Hurajt sa pripravuje na novú sezónu sám

BANSKÁ BYSTRICA. Bronzový na ZOH vo Vancouveri, biatlonista Pavol Hurajt poslúži ako názorný príklad športovca, ktorý rokmi dospel do štádia tréningovej samostatnosti. Svoj organizmus vníma tak, ako sa ho naučil rokmi počúvať, čo svaly rozkážu, to hlava-mapa rešpektuje.

"V lete je tých tréningov oveľa viacej a je to dosť stereotypné. Zvykol som si na samostatnosť. V zime som v jednom kolotoči, preteky sa presúvajú z miesta na miesto, je to zaujímavejšie, aj čas rýchlejšie odbúda. Leto je výhodné v tom, že som viac doma, nevýhodné zasa preto, lebo tréningy sú náročné a lezú naozaj pod kožu."

Letná drina a nutné zlo. "Povedal by som, že je to akési potrebné zlo, ale nielen ja ho musím podstúpiť. Každý, kto chce niečo významné dosiahnuť, sa v lete vytrápi, no aj sa inšpiruje. Žeby som však niečo vyslovene neznášal, to nie. Za tie roky som si navykol, máločo ma rozladí, stisnem zuby a idem ďalej. Aj samotu považujem skôr za svojho blízkeho spoločníka. Ak by som nejaký tréning vypustil, objavil by sa nepokoj, čo len malé manko by som so sebou niesol ako ťarchu a zbytočnú príťaž. Posilňovňa, bicykel, kolieskové lyže sú moji verní mlčanliví spoločníci, nerepcú, poslúchajú na slovo."

Drina a únava musia byť v rovnováhe

Najskôr vytrvalostné dávky, potom intenzívne, nasleduje obmena s opačným garde, a takto donekonečna odbúdajú dni v lete. "Aj malá zmena poteší a pomáha zahnať stereotyp. Adaptoval som sa aj na počasie. Keď boli horúčavy, privstal som si, no bez nejakých veľkých úprav v pláne. Deň si vždy rozvrhnem, aj oddych, tak potrebný na regeneráciu. Tréning vždy bude o spojených nádobách, drina a úľava sa musia znášať a byť v rovnováhe. Ak viac trénujete ako oddychujete, tak sa obrazne povedané všetkého prejete a dostaví sa opačný efekt. Zažil som to na vlastnej koži vo svojej kariére. A ak viac oddychujete, no to by sa vrcholovému športovcovi naozaj nemalo stávať, skôr opak je pravda."

Pavol Hurajt rád dýcha tatranský vzduch doma v Štrbe. Možno aj s pribúdajúcim vekom už v lete menej ochotne cestuje po svete. Anastasia Kuzminová je pravý opak, okrem Kamčatky trénovala v estónskom Otepää, aj do Austrálie za prvým snehom neváhala kontinenty preletieť. "Nie som žiaden pecúch," tvrdí o sebe Pavol Hurajt. "Po olympiáde som si doprial trochu pokojnejšie leto bez únavného cestovania v príprave. Za tých 20 rokov už presne viem, čo potrebujem. Čas na sústredenia som nezmeškal, koncentrovane som sa pripravoval doma v júni, júl som zvládol bez sústredenia a august spájam s ďalším výjazdom s reprezentáciou."

Najviac využíva kolieskové lyže

Bolesť v lete sa dostavuje pri prvých tréningoch. "Kým si organizmus úplne navykne, tak svaly sa ozývajú ako každému z nás. Na lyžiach sa pohybujete špecificky a v lete na suchu s bicyklom, či pri klasickom behu inak. Nepríjemné odozvy však trvajú len chvíľu. Najviac využívam kolieskové lyže, ktoré najlepšie kopírujú beh na lyžiach. Takže žiadna revolučná zmena, iba iný odpor trenia."

Profesionalizmus sa u Pavla Hurajta prejavuje v absolútnej podobe. "Biatlon je individuálny šport a ja pri sebe v lete nikoho nepotrebujem. Som samostatný, viem si všetko dopodrobna premyslieť. Aj tréningová kronika už v sebe ukrýva všetko podstatné. Každý šport je však iný a v každom sa nájdu zaužívané pravidlá i výnimky."

Po skončení kariéry sa ponúka kariéra trénerská, srdcu športovca najbližšia. "Magisterský titul na to mám, takže prečo nie, trúfam si. Po každom tréningu sa v niečom obohatím. Najlepšou školou života a aj toho športového, je život samotný. A ak človek aj rozmýšľa, snaží sa na sebe pracovať nielen živelne, ale taktiež odborne, tak sa vlastne trénersky neustále vzdeláva. Biatlon je šport špecifický, netvrdím, že sa obídem úplne bez trénera, no v lete si trúfam na sebe pracovať sám. Naberať hrubú kondíciu je niečo iné ako riešiť absolútne detaily, či už pri streľbe alebo jemnej technike, kde si musíte pomôcť aj videozáznamom a presnými údajmi v čase. A na to už dve ruky nestačia."