Jeho život pripomína kočovníkov. Do osemnástich chytal v Skalici, potom sa na rok presunul do mesta Chippewa, neskôr pôsobil taktiež rok v Green Bay a teraz zase mieri inam - na univerzitu do Minnesoty.

ADAM GAJAN je aktuálne najväčším slovenským brankárskym talentom. Má za sebou prvú aj poslednú úplnú sezónu v juniorskej USHL potom, čo bol v lete zvolený ako brankárska jednotka draftu do NHL.

Čerstvý dvadsiatnik hodnotí tento rok ako veľmi poučný. Nebude naň však spomínať v najlepšom. Zažil dve kruté prehry, pričom jednu s ním prežívalo takmer celé Slovensko.

Ako by ste zhodnotili čerstvo skončenú sezónu 2023/24?

Bola celkom dobrá. Možno na papieri nevyzerá úplne najlepšie, ale veľmi veľa som sa naučil a prežil som veľmi dobré momenty. Zlepšil som veci, na ktorých som chcel zapracovať. Celkovo si teda myslím, že to bola dobrá sezóna a dobre ma pripravila na tie nasledujúce.

Zdravie vám slúžilo?

Zo začiatku sezóny to nebolo dobré. Celú prípravu som vynechal a pred sezónou som mal asi dva plnohodnotné tréningy. Mal som otlačenú nohu zo šnúrok, skoro mesiac som nemohol korčuľovať, keďže som sa nemohol ani obuť. Potom som mál pár menších zranení, ale to bolo v úvode sezóny, potom sa mi komplikácie vyhýbali.

Napriek tomu ste boli jedným z najvyťažovanejších brankárov USHL. Ako ste toto tempo zvládali?

Rozvrh v USHL je veľmi nabitý. Párkrát sme hrali dokonca tri zápasy za tri dni. V play-off to bolo šialené, za posledných 14 dní sme odohrali 10 zápasov, čo inde nevidíte. Do majstrovstiev sveta do 20 rokov som chytal takmer každý zápas, bol som najvyťažovanejší v lige, ale po nich už nás začali viac striedať s brankárskym kolegom, takže bol môj program trochu voľnejší.

Avšak zvládol som to. Mám tú vlastnosť, že sa viem dobre pripraviť na zápasy aj pri únave. Ale nebudem klamať, ku koncu sezóny už som to cítil.

Neovplyvnila táto únava vaše výkony v play-off?

To play-off som mal práveže veľmi dobré, hoci by mi ľudia podľa štatistík nemuseli veriť. V prvej sérii s Chicagom to síce podľa čísel vyzeralo, že sme hrali s prázdnou bránkou, avšak padali všemožne poodrážané góly, vlastné góly a podobne. V ďalšej sérii som dostal dva góly za dva zápasy a rozhodujúci duel, v ktorom na mňa letelo 50 striel, sme prehrali v druhom predĺžení.

V tej sérii som mal napokon jedny z najlepších zápasov v sezóne. Preto mi to play-off vyšlo. Možno je aj dobré, že do mojej bránky proti Chicagu padalo toľko gólov, lebo je dôležité dokázať, že sa brankár vie vzchopiť, aj keď sa veci nedejú podľa jeho predstáv. Pomôže mi to do budúcna.

Ako tím ste mali ambíciu na titul, napokon ste vypadli v druhom kole. Dá sa hovoriť o sklamaní?

Tá sezóna bola veľmi ťažká. Po základnej časti sme mali rovnaký počet bodov ako druhý Muskegon, ale nakoniec sme skončili za nimi, čiže sme namiesto priameho postupu museli hrať sériu s Chicagom. Posledný zápas v základnej časti sme prehrali po nájazdoch, ak by sme tam vyhrali, boli by sme pred Muskegonom a priamo by sme postúpili do druhého kola.

Takto na nás Muskegon čakal pripravený v konferenčnom semifinále. Hrali o tri zápasy menej a pri tomto tempe a cestovaní, keď človek strávi cestou na zápas aj desať hodín, to je rozdielový faktor.

Nepovedal by som teda, že to bolo nejaké veľké sklamanie. Pred každou sezónou má človek najvyššie ciele, ale vyhrať môže iba jeden.

Vyradili vás Muskegon Lumberjacks so Slovákom Šichom Gadžievom v bránke. Čo naňho hovoríte? Tiež sa dosť rýchlo uchytil v Amerike.