Pred olympiádou ju vyradili z tímu, pretože nevedela, kedy má dosť. Teraz má rekord

BRATISLAVA. Dutch Elfstedentocht sú preteky, ktoré sú priam mýtické. Sú základom holandskej korčuliarskej identity, majú obrovskú históriu, no zároveň sú akoby zo starovekých bájí. Nemôžu sa konať pravidelne.

Ba platí o nich, že sa častejšie nekonajú. Na to, aby sa mohli uskutočniť, musia kanály medzi jedenástimi mestami vo Frísku, v regióne na severe Holandska, zamrznúť a ľad musí mať minimálnu hrúbku 15 centimetrov. 

Od roku 1890 sa uskutočnili len 15-krát. Naposledy v roku 1997. Zvyčajne ich vyhlásia do 48 hodín od momentu, kedy preveria hrúbku ľadu. V roku 1997 na nich štartovali tisícky Holanďanov. Medzi nimi aj Wim Wüst. 

Zobral aj dcéru, aby si užila atmosféru pretekov a videla ich na vlastné oči, hoci sama ešte nekorčuľovala. Ireen mala vtedy desať rokov.

Lenže to, čo videla, ju uchvátilo natoľko, že rodičov veľmi prosila, aby jej kúpili korčule, pretože aj ona chce raz takto súťažiť. Rodičia jej radi vyhoveli. 

Ireen Wüstovú korčuľovanie pohltilo. Absolútne. 

Tisícpäťstovka? Ako bežať po schodoch

Na ZOH v Pekingu 2022 sa stala legendou. Z každých olympijských hier si totiž vybojovala zlatú medailu. Takú sériu v rámci zimných olympiád nemá nik. Spolu má 12 medailí z olympiád a 31 z MS (dištančných).  

Napriek tomu, že je jej kariéra ovenčená samými úspechmi a desiatkami medailí, Wüstová musela prekonať mnoho prekážok. Jej príbeh nie je rozprávkový, hoci na začiatku sa to tak javilo. 

„Prvé kontakty s korčuľovaním boli pre mňa magické,“ spomína. Prirodzene sa snažila odpozorovať štýl od otca. Korčuľovať sa prakticky naučila za jeden deň. 

Napriek tomu, že ako tínedžerka nebola vysoká a nevynikala silou, húževnatosťou sa jej darilo presadiť aj proti vyšším rovesníčkam. V šestnástich sa už dostala do juniorskej reprezentácie. 

Korčuľovanie vyzerá napohľad jednoducho. Pretekári prekladajú nohy a kĺžu sa po ľade. Lenže pri ideálnej technike je trup položený rovnobežne s ľadom a nohami pretekár v podstate robí stále drepy. Niekoľko minút v kuse.

Pretekári tak bojujú s veľkou bolesťou nôh. 

„Ak chcete vedieť, čo prežíva korčuliar napríklad na tisícpäťstovke, nájdite si najvyššiu budovu v meste, choďte na schody a dve minúty bežte naplno. My zažívame niečo veľmi podobné,“ opisovala Wüstová pre NY Times. 

Pred Turínom ju vyradili z tímu

Od juniorských čias prekvapovala svojich trénerov. Mala prirodzený talent a vedela sa zaťať. Lenže nebola odmalička profesionálom. Jej túžba, byť čo najlepšia, jej najmä v mladosti skôr ubližovala. 

Na prahu olympijskej sezóny v roku 2005 sa pretrénovala. Nakladala si na svoje plecia toho príliš. Kopírovala tréningové dávky skúsenej Renate Gronewoldovej.

„Chcela som byť rovnaká. Ale bolo to smiešne, pretože ona mala desať rokov skúseností a mala presne toľko odtrénované,“ spomína pre olympics.com. 

Tréner Gerard Kemkes ju dočasne vyradil z tréningovej skupiny. Nemalo zmysel, aby ďalej trénovala. Dostala by sa do bodu, že by si zničila zdravie.