Mal rešpekt u Sovietov, poznajú ho v Hollywoode. Legenda má 60

KOŠICE, BRATISLAVA. Covid-19 mení ľuďom dlhodobé plány aj každodennú rutinu. „Sedím doma, čo mám robiť? Je mi tých detí ľúto. Ani škola, ani pohyb. Tak veľmi sa na tie tréningy tešia. Od augusta máme konečne nové kabíny a nemôžu si ich poriadne užiť,“ povzdychne si v telefóne Igor Liba.

V 80. rokoch patril k najlepším hokejistom v Československu, získal titul majstra sveta, v NHL si zahral v jednom tíme s Waynom Gretzkym a s aktívnou kariérou sa lúčil až po štyridsiatke. Dnes sa venuje mládeži v hokejovej akadémii v Čani, ktorá nesie jeho meno. Rodák z Prešova oslavuje v stredu šesťdesiat.

Dva tituly v jihlavskej Dukle

Korčuľovať sa učil na zamrznutej Toryse a prvé rande s hokejom si dával doma v Prešove. Podľa vzoru staršieho brata to skúšal aj s futbalom. Z Dušana Libu vyrástla opora Plastiky Nitra či Dunajskej Stredy, ktorú ako kapitán viedol aj proti Bayernu Mníchov v Pohári UEFA.

Igor však rýchlo zistil, že s pukom sa stretne na ihrisku viackrát než s loptou. So spolužiakom Jánom Vodilom vynikali už medzi prešovskými rovesníkmi.

V osemnástich ako šikovný junior zamieril z Prešova do neďalekých Košíc. Tím VSŽ bol koncom 70. rokoch jedným z dvoch slovenských účastníkov najvyššej súťaže v Československu.

Vojenčinu strávil v Dukle Jihlava – v tom čase elitnom československom klube, s ktorým získal svoje prvé dva majstrovské tituly (1983 a 1984).

„Na vojakov sme sa iba hrali, venovali sme sa iba hokeju. Útok Liba-Vlach-Weissmann mal reprezentačnú fazónu,“ spomína niekdajší krídelník.

Po návrate domov sa stal ťahúňom VSŽ Košice, mužstva, ktoré každým rokom silnejšie konkurovalo najlepším českým klubom.

Košice dobyli aj Prahu

„V Košiciach sa hlásila o slovo nová generácia. Výnimočný funkcionár Pavol Matis trávil takmer každý večer na nejakom štadióne a sledoval zápasy. Najlepších hráčov z okolia potom dotiahol v juniorskom veku do Košíc, kde ich okamžite zapracovali do tímu. Takým bol napríklad aj Peter Bondra,“ vysvetľuje Liba.

Prvý federálny titul oslavovali Košice v roku 1986 doma. V rozhodujúcom piatom finálovom zápase play off zdolali Duklu Jihlava po nájazdoch.

Fanúšikovia v eufórii dlho nechceli pustiť hráčov z ľadu. Za titul dostal každý hráč päťtisíc korún a od železiarní bronzový odznak najlepšieho pracovníka podniku a prémiu päťsto korún.