Je to fér? Zo vzpierača je na olympiáde vzpieračka. Súperkám sa to nepáči

Transrodová vzpieračka Laurel Hubbardová. (Autor: TASR/AP)

Michal Šášky|19. júl 2021 o 06:00

Laurel Hubbardová je prvá transrodová atlétka na olympijských hrách.

TOKIO, BRATISLAVA. Do Japonska ide s vedomím, že bude písať olympijskú históriu. Novozélanďanka Laurel Hubbardová sa okrem iného stane vo veku 43 rokov najstaršou účastníčkou vzpieračských disciplín.

Jej účasť však bude pre olympijské hry aj kontroverznou premiérou. Pod piatimi kruhmi bude totiž súťažiť ako prvá transrodová športovkyňa.

Úspešná aj ako muž

Hubbardová sa narodila v Aucklande, kde sa jej otec, úspešný podnikateľ, stal neskôr starostom. Proces zmeny pohlavia dokončila pred ôsmimi rokmi. Do svojich 35 rokov súťažila medzi mužmi pod menom Gavin Hubbard.

Gavin mal za sebou na miestne pomery pomerne úspešnú kariéru, v juniorských časoch dokonca utvoril niekoľko novozélandských rekordov, v dvojboji zdvihol aj 300 kilogramov.

Na medzinárodnej úrovni sa však výraznejšie presadil až ako žena, aj po štyridsiatke patrí medzi najlepšie.

Na prestížnych podujatiach získala Laurel Hubbardová v rokoch 2017 a 2019 šesť zlatých medailí, na svetovom šampionáte 2017 v USA získala striebro. O dva roky neskôr skončila s osobným maximom 285 kíl šiesta.

V roku 2018 sa na Hrách Commonwealthu zranila, keď si pretrhla väzy v lakti. Hrozil jej dokonca koniec kariéry.

„Keď som si pred tromi rokmi poranila ruku, povedali mi, že moja športová kariéra sa pravdepodobne skončila. Som vďačná za láskavosť a podporu, ktorú mi poskytlo toľko Novozélanďanov,“ uviedla po zverejnení nominácie do Tokia.

Na olympijské hry sa dostala vďaka zmeneným pravidlám, ale aj zníženým kvalifikačným kritériám, o ktoré sa postarala pandémia koronavírusu. Štartovať bude v kategórii žien nad 87 kilogramov.

Pravidlá sa určili pred Riom

Účasť pod piatimi kruhmi umožnili Hubbardovej štandardy, ktoré stanovil pre transrodové osoby Medzinárodný olympijský výbor (MOV) ešte v roku 2015 pred olympiádou v Riu de Janeiro.

Hlavným ukazovateľom je hladina testosterónu v krvi, ktorá nesmie v priebehu roka pred vrcholovým podujatím prekročiť hranicu 10 nanomolov na liter. Zdravý dospelý muž máva bežne trojnásobok tejto hodnoty.

Limity sa však líšia aj naprieč disciplínami, v mnohých by Hubbardová so svojimi hodnotami štartovať nemohla.

„Do roku 2015 boli pravidlá veľmi vágne, prakticky žiadne. Neexistovali vtedy žiadne dáta a nevedeli sme, ako mužské pohlavné hormóny ovplyvňujú výkon športovca. Preto, kým sme to nevedeli nijako podložiť, spravila sa línia, aby sa mohla inklúzia takýchto športovcov povoliť,“ vysvetlil pre portál DVTV športový lekár Jiří Dostal z Centra športovej medicíny.

Kritici upozorňujú, že pravidlá nezohľadňujú prirodzenú výhodu transrodových športovcov, ktorí prešli fyzickým vývojom ako muži, a to najmä v puberte. Prevyšujú vďaka tomu ženy v sile, rýchlosti i vytrvalosti. Nedostatočné nastavenie pravidiel potvrdzujú aj odborníci.

„Dnes už vieme, že priemerný športovec je o 30 až 40 percent silnejší ako športovkyňa, aj o 10 až 20 percent rýchlejší. Hranice boli vtedy určené len čisto matematicky,“ upozorňuje Dostal.

„Teraz vieme, že zníženie hladiny testosterónu vedie k niektorým okamžitým zmenám. Ale niečo nezmeníte. Úroveň hemoglobínu sa zmení za pár týždňov, no na silu to má len štvrtinový efekt z tých 30 či 40 percent. Preto by tá hranica dnes už platiť nemala, ale iné pravidlo stále neexistuje,“ doplnil.

Je to nefér?

Hubbardová vyvoláva už niekoľko rokov sporné reakcie. Keď získala zlato na Pacifických hrách v Samoe, šéf tamojšieho vzpieračského zväzu vyhlásil, že je to ako umožniť športovcom dopovať.

Pred Hrami Commonwealthu sa snažila o jej vyradenie austrálska federácia. Jej reprezentantky dokonca Hubbardovú chceli súdne žalovať, petíciu spisujú aj dnes pred olympijskými hrami.

„Hubbardová má fyziologickú a tým aj mentálnu výhodu v porovnaní so svojimi súperkami. Nemôže s nimi súťažiť na rovnakej úrovni," vyhlásil vtedy šéf austrálskych vzpieračov Michael Keelan.

„Vzpieranie je silový šport a predispozícia na tvorbu svalov v ňom zohráva dôležitú úlohu. Ak máte v tele tie správne hormóny, dvíhate viac kilogramov.“

Pocit neférovosti majú aj súperky Hubbardovej z olympiády. A opäť spisovali petície, no neúspešne.

„Transsexuáli majú moju plnú podporu, ale každý, kto sa vzpieraniu venuje, vie, že táto situácia je nespravodlivá pre ostatných športovcov i pre šport ako taký. Chápem, že pre funkcionárov to nie je jednoduché. Toto však vyzerá ako zlý vtip,“ povedala reprezentantka Belgicka z najťažšej kategórie Anna van Bellinghenová.

Aj podľa lekára sú transrodové športovkyne v jednoznačnej výhode oproti kolegyniam. Hubbardová totiž do 35 rokov trénovala s fyziologickými aspektami mužského tela.

„Hlavné zmeny sa udiali dávno, ešte v puberte. Človek, ktorý vyrástol ako muž, zostáva vo veľkej väčšine svojich fyziologických a športovo fyzikálnych parametrov ako muž po celý život. Je tam jasná výhoda, ktorú ostatní mať nemôžu,“ povedal Dostal.

V minulosti sa odoberali medaily

Podľa športového lekára je téma inklúzie transrodových ľudí skôr evolúciou než revolúciou.

„Prvé prípady boli na konci 90. rokov, následne téma utíchla a rieši sa posledné dva-tri roky,“ vraví.

Podobné prípady sa však stávali aj v minulosti. V Československu je známy príklad Zdeny Koubkovej, ktorá bola v 30. rokoch 20. storočia viacnásobnou držiteľkou svetového rekordu v behu na 80 a 800 metrov. Ako 23-ročná sa nechala preoperovať na muža, o niekoľko rokov neskôr jej úspechy anulovali a výsledky zrušili.

Príbeh Zdeňka Koubka rozpráva aj román Lídy Merlínovej z roku 1935 Zdenin svetový rekord. Známy je aj film Erik a Erika z roku 2018, ktorý opisuje skutočný príbeh zo 60. rokov o úspešnej lyžiarke Erike Schineggerovej, ktorej hormonálna a dopingová kontrola na olympiáde preukázala, že je geneticky mužom.

Z posledných rokov je známy prípad juhoafrickej atlétky Caster Semenyaovej, ktorá získala medaily na OH 2012 i 2016. Predvlani nemohla štartovať na majstrovstvách sveta, pretože odmietla podstúpiť zníženie hladiny testosterónu v krvi.

„Ide o syndróm hyperandrogenizmus. Je to porucha metabolizmu na úrovni testosterónových receptorov, produkcie testosterónov, prípadne nádorov alebo odchýlok v hormonálnom systéme,“ vysvetľuje lekár Dostal.

„Na rozdiel od transrodových ľudí sa človek narodí s mužským karyotypom, ale ako dievčatko, vyzerá a vníma sa ako žena. V puberte namiesto menzesu začína mať androgénne rysy. No nedochádza k zmene pohlavia.“

Téma sa musí prediskutovať

Nastaviť pravidlá férovo vraj nebude možné. „Je to multifaktoriálna otázka; čiastočne kultúrna, čiastočne sociálna, vysoko etická, určite medicínska i športovo politická. Ide o to, či sa viac prikloníme k spravodlivosti alebo inklúzii. Či je viac právo jedného športovca, alebo práva tých ostatných, respektíve nakoľko sú práva medzi nimi pošliapavané,“ pokračuje Dostal.

Priznáva, že na medzinárodných fórach sa diskutuje aj o ochránení ženskej kategórie a začlenení transrodových ľudí iba medzi mužov. V tom prípade by ale boli znevýhodnení práve oni.

„Ak niekto získa medailu, znamená to, že niekto iný ju nezíska. A tí ovplyvnení športovci nie sú traja, ale všetci ostatní,“ vraví pre DVTV Dostal. „Mala by sa uskutočniť odborná, neemociálna diskusia o tom, ako definujeme jednotlivé športové kategórie.“

Hubbardová napokon nemusí byť v Tokiu jediná transrodová športovkyňa.

Náhradníčkou v cyklistickom tíme BMX je Chelsea Wolfová, stále sa môže kvalifikovať aj americká bežkyňa na dlhé trate Megan Youngrenová a v širšom výbere brazílskej volejbalovej reprezentácie figuruje Tifanny Abreuová.