SUNRISE. V roku 2014, na začiatku sezóny NHL, sa internetom šírila fotografia, ktorá poburovala hokejovú verejnosť v zámorí. 

Urobil ju reportér Bruce Garrioch v BB&T Center, domovskom stánku Floridy Panthers. Bol to tretí domáci zápas, hľadisko však bolo viac než poloprázdne. Na tribúnach viac ako 19-tisícovej arény mohli sedieť maximálne stovky divákov. 

Záujem ľudí o ľadový hokej na slnečnej Floride nebol veľký, obzvlásť len hodinu cesty od mesta Miami, kde dlhé roky dominujú mužstvá amerického futbalu či basketbalu. 

„Fanúšikov nakoniec bolo okolo 7-tisíc, ale kanadské médiá sa na nás vrhli – a oprávnene," opisoval fotografiu v minulosti generálny riaditeľ Panthers Matt Caldwell. 

„Ak sledujete profesionálny športový tím s takýmito davmi, vyvoláva to otázku: Stojí to vôbec za to? Je toto prežitie? Mal by sa tím presunúť?“

O 11 rokov neskôr je z tímu, ktorý nemal fanúšikov, dvojnásobný držiteľ Stanleyho pohára. V noci na stredu dokázali Panthers druhýkrát za sebou zdolať vo finále Edmonton. 

V domácej hale - v tej, ktorá predtým zívala prázdnotou - sa tlačilo viac ako 19-tisíc verných fanúšikov.

Hokej pod palmami?

NHL sa na Floride začala rozširovať začiatkom 90. rokov v rámci väčšej expanzie do netradičných hokejových trhov v USA. 

Cieľom ligy bolo rozšíriť sa do rastúcich južných a západných oblastí, kde predtým hokej nemal silné korene. Panthers ale neboli prvým klubom na mape „slnečného štátu", ako sa polostrov na juhu Spojených štátov nazýva. 

V sezóne 1992/93 vstúpila do NHL organizácia Tampa Bay Lightning, bola súčasťou dvojice nových tímov spolu s Ottawa Senators. Florida Panthers vznikli o rok neskôr, teda v sezóne 1993/94, spoločne s Anaheim Mighty Ducks.

Oba floridské tímy sa tak stali základom pre budovanie hokejovej kultúry v úplne nehokejovom regióne.

Hoci sa to zdalo ako šialený nápad, už v tretej sezóne existencie sa "panteri" senzačne dostali až do finále Stanleyho pohára. 

Písal sa rok 1996, v bránke žiaril John Vanbiesbrouck, obranu dirigoval Paul Laus a lídrom bol kapitán Brian Skrudland. Na súpiske figuroval obranca Róbert Švehla, prvý Slovák vo finále NHL. 

Aj keď ich Colorado Avalanche vo finále sfúklo v štyroch zápasoch, Florida si získala rešpekt a základ fanúšikovskej komunity. 

Hráči Colorada sa museli počas osláv predierať cez stále rastúcu kopu plastových potkanov. Hádzanie gumených hračiek pochádza z legendárneho momentu práve z úspešnej sezóny. 

VIDEO: Najlepšie momenty Floridy z play-off 1996

Útočník Scott Mellanby pred zápasom použil svoju hokejku na to, aby zabil živého potkana v šatni. V ten večer potom tou istou hokejkou strelil dva góly. 

Brankár Vanbiesbrouck to po zápase komentoval slovami, že Mellanby zaznamenal „rat trick“. Dodnes sa dajú gumené potkany kúpiť v oficiálnom obchode floridského tímu za 5 dolárov za kus, pričom v deň zápasu sa ich v obchode predá viac ako 150.

Plastové potkany symbolizovali to, čo franšíza vytvorila vo svojej tretej sezóne NHL: tradíciu. Ľudí úspech bavil. Aj keď začiatkom júna, keď sa finále hralo, bolo vonku príjemných a na pláž volajúcich 28 stupňov. 

Fanúšikovia dúfali, že toto je začiatok niečoho špeciálneho. Ďalšiu sériu play-off však Panthers vyhrali až o 25 sezón neskôr.

Temné obdobie 

Po tejto rozprávkovej jazde ale prišla stagnácia. Klub nedokázal nadviazať na úspech a začal postupne upadať. Zmeny vo vedení, nestabilita v kabíne, slabšie draftové výbery a nešťastné výmeny spôsobili, že Panthers sa ocitli takmer na dne.

Do play-off sa síce prebojovali aj o rok neskôr (1996/97) a potom ešte v roku 2000, ale vypadli hneď v prvom kole. Roky plynuli, séria sa predlžovala a Panthers sa potácali na spodku ligovej tabuľky. 

„Každá organizácia si musí prejsť určitým vývojom. Raz sa vyhráva, inokedy sa zase prehráva," hovorí pre Sportnet bývalý český hokejista Rostislav Olesz. Florida ho draftovala v roku 2004 v prvom kole ako siedmeho v poradí. 

„Ako mladý hráč sa nepozeráte na to, do akej organizácie si vás vybrali. Nevnímate, že budete hrať za jeden z horších tímov, chcete hrať v NHL," spomína Olesz. 

Podmienky v klube boli podľa neho výborné, avšak vedenie nevedelo urobiť kroky, ktoré by dostali organizáciu späť na vrchol. Chýbali rozdieloví hráči, manažment robil krátkozraké rozhodnutia a tréneri sa striedali takmer každý druhý rok.

Generálni manažéri prichádzali s rôznymi filozofiami, no výsledky zostávali rovnaké – Florida sa pravidelne umiestňovala mimo play-off.

Kým iné kluby z „nového“ juhu ako Tampa Bay či Carolina dokázali v tomto čase získať Stanley Cup, Florida sa prepadávala.

Zlé výkony sa odzrkadlili aj na záujme fanúšikov. Panthers hrávali pred poloprázdnymi tribúnami, a to aj v prípade zápasov proti atraktívnym súperom. 

V roku 2006 rozdávali Panthers v priemere viac ako 4-tisíc voľných vstupeniek na každý domáci zápas – stačilo ukázať vodičský preukaz s adresou na Floride. 

Často ste k lístku dostali aj jedlo alebo nápoj zadarmo. Z klubu, ktorý kedysi ohúril NHL v tretej sezóne finálovou účasťou, sa stal terč posmechu.

„Pamätám si, ako som videl fotky prázdnej arény. Videl som všetky tie červené sedadlá a možno pár tisíc fanúšikov. Ako dieťa z Toronta som tomu veľmi nerozumel," priznal Ryan Lomberg, ktorý na Floride strávil štyri sezóny. Poslednú ukončil ziskom Stanleyho pohára. 

„Keď medzi víťazstvami v sérii play-off uplynie 25 rokov a medzitým sa do play-off dostanete len niekoľkokrát, stratíte niekoľko generácií fanúšikov," konštatoval súčasný generálny riaditeľ Matt Caldwell.

Krátky záblesk nádeje prišiel až v sezóne 2011/12. Panthers sa prekvapivo stali víťazmi Juhovýchodnej divízie a po dlhých 12 rokoch si zahrali play-off. 

V 1. kole viedli nad New Jersey Devils 3:2 na zápasy, ale nakoniec prehrali v siedmom zápase po predĺžení. Bol to však len krátky nádych. 

Dres s pumou na hrudi v tomto čase nosil aj Slovák Tomáš Kopecký. Do klubu prišiel z Chicaga, kde predtým vyhral Stanleyho pohár. 

„Veľa ľudí nás momentálne odpisuje, neverí nám a aj preto tu chcem zotrvať a dokázať neprajníkom, že aj so slabším kádrom sa dá vyhrávať. 

Mužstvo sa iba buduje, za posledné roky vedenie tímu získalo z draftu mladých talentovaných hráčov a je otázka roku či dvoch, keď získame kvalitu a budeme vzdorovať aj favoritom," hovoril. 

Mená z draftu, ktoré Kopecký spomínal, boli napríklad Aleksander Barkov či Aaron Ekblad, terajší strojcovia úspechov.

Kopecký bol na ľade aj v čase vyhotovenia fotografie z úvodu článku. „Keby sme mali zimák v Miami, tak je možné, že by sme mali zápasy vypredané. Ale či je plné, alebo prázdne, musíme hrať zápasy a odvádzať svoju robotu," uviedol. 

Nový majiteľ

Skutočná zmena prišla v čase, keď klub zmenil majiteľa. V roku 2013 kúpil organizáciu Vincent Viola, miliardár s vojenským pozadím, ktorý sľúbil priniesť stabilitu, disciplínu a dlhodobú víziu. 

Jeho príchod sa stal symbolom novej éry – nie okamžite úspešnej, ale konečne organizovanej a s výhľadom na budúcnosť.

S problémami tímu s návštevnosťou prichádzali aj neustále špekulácie o premiestnení klubu, podobne ako sa to stalo v prípade Arizony, ktorá sa presťahovala do Utahu. 

O novom vlastníkovi sa povrávalo, že klub z juhu Floridy umiestní do Quebecu. Špekulácie sa rozšírili natoľko, že noví majitelia v roku 2014 napísali fanúšikom list, v ktorom ich uistili, že sa Panthers nesťahujú. 

„Naším plánom je vybudovať organizáciu, na ktorú bude Južná Florida hrdá. Chceme vyhrať Stanleyho pohár,“ uviedli. Úspech však neprišiel hneď, organizácia musela pristúpiť až k piatim zmenám trénerov. 

Kľúčový muž a tréner

Pod novým majiteľom uviazla Florida na ľade v stereotype. Míňali peniaze, hoci neboli dosť dobrí na to, aby bojovali o titul, no zároveň neboli ani najhorší v lige. Dostali sa do šedého priemeru. 

V roku 2020 vedenie prepustilo známeho manažéra Dalea Tallona, v klube pracoval jednu dekádu. „Keď sme v roku 2013 kúpili Panthers, urobili sme tak s jediným cieľom: vyhrať Stanleyho pohár. Naše úsilie sa zatiaľ nenaplnilo,“ povedal vtedy Viola.

Florida mala 23 pohovorov na pozíciu generálneho manažéra. Caldwell povedal, že „prehľadali celú Zem“, aby našli toho správneho kandidáta. 

Našli ho v Columbuse a volá sa Bill Zito. Z právnika, asistenta a bývalého agenta urobili generálneho manažéra. 

Zito urobil niektoré z najodvážnejších krokov, aké NHL v posledných rokoch zažila. Väčšina z nich prišla v lete 2022, po tom, čo tím konečne prerazil. 

Panthers získali Prezidentskú trofej a vyhrali prvú sériu play-off po desiatich rokoch. Hoci sa zdalo, že napredujú, celú vec otočili.

Generálny manažér hľadal nového trénera a ozval sa Paulovi Mauriceovi, ktorý predtým rezignoval na rovnaký post vo Winnipegu. 

Maurice bol uprostred „štyroch fenomenálnych dní rybolovu“, keď mu Zito zavolal. Začali sa rozprávať o hokeji a okamžite sa spojili.

Zito sa po angažovaní nového kouča naplno ponoril do tvorenia úplne nového tímu. Prišiel podpis Cartera Verhaeghea ako voľného hráča, výmena obrancu Brandona Montoura a krídelníka Sama Reinharta z Buffala, získanie centra Sama Bennetta z Calgary a obrancu Gustava Forslinga z waiver listiny. 

To však nebolo všetko. Mesiac po tom, ako angažoval trénera Mauricea, uskutočnil najväčšiu výmenu v NHL za posledné roky: Jonathan Huberdeau, trojka draftu z roku 2011 a MacKenzie Weegar sa sťahovali do Calgary, opačným smerom putoval jeden muž - Matthew Tkachuk. 

Kritici neverili, že sa to vyplatí, ale Zito mal jasno. Potreboval hráča, ktorý nielen boduje, ale ide príkladom, je nepríjemný a ťahá tím v najťažších momentoch. A Tkachuk sa presne týmto mužom stal.

Neúspech ich posunul dopredu

V sezóne 2022/23 prešli Panthers zázračne Východnou konferenciou. Ako posledný tím, ktorý sa dostal do play-off, šokoval Boston, zdolal Toronto a potom zmietol aj Carolinu. 

Vinou viacerých okolností však zlyhali vo finále, Vegas vyhrali pomerom 4:1 na zápasy. „Môžem vám povedať, aký hrozný to bol pocit ísť domov s prázdnymi rukami," spomínal Zito. 

Táto nespokojnosť sa prejavila aj v tréningovom kempe. „Paulove (Mauriceove) kempy sú naozaj intenzívne a je v nich veľa tvrdej práce. Nemôžete sa kedykoľvek vzdať,“ povedal kapitán Barkov.

Tkachuk zhodnotil prípravu na vlaňajšiu sezónu jedným slovom: „Brutálne.“

Tímu už nešlo o nádej na postup do finále. Od skupiny správne vybraných mužov sa očakávalo sa, že sa tam dostanú opäť. A mierili vyššie. 

Vo finále vyzvala Florida Edmonton. Prvé tri zápasy série vyhrala a všetko smerovalo k tomu, že poľahky získa prvý titul. 

Edmonton však vyrovnal na 3:3 a Panthers museli ukázať silu v poslednom možnom zápase sezóny. Uspeli a získali svoj prvý Stanleyho pohár v histórii. 

VIDEO: Florida oslavuje zisk Stanleyho pohára

Kapitán Aleksander Barkov, Matthew Tkachuk, Sergej Bobrovskij či Sam Reinhart odohrali životnú sezónu. A čo viac, Panthers sa dočkali domáceho triumfu v hale, ktorá kedysi zívala prázdnotou.

„Už nie je hanba povedať: ‚Hej, hrával som za Panthers,‘ viete? Teraz je to pozitívna vec. Možno pred 10 rokmi to nebolo až také pozitívne,“ hovoril Olli Jokinen, dlhoročný kapitán Panthers. 

Na drafte NHL je zvykom, že tímy vyjdú na pódium a zablahoželajú nedávnemu víťazovi. V roku 2024 v Las Vegas, niekoľko týždňov po tom, čo Florida zdvihla svoj prvý pohár, ani jeden tím nekričal Panthers. Generálny manažér Bill Zito žartoval: „Nikto nás nemá rád.“

Z Floridy sa stala úspešná organizácia, ktorej ostatné kluby mohli závidieť. Nielen úspech na najvyšších miestach, ale aj podmienky mimo ľadu. 

„Život tu je pohodlný. Navyše hokejista, ktorý už má rodinu, si lepšie zázemie ani nemôže vybrať. Je tu celý rok teplo, počasie je nádherné a nie je tu taký hokejový boom ako v Chicagu, Detroite či Bostone," hovoril v minulosti Kopecký. 

Príbehy o slnkom zaliatej Floride a o tom, že hokejista si v šortkách vybehne na ľad, kolujú NHL. „Určite je to lepšie ako v Minnesote alebo v Edmontone, kde je v zíme -30. Ale vy sa predovšetkým sústredíte na hokej," vraví Olesz. 

No a rok 2025? Potvrdenie dynastie. Florida obhájila titul, opäť proti silnému Edmontonu. Stala sa len tretím tímom v ére platového stropu, ktorému sa to podarilo.

Z klubu, ktorý rozdával lístky ako letáky a kde nik nechcel hrať, sa stal tím, ktorý určuje trendy v NHL.

Hokej na Floride už nie je vtip. Je to príbeh o trpezlivosti, tvrdej práci a správnych rozhodnutiach. Panthers ukázali, že aj v tropickom raji môže vyrásť majstrovská kultúra. A že na veľké víťazstvá si niekedy treba poriadne počkať.