Symbolicky na Deň matiek vystúpila na najvyššiu horu sveta slovenská horolezkyňa LUCIA JANIČOVÁ. 

Na Everest vystúpila normálnou, klasickou výstupovou cestou s pomocou kyslíkových fliaš a mala so sebou aj osobného šerpu z agentúry Seven summit Treks, ktorá zabezpečovala jej výstup.

Janičová sa na zdolanie Everestu pripravovala posledné dva roky. Postupne sa jej podarilo vystúpiť na Mt. Blanc, Mera Peak (6 476 m) v Himalájach a Aconcaqua (6 959 m).

Na nadmorskú výšku sa aklimatizovala aj doma, kde používala hypoxický dýchací prístroj, ktorý znižuje podiel kyslíka, ktorý človek dýcha a jeho podiel sa dá regulovať. 

O svojej náročnej ceste rozprávala v rozhovore pre Sportnet. 

Prvú zastávku pod Mount Everestom ste mali v základnom tábore (Base camp). Ako to tam vyzerá? 

Ľudia to opisujú ako mestečko, ktoré je rozdelené na rôzne expedičné tímy. Bolo tam viac ako tisíc ľudí. Často sa tam však ľudia striedajú. Človek to tak nevníma. Ja som sa stretávala možno s dvadsiatimi alebo tridsiatimi ľuďmi za celý čas. 

Mali sme tam jedálenský stan, kde sme sa spolu stravovali. Inak mal každý svoj osobný stan, v ktorom strávil veľa času. 

Ako vyzerala hygiena? 

Mali sme tam dokonca aj teplú vodu. Bolo veľmi príjemné, keď si človek môže umyť ruky v teplej vode. V jednom stane bola sprcha. Bol to akýsi čierny balón, ktorý nám naplnili teplou vodou, z ktorého šla hadica. 

Mohla som však iba čupieť a nie stáť. Vlasy som si umyla tak, že som ostala oblečená a iba som si zohla hlavu. Až potom som si umyla telo, aby som neprechladla. Dvakrát som si takto umývala vlasy. Nie vždy sa to však dalo, muselo byť slnečno. 

Bolo to riziko. Ak by sa zatiahlo, tak by mi vlasy nevyschli a prechladla by som. Cez deň bolo okolo nula stupňov a v noci okolo -10 až -16. 

Výstup na najvyššiu horu sveta je mužský svet. Koľko ste stretli žien? 

Žien je tam veľmi málo, je to veľmi mužskú svet. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa na tento výstup podujala. Rada posúvam normy. Odhaduje sa, že je tam asi desať percent žien. Viem to aj potvrdiť. Mám veľa fotiek, kde som ja a iba muži. 

Zapojili ste sa aj do akcie s názvom Clean up. Ako to vyzeralo so znečistením v táboroch a na ceste? Čo všetko ste vyzbierali? 

Základný tábor nebol veľmi znečistený. Tam som sa sústredila na zbieranie mikroplastov, rôznych malých úlomkov zo starých vecí. Je tam kontrola nad odpadkami. V našej časti nebol základný tábor vôbec špinavý. 

Nikto predsa nevyhadzuje odpadky mimo stany. Všetko sa pekne zbiera. Zbierali sa aj ľudské výkaly a vynášali preč z hory. Keď sme pokračovali na výstup, tak nám dali vrecko na výkaly, ktoré sme používali vo vyšších kempoch. Teraz je to nový systém. 

Ani v prvom tábore nebol žiaden problém. Možno bol neporiadok iba zasnežený. V druhom tábore to bolo horšie, bolo tam viac vecí. Spodná časť druhého kempu bola viac špinavá. Tam som pomohla s čistením. 

Odtiaľ sa dá však stále odpad vynášať s helikoptérou. 

Problém sa začína až od štvrtého tábora. Sú tam veci, ktoré ľudia za sebou zanechali – stany alebo rôzne časti výbavy. Je to problém zniesť dole, ľudia sú vyčerpaní. Zniesť dole extra kilá za niekoho iného je náročné. Naviac, všetko je primrznuté k zemi a nedá sa s tým tak ľahko pohnúť. 

Teraz však skúšajú vynášať odpad za pomoci dronov do nižších kempov, odkiaľ už môže ísť helikoptéra. Zatiaľ sa im to celkom darí. Verím, že toto je cesta. 

Myslím si však, že ľudia sa všeobecne vzdelali a nezanechávajú po sebe odpad. Zlepšuje sa to. V minulosti nebola infraštruktúra taká dobrá. Nie je však celá hora smetisko, ako si niektorí ľudia predstavujú. 

Ako vyzerala vaša cesta zo základného tábora až po vrchol? 

Raňajkovali sme už o 01:30 v noci. Vyrazili sme z Base Campu na prenádherný, ale veľmi nebezpečný ľadopád. Po šiestich hodinách sme boli v tábore jeden. Tam sme si trošku oddýchli a pokračovali do tábora dva, v ktorom sme prespali. 

Nasledoval tábor číslo tri, kde sme takisto prenocovali. Táto noc bola trošku slabšia. Vyrazili sme skoro ráno a dostali sa do posledného tábora. Ten je úplne pustý. Oddýchli sme si a v noci sme pokračovali na samotný vrchol. 

Odchod na Mount Everest sme plánovali o ôsmej večer, ale nakoniec sme šli až o 22:30. Výstup trval deväť hodín. Som spokojná sama so sebou, v akom čase som to dala.