Jeho skoky boli legendárne. Predviedol prvý štvorák, salto skákal aj po päťdesiatke

BRATISLAVA. Keď bol na ľade, nedalo sa pozerať inam. Má neuveriteľnú charizmu a vyžaroval úžasnú skokanskú istotu. Jozef Sabovčík patril k najlepším krasokorčuliarom sveta medzi amatérmi i medzi profesionálmi.

Získal bronz na olympiáde v roku 1984 Sarajeve, dvakrát sa stal majstrom Európy. Medzi profíkmi sa prezentoval ako rebel, rocker s dlhými vlasmi, na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier 2002 v Salt Lake City vystupoval s ohnivočervenou hrivou.

V pondelok večer na galavečere Športovec roka ho vyhlásili za športovú legendu.

Aby koleno vydržalo

Hudbu mal odmalička v krvi, mal oboch rodičov tanečníkov. Jeho mama bola prima balerína, otec sa po zranení stal choreografom.

Malého Jozefa ku krasokorčuľovaniu priviedla babka. Trénovali ho Hilda Múdra, Ľudmila Lojkovičová a napokon Agnesa Búřilová.

Prvý československý titul získal v sezóne 1979/80, na medzinárodnom poli sa začal presadzovať o dva roky neskôr, keď skončil tretí na Kanadskej korčuli. V sezóne 1982/83 prišiel ďalší bronz, tentoraz na Americkej korčuli. Strieborná medaila na európskom šampionáte v Dortmunde už naplno ukázala, že Sabovčík má pred sebou svetlú budúcnosť.

Pred olympiádou v Sarajeve ho však nepovažovali za favorita. Mal vážne problémy s kolenom, trikrát do týždňa mu z neho ťahali vodu.

Keďže muži súťažili na konci olympiády, bolo kľúčové, aby koleno vydržalo. Sabovčík v niektoré dni ani nešiel na ľad, len si išiel zabehať v olympijskej dedine. Súperi sa čudovali: to je nejaká zvláštna príprava…

Uvidíme sa na pódiu

Na ZOH v Sarajeve mali preteky tri časti. Ešte sa jazdili povinné cviky, ale súčasťou pretekov bol aj krátky program a samozrejme voľná jazda.

VIDEO: Jozef Sabovčík počas ankety Športovec roka 2024

Slovenský pretekár si veril najmä v povinných cvikoch, v ktorých bol na predchádzajúcom svetovom šampionáte tretí, získal takzvanú malú medailu, ktoré sa dávajú na veľkých šampionátoch po každom segmente pretekov.

V Sarajeve však bol po „povinkách“ iba na štvrtom mieste. „Chcel som mať aspoň malú medailu z povinných cvikov. Nevedel som, že na olympiáde ju nedávajú. Nie, že by sa mi nepodarili povinné cviky, ale skončil som štvrtý. Bol som strašne smutný, že som žiadnu medailu nezískal,“ spomínal Sabovčík.

VIDEO: Voľná jazda Jozefa Sabovčíka na ZOH 1984

O rok skôr sa po svetovom šampionáte spriatelil s Američanom Scottom Hamiltonom a Kanaďanom Brianom Orserom, keď jazdili spolu v turné. Raz večer v bare rozoberali, kde sa asi nabudúce stretnú. Ozval sa Scott Hamilton: „Uvidíme sa v Sarajeve na stupňoch víťazov.“

Sabovčík si vtedy len pomyslel: „Vy ste blázni...“ Hamiltonove slová sa však dokonale naplnili.

Najcennejšia medaila

Slovenský pretekár zajazdil na olympiáde piaty najlepší krátky program a po dvoch častiach pretekov bol stále štvrtý.

Už vtedy mal rád tvrdšiu muziku, ale bolo nemysliteľné, aby korčuliar, obzvlášť z východného bloku, jazdil súťažný program na rockovú hudbu. Sabovčík mal svoju olympijskú voľnú jazdu na hudbu od Vangelisa, v závere bola aj časť od skupiny Queen.

Slovák začal svoju voľnú jazdu obrovským trojitým axlom. Dovedna mal v jazde sedem trojitých skokov. Spadol len pri poslednom z nich.

V technickej známke mu všetci rozhodcovia dali 5,8. Známka za umelecký dojem bola trocha nižšia.

„Išiel som do šatne a už som si začal vyzúvať korčule. Začali za mnou chodiť ľudia, že som tretí. Rýchlo som sa musel dať dohromady a ísť na stupne,“ zaspomínal si Sabovčík.

Traja kamaráti sa naozaj stretli na stupňoch víťazov. Zlato získal Hamilton, Orser bol druhý a Sabovčík získal cenný bronz.

Bola to najcennejšia medaila jeho kariéry, ktorá mu zabezpečila slávu aj za oceánom.

„Nikto sa nezaujíma o to, či som skočil štvoritý skok, alebo či som dvojnásobný majster Európy. Ale keď sa povie bronzový medailista z olympiády, to pre celý svet niečo znamená,“ zdôraznil.

Svalové vlákna na skoky

Sabovčík bol rodený skokan, v zámorí dostal prezývku Jumping Joe. „Aj svalové vlákna mal vyslovene na skoky. Mal patričnú výšku, to znamená, že mal dosť času aj na rotáciu,“ spomínala jej dlhoročná trénerka Agnesa Búřilová.

Keď jej Sabovčíka pridelili, najprv to nebolo príjemné ani trénerke, ani pretekárovi. „Zo začiatku sme si veľmi ťažko zvykali, no potom tá práca z roka na rok bola lepšia a ku koncu už bola veľmi zábavná a krásna,“ vravela Búřilová.

Sabovčík bol mimoriadny skokanský talent, mal nádherný trojitý axel. Je to skok, ktorý má tri a pol rotácie, pretekár sa pri ňom odráža smerom dopredu.

Keďže ho zvládal s ľahkosťou, Sabovčíka začal lákať aj štvoritý skok. Začal trénovať štvoritý tulup.

„Najprv sme ten skok skúšali na tréningu. Potom, keď už tam bola asi 70-percentná úspešnosť, tak vždy, keď bola nejaká exhibícia alebo iné vystúpenie, ako prídavok vždy išiel skočiť štvorák. Takto sme to dávali na verejnosť,“ opisovala Búřilová.

Štyri rotácie a potom okno

Vtedy už bol jej zverenec majstrom Európy. Svoj prvý titul získal v roku 1985 v Göteborgu.

V povinných cvikoch bol druhý, v krátkom programe bol najlepší a vo voľnej jazde tiež druhý, čo znamenalo celkové zlato.

O rok neskôr v Kodani obhájil prvenstvo. Vtedy už jednoznačne dominoval vo všetkých segmentoch. Vo voľnej jazde predviedol aj slávny štvoritý skok.

VIDEO: Voľná jazda Jozefa Sabovčíka na ME 1986

Začal výborne. Po vysokom trojitom axli nasledoval krásny trojitý flip. Potom nádych, nájazd, odraz, výskok…

Štyri rotácie vo vzduchu. Po prvý raz v histórii krasokorčuľovania.

Po dopade štadión vybuchol. Sabovčík v totálnej eufórii s rozovretými rukami chvíľu ostal stáť na ľade.

„Bože môj, len jazdi!” pomyslela si trénerka pri mantineli. Neskôr prezradila, že sa viac bála toho momentu, ako skoku samotného. Vedela, že v prípade úspešného skoku jeho zverenec bude mať problém znovu sa sústrediť.

„Všetko mi vypadlo,” priznal po rokoch Sabovčík. Zabudol choreografiu, ďalší skok pokazil. „Začal jazdiť asi až po minúte,” potvrdila trénerka Búřilová.

Za technické predvedenie predsa dostal aj jednu „perfektnú šestku”, najvyššiu možnú známku.

Prvý a predsa nie

Bezprostredne po pretekoch Sabovčíkov štvoritý skok uznala aj Medzinárodná korčuliarska únia. Po niekoľkých dňoch sa však kompetentní rozhodli, že nebol čistý.

Sabovčík sa pri dopade vraj dotkol ľadu aj druhou nohou.

„Po tej správe sme boli trochu v rozpakoch. Možno trochu štrajchol, ale až po dopade,” vravela Búřilová.

Oficiálny primát prvého čisto prevedeného štvoritého skoku v súťaži tak patrí Kurtovi Browningovi. Skočil ho na majstrovstvách sveta v roku 1988 v Budapešti.

Konkurenti však Sabovčíkov výkon nespochybnili.

„Viacerí z nich, Scott Hamilton či Brian Boitano dávajú primát jemu,” zdôraznila Búřilová.

Jej zverenec si to s Browningom vydiskutoval. Vraj prví boli obaja.

To, čo sa vtedy zdalo ako science-fiction, je už dnes realita. Zo štvoráka sa stáva nutnosť, väčšina pretekárov ovláda dva-tri rôzne štvorité skoky.

Zázračný Američan Ilia Malinin dokonca ako prvý na svete skočil aj štvoritý axel. Trénuje ho aj niekoľko ďalších pretekárov.

Hore nohami

Sabovčík mal v rukáve aj ďalší, nemenej efektný trik – salto. „Nie je to až také ťažké, treba na to odraz, a najmä človek si to už vo vzduchu nemôže rozmyslieť,“ zdôrazňoval.

Inšpiroval ho Terry Kubicka, ktorý salto predviedol na olympiáde v Innsbrucku v roku 1976.

Medzinárodná korčuliarska únia v ďalšej sezóne už salto zakázala, najmä preto, lebo ide o riskantný prvok. Odzneli však aj názory, že salto na ľad nepatrí preto, lebo robí z krasokorčuľovania cirkus.

Sabovčík ho tak mohol skákať len na exhibíciách, či na profesionálnych pretekoch.

Tento skok samozrejme nemohol chýbať ani v jeho vystúpení na otváracom ceremoniáli ZOH 2002 v Salt Lake City, v ktorom stvárnil oheň.

Heslo olympiády znelo: zapáľ v sebe oheň.

Sabovčík sa po skončení kariéry usadil v Spojených štátoch, práve v Salt Lake City.

V šou vystupoval ešte aj po päťdesiatke, dokonca skákal aj salto. To medzitým ISU zase povolila, keďže ho napriek zrážke bodov skákali aj dve výrazné osobnosti súčasného krasokorčuľovania, Francúz Adam Siao Him Fa aj Ilia Malinin.