Debut v NHL za tím New York Rangers, premiérový gól, potom druhý, aj prvá bitka v kariére. 

Takto vyzerali uplynulé dni slovenského útočníka Adama Sýkoru, ktorý za svoje výkony dostal chvály od každého, kto s ním prišiel do kontaktu. 

V New Yorku si ho v priebehu niekoľkých hodín obľúbil tréner, spoluhráči aj fanúšikovia slávneho klubu. 

Momenty, ktoré si spočiatku ani nestihol uvedomiť, s ním prežívala osobne aj jeho rodina. 

„V tej chvíli vám hlavou prejde všetko, čím si ten chalan musel prejsť, čo si musel vytrpieť, kým sa do NHL dostal," hovorí v rozhovore ROMAN SÝKORA, otec mladého útočníka. 

Aká bola vaša reakcia, keď ho povolali do prvého tímu a vedel, že bude hrať? 

Prvotná informácia bola len taká, že odcestuje s tímom do Toronta. V tom čase sme ešte nevedeli, či bude hrať hneď v prvom zápase. Ale aj tak, reakcia bola nádherná. 

Prežívali sme obrovské emócie, pretože sme na to čakali najmä kvôli Adamovi. Čakal na tú šancu tri roky, tri sezóny, a odohral 200 zápasov v AHL, kým ho zavolali do prvého tímu. 

Takže to bol naozaj krásny moment, aj keď sme vtedy ešte nevedeli, či to bude jeho debutový zápas. Aj tak sme to vnímali ako obrovský úspech.

Kde ste sledovali jeho prvý zápas v NHL?

Doma pred televízorom. Informáciu o tom, že nastúpi, sme dostali až na druhý deň, keď vyšla zostava pred zápasom v Toronte. Mohli sme ako rodičia byť pri debute priamo na štadióne, ale museli by sme letieť do Toronta a potom v piatok do New Yorku. 

Druhá možnosť bola prísť na víkend na zápasy proti Chicagu a Floride do New Yorku. Rozhodli sme sa pre túto variantu, aby sme absolvovali dva zápasy naživo. Mrzelo nás, že sme ten debutový zápas nevideli naživo. 

Samozrejme, nechýbali zimomriavky, emócie a slzičky. Adam ten zápas zvládol výborne. Tréner ho po zápase chválil, ani nebolo vidno, že by šlo o jeho prvý štart v NHL. Dojmy boli naozaj dobré. 

Boli sme radi, že dostal šancu v prvom zápase a že mu vyšiel, lebo stále sme nevedeli, či zostane v prvom tíme na jeden zápas, dva, či do konca sezóny. To nevieme ani doteraz.

Trip do New Yorku vám zabezpečil priamo klub?

Áno. Je to štandardná klauzula v nováčikovských kontraktoch. Pokiaľ hráč v tomto období absolvuje debut v NHL, klub hradí cestu rodičom. Chceli sme, aby s nami išla aj dcéra Sofia, takže sme riešili ubytovanie, stravu a letenky pre tri osoby. Podarilo sa, takže som rád, že sme boli na tripe celá rodina.

V zápase proti Chicagu, ktorý ste sledovali naživo, strelil Adam prvý gól v NHL. Aký bol pre rodiča pocit vidieť takýto okamih? 

Pocity boli neuveriteľné. Cestovali sme tam s malou dušičkou. V prvom rade sme dúfali, že vôbec dostane šancu aj v druhom zápase, aj keď sme vedeli, že Rangers nás tam nepozývajú len tak. 

Potom prišiel ten moment v druhej tretine: prečíslenie dvaja na jedného a Adam dostával puk na hokejku. Už vtedy sme verili, že to tam padne. Hneď za tým prišla explózia emócií. 

VIDEO: Prvý gól Adama Sýkoru v NHL

Blahoželali nám všetci naokolo, pretože sme sedeli v tej časti hľadiska, kde sedia rodinní príslušníci hráčov, a mali sme na sebe dresy s menom Sýkora, takže vedeli, že fandíme Adamovi. Tešili sa spolu s nami a bolo to veľmi pekné.

Mali ste možnosť stretnúť sa s Adamom po zápase? 

Čakali sme ho v tzv. green room. To je priestor na zimnom štadióne, kde hráči po zápase prichádzajú za rodinnými príslušníkmi.

Okrem nás tam boli aj priatelia, ktorých máme v New Yorku, a tiež rodina, ktorá sa o Adama starala počas jeho prvého kempu Rangers, keď ešte nemal 18 rokov a musel u niekoho bývať. 

Vystískali sme sa, oslávili sme to a urobili si nejaké fotky s pukom, s ktorým Adam strelil prvý gól v NHL. Bolo to krásne. My sme Adama dlho nevideli naživo, takže to bol prvý moment, keď sme sa s ním zvítali a rovno v takej eufórii po prvom presnom zásahu v NHL.

Kde skončil pamätný puk?

Adam si ho zatiaľ nechal u seba, ale určite bude patriť k tým najvýznamnejším míľnikom jeho kariéry. Určite si ho niekedy umiestni k tým najdôležitejším momentom, ktoré doteraz dosiahol.

V nasledujúcom stretnutí proti Floride, v ktorom strelil druhý gól, sa Adam prvýkrát v kariére pobil a dostal päťminútový trest. Ako ste vnímali tento nečakaný moment?

Nečakal to ani on, ani my. Vieme dobre, že Adam bitkár nie je. Aj keď som ho viackrát upozorňoval, že pri jeho úlohe hráča tretej alebo štvrtej formácie, ktorý musí byť nepríjemný pri forčekovaní a pohybovať sa pred bránkou, takéto momenty niekedy prídu. 

Pripravoval som ho na to, že súper jednoducho niekedy zhodí rukavice. A ten moment prišiel práve v tom zápase proti Floride. 

Adam zareagoval, keď ho hráč sotil a dal mu krosček, ale nevedel, na koho narazil. Bol to Luke Kunin, ktorý mal za sebou vyše 40 bitiek. Zhodil rukavice okamžite, vedel, čo robí. 

VIDEO: Prvá bitka Adama Sýkoru v NHL

Adam sa len bránil a rukavice si dokonca nechal na rukách. Pre nás to bol nepríjemný moment, všetci sme vstali a čakali sme, čo sa bude diať. Nemali sme úplný prehľad, kde sa to odohrávalo, ale potom cez kamery a veľkú obrazovku sme videli, že to zvládol. 

Mal len mierne škrabance nad okom. Je to ale dobrá skúsenosť. Hneď mu písal aj tréner, ktorý s ním v lete občas trénuje box, že budú musieť pridať nejaké lekcie. A ja som mu tiež povedal, že v kariére to ešte bude potrebovať.

Adam po prvom zápase hovoril, že emócie ešte nevie úplne vstrebať a že celé si to uvedomí možno až neskôr. Ako to prežíval s určitým časovým odstupom?

Aj pre nás to boli neuveriteľné zážitky, ale v tej chvíli si človek všetko plne neuvedomí. Adam hovoril, že Madison Square Garden je taká obrovská aréna, že aj keď hráte, neuvedomujete si všetko, čo sa deje okolo. To si uvedomil až neskôr. 

Pri večeri sme sa o týchto chvíľach veľa rozprávali. Adam na pozvánku a debut čakal naozaj dlho. Na prvý gól ani veľmi nie. Sme radi, že prišiel hneď v druhom zápase. Vieme, že Adam nie je strelec, ale tie chvíle si naozaj užíval. 

Možno z neho trochu opadol tlak. Keď dostanete šancu, chcete sa ukázať v dobrom svetle, chcete dávať góly a bodovať. Tréneri ho chválili, a to mu dáva sebadôveru, ktorú potrebuje. 

Adam si potom všetko uvedomil - čo dosiahol a prečo celý život bojoval, aby sa dostal tam, kde je.

Keď ste sledovali jeho prvé momenty v NHL, spomenuli ste si aj na začiatky jeho kariéry alebo ťažšie chvíle, ktorými si musel prejsť?

Áno, prejde vám hlavou všetko, čím si ten chalan musel prejsť, čo si musel vytrpieť, kým sa do NHL dostal. Taká šanca sa nenaskytne každému. Vieme dobre, že našich hráčov v NHL nebolo veľa, Adam je 99. alebo 100. Slovák v NHL, podľa toho, či počítate Stana Mikitu alebo nie. 

Nebolo ich veľa a Adam sa stal jedným z nich, z čoho sme mali obrovskú radosť. Jeho obeta stála za to. On si za tým šiel. Viem, že nebol od malička označovaný za mimoriadny talent, ale to miesto si všade vybojoval drinou. 

Ani na začiatku tejto sezóny to nemal jednoduché. Po dvoch sezónach v AHL prišiel do tímu a dostal pozíciu v štvrtej formácii, s čím asi nepočítal. V tom čase si hráč uvedomuje, aká ďaleka cesta ho ešte delí od NHL. Sme radi, že to zvládol. 

Má stále len 21 rokov a to sú momenty, keď sú chalani vo svete sami, hlava pracuje všelijako. Ale Adam si tým prešiel a na začiatku sezóny povedal, že vždy začínal v štvrtej formácii a že aj teraz sa o šancu pobije, aby trénerovi dokázal, že môže hrať vyššie.

Postupne sa mu otváral priestor na ľade, hral presilovky, oslabenia a to mu pomohlo dostať sa nahor. Len keď máte dobrú fázu, povolajú vás do NHL.

Spomínali ste, že na NHL čakal tri roky. Mal počas nich aj také chvíle, keď uvažoval, že to možno nemá zmysel?

Ťažké chvíle boli. Začiatok tejto sezóny bol asi najťažší. Ale Adam nikdy nezapochyboval a nikdy nepovedal, že pôjde ľahšou cestou. Povedal jasne: dokým bude šanca na NHL, budem sa o ňu biť. 

Možno som ho ja niekedy viedol k tomu, aby sme zvažovali aj iné možnosti, ale potom som si uvedomil, že Adam chce niečo iné a ja nemôžem ísť proti jeho rozhodnutiu. Od tej chvíle som pochopil, že ho musím predovšetkým motivovať. 

Snažil som sa po každom zápase - a sledovali sme naozaj každý jeden aj v AHL - aby sme si dali nejaký feedback. Adam čakal na reakciu, či to bolo v noci, cez víkend alebo cez deň. Vždy sme si nejaký komentár napísali, aby sme ho podporili, pomohli mu. 

Som rád, že to vyšlo a že Adam tvrdohlavo šiel za svojím snom. On v takýchto veciach naozaj ide, nevidí prekážky, nepozerá doprava ani doľava. Jednoducho ide za cieľom.

Spoluhráči aj tréner o ňom hovoria, že je to chodiaca energia a že zrejme nikdy v živote nemal zlý deň. Je takýto aj doma? 

Áno, on je také slniečko, každý deň žije naplno. Nechcem povedať, že to bolo dieťa bez zlého dňa, ale Adam bol zlaté dieťa odmalička. Vychovávali sme ho rovnako ako dcéru, ale Adam bol možno v tomto o niečo iný. Každý deň si užíva a odmalička vedel, čo chce a za čím ide. 

Mal stanovené mantinely, nielen od nás, ale on si ich nastavil aj sám. A dnes za to dostáva odmenu, z ktorej sa všetci tešíme.

Z čoho plynie takéto mentálne nastavenie? 

Ťažko povedať, to je skôr otázka na neho. Ale využíva všetky možnosti, číta knihy, pracuje aj na mentálnej stránke. 

Na začiatku tejto sezóny dostal možnosť využívať mentálnu koučku Rangers. Klub má k dispozícii aj špecialistov na duševnú prípravu a Adam sa tej šance chytil. Komunikoval so športovou psychologičkou, čo mu zrejme tiež pomohlo. Ale to nastavenie má asi odmalička, nie je to len výsledok tohto roka. 

A odkiaľ čerpá energiu? To naozaj neviem, musíte sa opýtať jeho. Ale má jej dostatok na rozdávanie, a to neukázal len teraz v Rangers. Všetci, či už novinári alebo spoluhráči z iných tímov, si tú jeho energiu naozaj vážia.

Okrem dobrej nálady je všade vnímaný ako dobrý chlapec, slušný, vždy pozdraví, neodmietne rozhovor či fanúšikov, nenadáva, modlí sa. Teší vás, keď sa o jeho dobrom správaní hovorí aj v zámorí?

Po prvom zápase prišiel za nami asistent trénera Rangers, ktorý pôsobil aj ako asistent trénera americkej reprezentácie na olympiáde, a povedal nám, že Adam je fantasticky vychovaný a že sú nesmierne radi, že ho majú v šatni. Takéto slová vás vždy zahrejú.

Stretli sme sa aj s Mikom Zibanejadom, a v nedeľu som mal možnosť porozprávať sa priamo s hlavným trénerom Mikeom Sullivanom, ktorý viedol aj americký tím na olympiáde. Všetci si spoluprácu s Adamom pochvaľovali. 

Takéto slová od takých ľudí ma naozaj nesmierne tešia. V Rangers sme zažili, že mnohí hráči aj tréneri sa vyjadrovali veľmi kladne na Adamovo správanie a nastavenie. A to je to, čo rodiča teší najviac.

Adam hral za seniorskú reprezentáciu na MS v hokeji, teraz debutoval v NHL. Je ešte niečo, čo by chcel v kariére dosiahnuť? 

Musím otvorene povedať, Adam ešte nie je právoplatným hráčom NHL. Štyri odohraté zápasy nezaručujú, že tam bude do konca tejto sezóny, alebo že začne tú budúcu. Stále sa musí o každý ďalší zápas biť, na tréningoch aj v zápasoch. 

Ja si úprimne želám, aby všetkým dokázal, že NHL vie hrať na pravidelnej báze. Nemyslím si, že od budúcej sezóny bude hneď stabilnou súčasťou prvého tímu, ale verím, že v jej priebehu si tú pozíciu vybojuje tak, aby od ďalšej sezóny nastupoval od prvého zápasu. 

A na reprezentačnej úrovni? Želám si, aby so Slovenskom niekedy získal medailu, to by bol asi aj pre neho splnený sen.

Tabuľky NHL

Západná konferencia:

Východná konferencia: