JAROSLAV JANUS po majstrovskej sezóne v Košiciach prijal ponuku z Prešova. „Bolo to ťažké rozhodnutie, ale celý môj život a hokejová kariéra sú o výzvach,“ hovorí skúsený brankár.
Teraz sa vrátil do mesta, kde s hokejom začínal, a z pozície jedného z najskúsenejších hráčov sa snaží pomôcť nováčikovi extraligy postaviť na nohy. V Košiciach žiaril, v Prešove čelí inej realite – menšiemu zázemiu, častým zmenám v tíme a väčšiemu tlaku v bránke.
Napriek všetkým zmenám pôsobí pokojne a odhodlane. Verí, že víťazstvá ešte len prídu a že aj ťažká cesta môže mať pozitívny a úspešný koniec.
V Košiciach ste končili ako najlepší hráč play-off. Bolo ťažké udržať si po takom vrchole motiváciu do novej sezóny?
Áno, prišla však zaujímavá ponuka z Prešova. Bola to pre mňa nová motivácia a nový impulz. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale celý môj život a hokejová kariéra sú o takýchto výzvach.
Opäť som sa potreboval motivovať na ďalšiu sezónu. Verím, že výsledky v Prešove prídu, hoci zatiaľ nemáme veľa výhier. Bude to ťažká cesta, ale verím, že bude pozitívna a úspešná.
Rozhodli ste sa pre Prešov aj ako pre nejaký osobný krok, akoby návrat domov?
Ja už mám domov v Bratislave. V Prešove som sa narodil a chytával som tu do dorastu. Zhodnotil som to, že prečo nepomôcť môjmu rodnému mestu a miestu, kde som s hokejom začínal. Takto som sa rozhodol.
Výsledky zatiaľ nezodpovedajú tomu, čo by sme chceli, ale ideme tomu naproti. Verím, že sa to celé zdvihne, keďže sezóna je dlhá.
Spomínate si ešte na svoje prvé brankárske roky v Prešove?
Áno, občas si spomeniem, keď idem po štadióne alebo stretnem bývalých trénerov. Niektorí sú už na dôchodku, ale stále sú na štadióne. Je zaujímavé vidieť, ako ten čas letí. Každá sezóna rýchlo zbehne. Spomienky sú a tak to má byť.
Aký bol pocit, keď ste prvý zápas chytali v prešovskom drese proti Košiciam?
Boli to zvláštne emócie, keďže v Košiciach som bol takmer tri roky a poznám tam všetkých chalanov aj vedenie. Určite to bolo vzrušujúce a ja osobne som si to užil.
Bohužiaľ, výsledok 6:0 nebol ideálny a naše výkony vtedy neboli také, aké sme si predstavovali. Bude ešte veľa zápasov proti Košiciam a verím, že niektoré z nich urveme a prinesieme body.
Hrali ste v Košiciach v majstrovskom tíme a teraz hráte u nováčika v Prešove. Aký je rozdiel, ak by ste to mohli porovnať – v prostredí, organizácii, v ľuďoch?
Áno, Prešov je nováčik a veľa vecí ešte nefunguje tak, ako by malo. Treba doladiť množstvo detailov, ale sme na správnej ceste. V tíme sa často menia hráči, prichádzajú a odchádzajú, čo nie je ideálne.
Súhra trvá určitý čas, kým si všetci sadnú. Treba mať trpezlivosť a veriť v to, čo tu budujeme. Treba stále drieť a výsledky prídu. Určite to nie je ideálne.
Ambície pred sezónou boli, samozrejme, vysoké, ale realita je iná. Ešte sa máme v Prešove veľa čo učiť, aby to fungovalo aspoň tak ako v Košiciach.
V Prešove máte zatiaľ viac práce v bránke než v Košiciach. Je to otázka systému, zohratosti alebo prispôsobenia novému štýlu?
Určite áno. Prišiel nový tréner, zmenilo sa veľa hráčov. Kým si to všetko sadne, trvá to. Viem, že ani fanúšikovia nie sú spokojní, ale som stopercentne presvedčený, že výsledky prídu. Čaká nás ešte veľa roboty.
V čom sa cítite ako prínos pre klub? Čo prinášate do kabíny?
Myslím si, že prinášam pozitívnu náladu a skúsenosti. Už mám odohraté dosť, takže prinášam do kabíny sebavedomie aj pracovnú morálku. Pomáham aj mladému brankárovi, aby sme sa ako tím posúvali ďalej.
Cítite, že k vám mladší hráči vzhliadajú?
Myslím si, že áno. Pokiaľ môžete pomôcť – na ľade alebo mimo neho – ste pre mladších vzorom a motiváciou. Pre mladých hráčov a brankárov v Prešove je to určite motivácia.
Kam podľa vás môže Prešov reálne dosiahnuť a čo bude rozhodovať o tom, či sa udrží medzi najlepšími?
Rozhodujú výsledky. Zatiaľ máme len štyri výhry, čo je málo pri sedemnástich kolách. Potrebujeme zbierať viac bodov. Chceli by sme hrať play-off alebo aspoň predkolo.
Musíme sa chytiť, získať víťaznú vlnu. Verím, že po reprezentačnej pauze sa dáme viac dokopy, potrénujeme systémové veci a budeme brať body z každého zápasu.
Aké najväčšie prekvapenie vám priniesla táto sezóna – herne alebo osobne?
Prekvapením je nesúhra. V Košiciach som bol tri roky, kde bolo všetko nastavené – jeden tréner, stabilný káder. Chalani sa viac poznali medzi sebou. Každý vedel, čo má robiť a rešpektoval svoju rolu. Potom prichádzali aj výsledky.
Košice majú teraz čisto slovenský projekt. Ako to vnímate?
Sledujem to, keďže tam mám veľa kamarátov aj známych z vedenia. Klobúk dole. Zatiaľ majú fantastické výsledky. Je vidieť, že sa to dá zvládnuť aj s kvalitnými slovenskými hráčmi. Držím im palce, aby sa im darilo aj ďalej.
Ktorý strelec v lige vám robí najväčšie problémy?
Dostal som toľko gólov, že neviem... (smiech)
Asi Petráš – má výbornú strelu. A tiež Jääskeläinen. To sú hráči, ktorí majú fakt ranu a vedia dať gól.
Je nejaký štadión, kde sa vám chytá ťažšie, alebo naopak miesto, kde sa vám výnimočne darí?
Ťažko sa chytá v Nitre – tá atmosféra, fanúšikovia, to všetko. Tam sa mne osobne hrá najťažšie. Najlepšie sa mi chytá v Prešove. Rád by som však povedal, že v Košiciach, ale tam sme s Prešovom túto sezónu ešte nehrali.
Aké je to chytať pred domácim publikom, kde ste hokejovo vyrástli?
Chytať pred domácim publikom je pre mňa vždy vzrušujúce. Naposledy som tu chytal, keď štadión vyzeral úplne inak. Je to motivácia podať čo najlepší výkon, keď v hľadisku sedí veľa známych, kamarátov či rodina.
Je to super, ja si to užívam. Len by som si prial, aby tie výsledky boli lepšie – to by nás všetkých potešilo a možno by prišlo aj viac ľudí na hokej.
Máte už za sebou množstvo skúseností, ale je niečo, čo robíte inak ako pred dvadsiatimi rokmi?
Asi len to, že sa dlhšie rozcvičujem – predsa len som starší. Tú rozcvičku už treba spraviť stopercentne, aby som sa vyhol zraneniam.
Sledujete svoje štatistiky?
Štatistiky sledujem, ale tento rok nie sú ideálne. Každý brankár vám povie, že ich sleduje, ale často sú klamlivé. Veľa gólov padne pri situáciách, ktoré sú rovnaké, ale zároveň vždy iné. Budem chcieť zapracovať, aby percentá išli hore. Verím, že sa to dostaví.
Čo vám najviac pomáha pri regenerácii a udržaní koncentrácie počas sezóny?
Najväčšia regenerácia je spánok – vtedy si telo najlepšie oddýchne. Hlava si oddýchne pri rodine, s malým, keď si zahráme hokej alebo iný šport, alebo keď niekam vypadneme. Najväčší relax je čas s rodinou.
