažili, nie vždy bol na trati umelý sneh. Robilo sa to tak viac menej iba v zámorí. Neboli sme na to veľmi zvyknuté. Je pravda, že nám tento typ snehovej podložky nevyhovoval. 

Keď sme boli v Mont-Tremblant, vládlo celkom teplé počasie a mne sa šlo celkom dobre. Vo všeobecnosti sme však mali s umelým snehom problém. 

V európskych strediskách sa jazdilo iba na prírodnom snehu? 

Áno, veľmi často bol iba prírodný sneh. Začínalo sa síce zasnežovať, ale prevládal prírodný sneh. Úprava tratí nebola na takej vysokej úrovni ako dnes. Buď bola podložka mäkká alebo bol ľad. Pretekali sme sa naozaj na rôznych zjazdovkách. Dnes sa trate pripravujú iným spôsobom. Pokiaľ však nesneží, sú nachystané rovnako. 

Ako veľmi sa zmenilo lyžovanie za posledných štyridsať rokov? 

Pravidlá ostali viac menej rovnaké. Úplne sa zmenila príprava snehovej podložky a takisto vykrojenie lyží. Materiál je odlišný. Pri zjazdoch sme mávali prírodné skoky a dnes sú umelo vybudované. Nemali sme ani bezpečnostné opatrenia, ako sú dnes. 

Často sme sa prispôsobovali stavu trate a počas jazdy sme aj taktizovali. Vedeli sme, na ktorú časť si musíme dať väčší pozor a spomaliť. Nemohla som to rozbaliť vo veľkej rýchlosti. Dnes sa lyžiari odrazia od štartu a idú naplno celý čas. 

V točivých disciplínach sa zavádzali kĺbové tyče. Keď sme začínali, v slalome boli iba pevné kovové tyče. Kĺbová technika bola úplne iná, ale zároveň aj iná ako dnešná. Šport sa stal viac silový. Sú väčšie nároky na dynamiku a silu, ako to bolo za našich čias. 

Čo bolo pre vás vtedy nemysliteľné a teraz je bežnou súčasťou lyžovania? 

Vôbec sme nejazdili v prilbách. Mali sme ich na sebe iba v rýchlostných disciplínach spoločne s náhubkami. Tie sú však už z bezpečnostných dôvodov zakázané. V obrovskom slalome a slalome sme mali na hlave iba čapice. Nemali sme ani kombinézy, ale svetre. 

Až neskôr sa vyvinuli všetky chrániče. Je to veľká výhoda. Za našich čias sa s nimi iba začínalo a z tréningov a pretekov sme odchádzali veľmi dotlčené. Ruky a kolena dostali veľmi zabrať. Ochranných prvkov a komponentov je teraz veľmi veľa. Za posledných tridsať rokov sa veľa urobilo pre bezpečnosť lyžovania. 

Lyžovali ste v čase legendárneho Ingemara Stenmarka. Ako na vás pôsobil? 

Bola to obrovská hviezda. Stretli sme sa niekoľkokrát na finále Svetového pohára. Bol to introvert a pokojný človek, ktorý sa zavrel do seba a sústredil sa na svoje výkony. 

Mysleli ste si vtedy, že môže jeho absolútny rekord niekto prekonať, keď vyhrával rad za radom?