Kozák: Nepochybujem, že si niekto z tímu zapáli. Nie však predo mnou

Budú hráči Slovenska počas celého turnaja držať celibát? Určuje hráčom striktne večierku? Kontroluje, či ju dodržiavajú? Povolí tréner hráčom pivo? A čo cigarety? Majú vlastného kuchára? Ako vyzerá deň, keď hrá Slovensko nejaký veľký zápas? Kto je šéf partie? Aj o tom sa dozviete v rozhovore s trénerom Jánom Kozákom.

Po zvítaní zamenil východoslovenské nárečie za bežnú slovenčinu. Pôsobil uvoľnene, často si pomáhal gestami a žartoval. O futbale hovoril s veľkou vášňou.

V golfovom areáli za Košicami dokáže tréner národného tímu JÁN KOZÁK najlepšie zrelaxovať. Všade navôkol les a počuť Čermeľský potok. „Nedá sa mi stále iba sedieť. Sledovať, analyzovať. Treba od futbalu aj vypnúť. A toto je pre mňa ideálne prostredie. Počas hry prejdem aj sedem - osem kilometrov,“ tvrdil Kozák.

Máte bronz z majstrovstiev Európy 1980 a boli ste aj na majstrovstvách sveta 1982. Dá sa z hráčskych skúseností vyťažiť?

„Skôr si myslím, že hráči môžu vyťažiť z toho, že si mnohí z nich pred šiestimi rokmi zahrali na svetovom šampionáte. Keď idete prvýkrát na veľký turnaj, je to iná atmosféra, iný tlak verejnosti. Keď to už máte za sebou, mali by ste to využiť.

Ako hráč som to už prežil, ale ako tréner mám inú zodpovednosť, iný pohľad. Iný vek. Viem, čo ma čaká a ako to na veľkom podujatí funguje. Vtedy to bolo pekné a teraz už ako tréner verím, že to bude ešte krajšie.“

Boli ste najlepším hráčom Československa za rok 1981, dali ste gól v európskych pohároch proti Barcelone i milánskemu AC. Hrali ste aj proti Maradonovi či hráčom Brazílie. Vnímate ako výhodu, že máte taký hráčsky životopis?

„Národný tím už mal trénerov, ktorí boli ešte úspešnejší hráči ako ja. Bol som typ, ktorý sa tešil na veľké zápasy. Boli to pre mňa veľké výzvy, na ktoré som sa vedel dobre pripraviť a šiel som na dno síl.“

Ak by ste v júli doviezli z európskeho šampionátu medailu, tak by vás vítalo na Slovensku určite plné námestie tak ako v minulých rokoch hokejistov. Ako si spomínate na bronz z ME 1980?

„Čo by sme dali za to teraz, však? Ale vtedy sa to bralo chladne ako ústup z pozícií, pretože štyri roky predtým (1976) Československo šampionát vyhralo. Pocítili sme kritiku médií, pohľad verejností bol iný. Vtedy sme verili, že o štyri roky sa opäť na ME prebojujeme, ale život to zariadil tak, že sme čakali až doteraz.

Bol som súčasťou veľmi silnej generácie hráčov, mal som sa od nich, čo učiť. Do národného tímu som prišiel po ME 1976. Trvalo mi dosť dlho, aby som sa v takejto konkurencii presadil.“

Vtedy vás na letisku či na námestí asi nik nečakal.

„To veru nie. Prehrali sme pritom iba jediný zápas s Nemeckom, na ME bolo iba osem tímov, čiže dostať sa tam bolo ešte oveľa ťažšie ako teraz. Aj tak mám na to pekné spomienky.“

Pamätáte si, koľko ste dostali ako prémiu?

„Za bronz sme zinkasovali prémiu 20-tisíc korún na hlavu, za kvalifikačné zápasy a stretnutia na majstrovstvách Európy nám k tomu prihodili ďalších 18-tisíc a privítali nás na Úrade vlády.“

Vidíte sa v niektorom zo súčasných hráčov? Ktorý z nich sa štýlom hry a vystupovaním na ihrisku najviac podobá vám?

„To sa nedá porovnávať. Nikdy som nehovoril hráčom ani v klube, že som kedysi hral futbal. Mladí ľudia to ani nechcú počuť. Dnes kto chce, ľahko si o mne zistí informácie. Niekedy sa iba pousmejem, keď si pozriem zábery, ako sme na ihrisku pôsobili.

Som však presvedčený, že hráči z mojej generácie by sa presadili aj v dnešnom futbale. Tréningové možnosti, materiálne zabezpečenie a medicína idú tak dopredu, že sa hra zrýchľuje. Kto však mal talent vtedy, mal by ho aj teraz.“

Stáva sa vám často, že vás na ulici oslovia ľudia?

„Prekvapuje ma, že aj rôzneho veku. Mladí i starší. Pristavím sa, nemám problém sa s nimi porozprávať.“

Fanúšikovia nevidia do vnútra tímu. Nakoľko sú pri jeho tvorbe dôležité aj vzťahy mimo ihriska?

„Celkovo sú vzťahy veľmi dôležité, či už v rodine, alebo kamarátske. Podstatná je však kvalita. Ak hráči k sebe nepasujú, nevyhovujú si, tak to nebude klapať. Navzájom si musíme jeden druhého vážiť.“

Povedzme, že máte v tíme na jeden post typovo dvoch podobných a kvalitných hráčov. Snažíte sa pre toho druhého nájsť iné miesto? Alebo beriete tím ako skladačku?

„Malé Slovensko nedisponuje nejakým veľkým počtom hráčov, ktorí spĺňajú najprísnejšie kritériá reprezentanta. Skôr sa snažím nájsť pre kvalitného hráča miesto. Ak by som mal dvoch kvalitných a typovo podobných hráčov, ktorí vyčnievajú nad ostatnými - snažím sa nájsť miesto pre oboch.“

Mnohí tvrdia, že slovenský futbalový tím je závislý od Mareka Hamšíka. Je to tak?

„Hamšík vyrástol v osobnosť. Je to aj vekom, Má iný pohľad na vec, inak vníma kolektív i okolie. Dozrel. Má okolo seba skutočne kvalitných hráčov, ktorí mu vyhovujú. Mužstvo je poskladané tak, že sa ako hráč môže realizovať. Myslím, že Marek ešte prestúpi do slávneho klubu, pretože si zaslúži skúsiť niečo veľké. Má na to vek aj kvalitu. Aj preto by mal byť preňho šampionát veľkou motiváciou.

Marekovi prajem zdravie, aby stále hral tak skvele. Má však okolo seba veľa kvalitných hráčov a vyrastajú aj ďalší. Kucka sa presadil v milánskom AC, stala sa z neho osobnosť. Ľudia ho milujú. Ak sa chce Slovák presadiť v takom slávnom klube, musí niečo vedieť. Máme tiež ďalších mladých hráčov, ktorí majú kvalitu i pokoru, rešpektujú starších, ale tiež čakajú na svoju príležitosť.

Predsa len, nemyslíte si, že hráč Hamšíkovho kalibru sa dá ťažko nahradiť?

„Tak by som otázku neformuloval. Ak hráte dlhodobú súťaž a vypadne vám kľúčový hráč, tak pocítite jeho neúčasť. Stalo sa trebárs, že Lionel Messi v určitej fáze sezóny nehral a Barcelona bez neho dosahovala ešte lepšie výsledky.

Aj Real Madrid nedávno vyhrával aj bez Cristiana Ronalda. Takíto hráči, samozrejme, každému chýbajú. V prípade straty sa však neraz ich spoluhráči zmobilizujú. Viac sa sústredia na to, čo robia, vydajú viac síl a dokážu spolu nahradiť kvalitu.“

Načrtli ste, že by ste Hamšíkovi želali veľký prestup. Nedávno ho spájali s Realom Madrid. Odporučili by ste mu tento slávny klub. Hodil by sa tam?

„Talianska liga je kvalitná, nemeckú rešpektujem, ale ja by som mu doprial španielsku alebo anglickú ligu. Som fanúšikom Realu Madrid a FC Chelsea, takže myslím, že by to boli dobré tímy pre Mareka.“

Dve sezóny ste pôsobili vo Francúzsku v FC Bourges, ktorý hral vtedy druhú ligu. Ešte tam máte nejaké kontakty, ktoré by sa dali využiť?

„Pravdu povediac už nie, ale rád na to obdobie spomínam. Mal som tam trénera, ktorý mal manželku z Prahy. Učil aj na vysokej škole - často sme spolu často diskutovali a vymieňali si pohľady na život. Rozumeli sme si.“

Aj ste sa stihli naučiť po francúzsky?

„Je to veľmi ťažká reč. Keď som sledoval televíziu alebo noviny, tak som bol v obraze, že o čom to je. Vedel som povedať základné veci, ale netrúfam si tvrdiť, že som sa po francúzsky naučil.“

Ako ste pripravení na to, aby mužstvo nepostihla vo Francúzsku ponorková choroba?

„Program je pripravený, hráči ho už poznajú. Nemalo by prísť k niečomu nepredvídateľnému, čo by hráčov zaskočilo. Róbert Tomaschek je dlhodobo pri tíme a vie, čo treba, aby boli hráči spokojní. Dávam mu, podobne ako asistentovi Štefanovi Tarkovičovi, voľnú ruku.

Zatiaľ nebol v týchto veciach problém, tak dúfam, že ani žiadny nevznikne. Po zápase proti Nemecku dostali hráči na istý čas voľno, takisto aj po zápase proti Severnému Írsku. Neboli sme stále spolu a chceli sme, aby hráči šli aj za rodinami. Verím, že aj takto predídeme ponorke.“

Niektorí tréneri sú liberálnejší a povolia na šampionáte hráčom návštevy manželiek a priateliek, ďalší sú striktne proti. Čo si o tom myslíte?

„Hráči sa mohli rozhodnúť, či vezmú svoje partnerky do kempu do Rakúska. Jeden deň bol voľnejší, tak mohli za nimi prísť. Na majstrovstvách Európy partnerky počas zápasov základnej skupiny s hráčmi nebudú. A čo sa týka prípadného postupu, tak to sa ešte uvidí, lebo to už by bolo dlhé odlúčenie.“

Niektoré výskumy ukazujú, že sex hráčom pred zápasom pomáha. Čo vy na to?