V športe ďalej vytrvalo cúvame. Ilúziu úspechov vytvárajú náhody

Čo je úspech na olympijských hrách? Je to 8 medailí, alebo aj 3?

Nuž, vždy ide o uhol pohľadu. V optike výsledkov z uplynulých hier je 28 olympionikov a jedna bronzová medaila prepadák. Ale je veľmi pravdepodobné, že v porovnaní s budúcimi hrami je to stále solídny, ba až výborný výsledok.

Slovenský šport prudko devalvuje. Klesá do hlbín, v akých by to ešte pred zopár rokmi bolo nepredstaviteľné. Ide nie od desiatich k piatim, ale ku dvom.

Za 24 rokov klesol počet športovcov vo výprave o 74 percent. Zdá sa, že pomaly sa už nedá spadnúť viac.

Scenár do LA sa zopakuje

A prepad sa deje aj v športoch, ktoré bývali tromfové. Už dávno neplatí, že Slováci sú veľmoc vo vodnom slalome, hoci do širšej svetovej špičky patria.

Dnes sa javí ako z inej dimenzie, že na hrách v Pekingu vodní slalomári vyhrali tri zo štyroch disciplín. Len si to predstavte, že by napríklad Jakub Grigar, Matej Beňuš a Eliška Mintálová v Paríži brali všetci zlato. 

Teraz je veľkým úspechom aj Beňušov bronz. Aj jedna medaila je zrazu úspechom. Nemusela byť totiž žiadna.

Ak by s parížskym výsledkom skončili slalomári v Aténach, v Sydney či v Pekingu, bol by to krach.

Pritom tieto podujatia od parížskych hier nie sú až tak vzdialené.

Slovensko v posledných rokoch robí postupné a vytrvalé kroky späť a nič nenaznačuje, že by sa niečo malo zmeniť.

Už po hrách v Tokiu bolo jasné, že medailisti sú vo viacerých prípadoch na sklonku kariéry a nové mladé tváre nepribudli. A po Paríži sa tento scenár znovu zopakuje. 

Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková aj Beňuš nemôžu byť medailové nádeje neustále a za nimi je až na malé výnimky priepasť. Do LA pôjde takmer naisto znovu menšia výprava. 

Realitu prekrývajú náhody

Za štyri roky nemožno čakať zázraky. Nový Martikán či nová Moravcová sa nezjavia z čista-jasna. Na to, aby na nasledujúcej olympiáde súťažili, by sme už dnes o nich museli počuť.

Slovenský šport dlhodobo funguje na dvoch princípoch.