Je tvárou novej atletickej hry a tiež vzorom pre talentované deti. Niektorí ľudia ho už v mladom veku označujú za slovenskú šprintérsku legendu.
„S veľkými úspechmi prichádza aj veľká zodpovednosť. Je to záväzok,“ tvrdí 23-ročný slovenský šprintér JÁN VOLKO pre denník SME.
Diváci vás pri šprinte na sto metrov vidia len desať sekúnd. Čo všetko sa za nimi skrýva?
Je za tým veľa vecí. Dlhodobý tréningový proces či regenerácia. Nie je to len o tom, že zakľaknem do blokov a bežím. Sú za tým mesiace a roky driny, času stráveného na štadióne, množstvo potu, sĺz i zranení.
Nie je to tak, že sa mávnutím čarovného prútika dostanete na desať sekúnd a budete víťaziť. Je to alchýmia. Progres v realite i v hre je podobný.
V atletickej hre je pri šprinte kľúčový štart. Ako úlohu zohráva v reálnych pretekoch?
Extrémnu. Čím je kratšia trať, tým sa strata horšie dobieha a tým náročnejšie dosiahnete kvalitný čas.
Na šesťdesiatke je štart úplný základ. Keď je zlý, už viete, že celá trať nebude dobrá. Na dvojstovke je to najmenej citeľné, ale aj tam je štart dôležitý.
Čo je pri štarte najdôležitejšie?
Pred štartom cítim jemnú nervozitu. Stúpa mi adrenalín a telo sa začne pripravovať na záťaž a výkon.
Keď som v blokoch, zameriam sa len na výstrel. Nevnímam nič okolo, žiadne dýchanie súperov alebo potlesk z publika. Dôležitá je vysoká miera koncentrácie.
Ako ju trénujete?
Je na to veľa spôsobov.