Nedeľa, 7. marec, 2021Meniny má Tomáš
Jozef Vengloš nad hlavami svojich zverencov na ME 1980. (Autor: ČTK)
Daniel Dedina, Miroslav Kováčik, Ivan Mriška|Publikované 27. jan 2021 o 15:47

Na Vengloša spomínajú bývalí zverenci.

BRATISLAVA, KOŠICE. Do futbalového neba odišla legenda. Najlepší slovenský tréner 20. storočia Jozef Vengloš formoval počas kariéry množstvo skvelých futbalistov, majstrov Európy a účastníkov majstrovstiev sveta.

„Strávil som takmer dvadsať rokov v arabských krajinách a všade ho poznali ako Joe Vengloš. Či išlo o ľudí z Ázie, Afriky alebo Brazílie, pre všetkých bol známa osobnosť. Každý o ňom hovoril v dobrom,“ tvrdí majster Európy z roku 1976 Ján Pivarník.

„Bol to najväčší odborník v histórii nášho futbalu, spolu s pánom Ladislavom Kačánim. Škoda, že ani jeden z nich už nie je na tomto svete,“ povzdychol si Pivarníkov spoluhráč zo zlatého belehradského tímu Jozef Móder.

Bol pionier svojej doby

V tom čase 40-ročný Jozef Vengloš bol asistent hlavného trénera československej reprezentácie Václava Ježka. Neskôr si pozície vymenili.

Venglošova výnimočnosť spočívala podľa bývalých zverencov v jeho mimoriadnej inteligencii. Zároveň bol výborný psychológ i kondičný tréner.

„Vymyslel vysokohorskú prípravu. Či už to bola dobrá vec alebo nie, prinášala úspechy. V tom čase ešte neexistovali ihriská s vyhrievaním alebo umelou trávou. Vzhľadom na vtedajšie podmienky bol pionier svojej doby,“ vraví Móder.

S Venglošom sa naposledy stretol pred necelými piatimi rokmi, pri oslavách štyridsiateho výročia titulu majstrov Európy. 

V Bratislave bývali blízko seba

„Keď sme pred zápasom ležali na masérskom stole, zastavil sa pri každom hráčovi. Hovoril krátko, ale múdro. Tých, ktorí cítili trému, sa snažil povzbudiť,“ spomína Pivarník, najlepší československý futbalista roka 1974.

Aj on si veľmi dobré pamätá na spoločnú prípravu mužstva vo vysokej nadmorskej výške.

„Mávali sme ju vo Vysokých Tatrách. Prišiel s tým ako prvý a potom ju od nás odkukali Francúzi, Švajčiari a ďalšie tímy,“ spomína rodák z Cejkova, ktorý zažil Vengloša aj na klubovej úrovni.

Po návrate z Austrálie ho viedol vo VSS Košice i v Slovane Bratislava.

Spájala ich aj súčasnosť, v Bratislave bývali neďaleko seba. „Naposledy sme sa videli pred zhruba polrokom na Slovane. Keď som mu volal prvého januára, telefón mi už nedvíhal,“ smutne poznamenal Pivarník.

O Venglošovom úmrtí sa dozvedel okľukou cez Turecko, kde je Slovan momentálne na sústredení. „Poslal mi esemesku doktor Križan, ktorého otec kedysi s nami v klube pôsobil,“ priblížil Pivarník. 

Mužstvo VSS Košice v roku 1972. Prvý zľava v hornom rade je tréner Jozef Vengloš. (Autor: Róbert Berenhaut)

Rozbroje na MS? O žiadnych nevie

Venglošovou zásluhou žal československý futbal úspechy, ktoré v kontexte dnešnej doby vyznievajú priam neskutočne.

Po triumfe na majstrovstvách Európy 1976 priviedol mužstvo o štyri roky neskôr už ako hlavný tréner k bronzovým medailám.

Účinkovanie Československa na majstrovstvách sveta 1982 sa už skončilo sklamaním.

Bodovú stratu z úvodného vystúpenia proti Kuvajtu (remíza 1:1) už v zápasoch proti Anglicku i Francúzsku nedobehlo a zo skupiny nepostúpilo.

Jozef Vengloš so svojimi zverencami počas MS 1990. (Autor: Profimedia)

„Ťažko povedať, prečo to v tomto prípade nevyšlo. Predtým sme dosiahli veľké úspechy a možno nás to ukolísalo. Asi to tak malo byť,“ myslí si bývalý vynikajúci brankár Stanislav Seman.

Spomínali sa tiež rozbroje Čechov a Slovákov.

„Neviem, či boli nejaké problémy v realizačnom tíme. Narozprávalo sa toho veľa, ale my hráči sme medzi sebou žiadne problémy nemali. Aspoň ja som nič také nepostrehol. S každým som vychádzal dobre,“ vyhlásil držiteľ bronzovej medaily z ME 1980 a olympijský víťaz z Moskvy v tom istom roku.

O Venglošovi hovorí s úctou.

„Bola to obrovská osobnosť nielen v Európe, ale na celom svete. Všade zanechal výborný dojem. Ako tréner aj človek. Práve on ma povolal do reprezentácie a vďačím mu za veľa,“ netají Seman.

Švehlík: V Belehrade sa za mňa prihovoril

"Z pohľadu futbalového myslenia a filozofie ma práve Vengloš posunul najďalej, počas kariéry mi dal najviac čo sa týka kvality tréningov aj debát na futbalové aj mimofutbalové témy.

Posunul ma ako futbalistu a človeka v čase, keď som ešte len rozbiehal svoju kariéru," pridal spomienku na trénera Ján Švehlík, niekdajšia opora Slovana Bratislava i československej reprezentácie. 

"Na majstrovstvá Európy do Belehradu som cestoval prakticky ako náhradník, no v semifinále bol vylúčený Jaroslav „Bobby“ Pollák a na finále s Nemeckom boli na jeho miesto viacerí adepti do základu. Tréneri Ježek s Venglošom sa radili, koho tam nominujú.

Myslím si, že som vo finále nastúpil aj zásluhou Vengloša, aj keď on mi to osobne nikdy nepotvrdil. Vždy hovoril, že som na to mal výkonnosť a kvalitu a nemusel za mňa orodovať. No myslím si, že tam za mňa nejaké to slovo padlo," dodal Švehlík. 

Barmoš: Prekonať ho bude veľmi ťažké

Niekdajší obranca Interu Bratislava a československej reprezentácie Jozef Barmoš sa pri spomienke na Vengloša rozhovoril o majstrovstvách Európy 1980 a zápase o bronz proti Talianom.

„Bol to jeden z veľmi svetlých momentov, na ktorý si človek spomenie, keď sme ho po víťaznej penalte oslavne vyhadzovali nad hlavami. Zišla sa tam silná generácia hráčov a tí, čo kopali v Belehrade išli opäť ako prví.

Bolo dôležité, že po piatich sériách, keď bolo skóre vyrovnané a určovalo sa nové poradie, chodil pán Vengloš medzi hráčmi, každého poklepal po ramene, trošku nás upokojil, povzbudil a dodával sebavedomie a pohodu."

O dva roky neskôr bol Barmoš členom Venglošovho tímu, do ktorého sa na majstrovstvách sveta v Španielsku vkladali veľké očakávania, no neuspel.

„K nepohode v tíme prispeli aj pražské média. Nedopadlo to podľa predstáv, ale to vôbec neznižuje jeho úspešné celoživotné trénerské dielo. Naopak, myslím si, že urobil Slovensku veľmi dobre meno a prekonať ho bude veľmi, veľmi ťažké.“

Hoci bol Vengloš skôr typ rozvážneho trénera, dokázal v tíme podľa Barmoša uvoľniť atmosféru.

„Keď bolo trošku voľna, vždy niečo vymyslel. Buď nejaký výlet, alebo si niektorí hráči išli s ním zahrať tenis, ktorý hral veľmi dobre. Hralo sa vždy o nejakú malú odmenu - napríklad o zákusky.“

Súvisiace články