Okrem odhodlania, húževnatosti a disciplíny je k úspechu potrebné aj šťastie na ľudí, tvrdí bývalý krasokorčuliar, trojnásobný medailista z európskych šampionátov a majster Európy z roku 2008 TOMÁŠ VERNER, ktorý v súčasnosti pracuje v Kalifornii v tíme renomovaného trénera Rafaela Arutjunjana.
Sportnet ho na majstrovstvách štyroch krajín v českom Turnove vyspovedal aj o tom, ako vníma doterajšie úspechy mladého slovenského reprezentanta Adama Hagaru.
Slovenský pretekár Adam Hagara získal vo finále juniorskej Grand Prix bronzovú medailu. V čom mu to podľa vás môže pomôcť v ďalšom napredovaní?
Za svoju kariéru som poznal množstvo pretekárov, ktorí získali medailu na juniorskej Grand Prix alebo na majstrovstvách sveta juniorov, a nikdy nedosiahli žiadny úspech v seniorských kategóriách. Poznal som aj pretekárov, ktorí v juniorských kategóriách neboli na medailových pozíciách, potom sa z nich stali dobrí seniori, no predsa na medailu nedosiahli. Nie je to teda garancia nejakého úspechu.
Čo je však výhodou, je tá skúsenosť, ktorú Adam Hagara vo finále juniorskej Grand Prix získal. Kvalifikovať sa do finále znamená, že pretekár musí brať sezónu veľmi zodpovedne a je naňho úplne iný tlak.
Ak Adamovi vydrží výkonnosť, elán a prístup ku športu, tak by mu tá skúsenosť mala dať tie najlepšie možné predpoklady, aby to zúročil v seniorských kategóriách. Nebude to jednoduché, nestane sa to hneď, ale tou skúsenosťou sa vystavil úplne inému tlaku, než ostatní.
Čo tým myslíte?
Nikdy som to nedokázal úplne dobre vysvetliť mojim súpútnikom v českej seniorskej reprezentácii, ktorí si mysleli, že keď ideme na majstrovstvá Európy, tak máme rovnaký tlak a stres. Ale ja som na majstrovstvá Európy išiel pre medailu a nie pre desiate miesto.
Nechcem tým zhadzovať desiate miesto, v istej etape kariéry je to skvelý výsledok. Ale jazdiť o medailu sú úplne iné preteky.
Adam Hagara tým, že sa v tomto roku prebojoval do finále juniorskej Grand Prix, sa dostal do inej kategórie korčuliarov, a získal si skúsenosti so špičkovým športom.
Ak bude ďalej pracovať tak ako pracuje, bude mať výhodu nad ostatnými juniormi, ktorí neprešli týmto relatívne stresujúcim obdobím.
Je totiž veľmi náročné, ak sa niekto snaží o účasť vo finále juniorskej Grand Prix. Juniori sú dnes veľmi ostrí, je ich veľa, a prebojovať sa medzi šesť najlepších je výborný výsledok.
Avšak, či si to priznáme alebo nie, úspechy v juniorskej kategórii neznamenajú nič. Viem, že to znie hlúpo, ale nikoho to nezaujíma. Až v seniorskej kategórii sa otvára ten svet, ale Adam teraz podstúpil tú najlepšiu možnú prípravu.
Vy ste boli dvakrát vo finále juniorskej Grand Prix. Čo vám to dalo do ďalšej kariéry?