BRATISLAVA. Pred gigantickou arénou Nou Camp v Barcelone stojí jediná socha hráča v nadživotnej veľkosti – Ladislava Kubalu.
Jeho genialita a schopnosť prilákať ľudí prinútila klub postaviť novú arénu. Aspoň sa tak traduje.
„Kubalu som nikdy nevidel hrať, ale viem, že najmä kvôli nemu postavili Nou Camp, keďže starý štadión už kapacitne nestačil,“ priznal tréner Pep Guardiola.
Kubalu si zvolili v roku 1999 fanúšikovia Barcelony po celom svete za najlepšieho hráča mužstva všetkých čias.
Jeho spoluhráči tvrdia, že bol lepší ako Pelé. Bez preháňania sa dá napísať, že Kubala znamenal v tých časoch zhruba to, čo znamená dnes Lionel Messi.
„Sedem gólov v jednom zápase som ešte nedal. On to dokázal,“ sklonil sa pred Kubalom aj Messi.
V utorok uviedli Kubalu do Siene slávy slovenského futbalu in memoriam. Zomrel 17. mája 2002 v Barcelone.
Nikto nebol lepší
Ak by žil, mal by dnes 92 rokov. Jeho otec bol Bratislavčan, murár so slovensko-poľským pôvodom, mama mala slovensko-maďarský koreň.
Kubala hrával aj za Slovan Bratislava.
Písal sa rôzne. László, Ladislao, Ladislav. Po maďarsky, španielsky, slovensky. Všetky tri krajiny aj reprezentoval.
„Mám radosť, že môžem byť na mieste, odkiaľ otec pochádzal. Na Slovensko nikdy nezabudol, často sa k nemu v spomienkach vracal,“ vravel jeho syn Ladislav pri návšteve Slovenska.
„Možno niektorí hráči dosiahli úroveň Kubalu, ale neboli lepší. To je úroveň bohov. Aj v Madride mu tlieskali,“ vravel Kubala junior.
„Otec behal stovku za jedenásť sekúnd, a to v kopačkách. Vyzeral ako čarodejník s loptou. Dokonale ho poslúchala,“ dodal.
Syn v pneumatike
Po nástupe komunizmu v roku 1948 sa Kubala senior rozhodol z Československa emigrovať. Mal vtedy 21.
Utiekol na streche nákladného auta s poznávacou značkou Sovietskeho zväzu.