BOUCHERVILLE. Vedenie Quebec Major Junior Hockey League sa rozhodlo učiniť nepopulárne rozhodnutie. Jedna z najvýznamnejších juniorských hokejových líg na svete chce z hokeja odstrániť bitky.
Reguly súťaže tak doplnilo nové pravidlo. Pästné výmeny budú od začiatku sezóny 2023/24 oficiálne zakázané.
Kanaďania sa oddávna pýšia tvrdým hokejom, ku ktorému bitky patria v podstate neodškriepiteľne. Budeme sa na tento krok jedného dňa pozerať ako na revolučný?
QMJHL sa v tomto ohľade stane priekopníckou ligou. Ostatné súťaže patriace pod CHL budú tento zákaz zvažovať podľa toho, ako sa ujme v Québecu.
Tvrdé tresty a suspendovania
O zákaze sa začalo rozprávať v marci. Richard Letourneau, predseda predstavenstva, vtedy uviedol, že sa s kolegami uzniesli na tomto rozhodnutí už vo februári.
„Na členskom zhromaždení 23. februára sme schválili zákaz bitiek,“ vyhlásil. „Takže áno, bitky sú zakázané, teraz zostáva dokončiť niektoré podmienky. Máme vytvorenú komisiu, ktorá má vymyslieť, ako toto pravidlo aplikovať, aby bolo akceptovateľné a v júni schválené.“
Komisia svoju časť práce splnila a novinku zavedie do praxe. Pravidlá budú prísne.
Ktokoľvek, kto sa zapojí do bitky, automaticky dostane trest do konca zápasu. Hráč, ktorý bitku inicioval, dostane navyše jednozápasový dištanc a ak bude niektorý hokejista posúdený ako agresor, bude si musieť odpykať až dvojzápasový trest.
Pre bitkárov liga prestane byť zaujímavá. Ak sa totiž niekto pobije v sezóne opakovane, automaticky začne dostávať minimálne jednozápasové tresty s platnosťou od druhej bitky.
Dôvodom je zdravie
Zákaz bitiek v zámorí nie je úplnou novinkou. Na mládežníckej úrovni platí celoplošne a pästné súboje nie sú povolené ani v univerzitnej NCAA.
Lenže v Kanade stále prežíva kultúra „starej školy“. Zákaz bitiek bude zrejme citeľný a pre vysoké sankcie by mal byť aj účinný.
Ako píšu na webe The Athletic, keď v roku 1987 NHL zakázala naskakovať hráčom počas bitiek na ľad pod hrozbou suspendovania na desať zápasov, bitky celých tímov, ktoré boli predtým časté, vymizli. Práve hrozba dištancov by mala zaručiť, že zákaz bude fungovať a bude efektívny.
NHL je dnes často označovaná za ligu, ktorá nechráni zdravie hráčov. Hoci sa jej vedenie proti týmto obvineniam bráni, bývalí hokejisti hovoria o svojich skúsenostiach a trvalých následkoch predovšetkým po otrasoch mozgu.
Pästný súboj Ryana Reavesa a Tannera Jeannota (v žltom). (Autor: TASR/AP)
QMJHL sa do takejto pozície nechce dostať. Zákazom bitiek – hoci sú populárne – sleduje práve bezpečnosť hokejistov.
„S cieľom predchádzať fyzickému a psychickému násiliu, ktoré môže mať za následok ľahké alebo vážne zranenia, alebo v krajnom prípade až smrť, si QMJHL berie na zodpovednosť stanovenie týchto pravidiel pre prípad, že počas zápasu dôjde k bitke medzi dvoma alebo viacerými osobami bez ohľadu na to, či ide o hráčov alebo iných členov tímu (trénera, asistenta atď.),“ píše sa v oficiálnom vyhlásení.
Liga dodala, že jej nové pravidlo „stanovuje zákaz bitiek s prísnejšími a viac odrádzajúcimi sankciami s cieľom zlepšiť bezpečnosť hráčov, ktorá prispieva k rozvoju talentov hrajúcich v QMJHL“.
Motiváciou aj znásilnenia a neľudské správanie
V celom procese zohrali dôležitú úlohu aj politici. Nielenže o rozhodnutí s vedením súťaže diskutovala Isabelle Charestová, ministerka športu provincie Québec, ale tlak ministerstva na QMJHL s cieľom zrušiť bitky bol dlhodobý.
Ľady sa pohli po nástupe Maria Cecchiniho do funkcie komisionára súťaže. QMJHL zaviedla prísnejšie tresty za bitky už skôr, avšak nemali takú účinnosť, aby ich mohli naozaj odstrániť.
Nový šéf na tlačovej konferencii zdôraznil, že vysoko postavení funkcionári musia konať, aby sa hokejové prostredie stalo akceptujúcejším. Jeho predchodca Gilles Courteau odstúpil z funkcie potom, čo sa prevalil škandál, ktorý odhalil šikanu a neľudské rituály, ktoré sa medzi juniormi v Kanade praktikovali.