Československo dostalo od Kanady 30 gólov, zlomeniny neboli ojedinelé. Pred 100 rokmi sa konali prvé ZOH

Článok vyšiel v spolupráci s mesačníkom Historická revue.

CHAMONIX. Športové výpravy zo 16 krajín sveta pricestovali koncom januára 1924 do malého francúzskeho mestečka Chamonix, aby ukázali, že aj zimné športy si zaslúžia obdiv.

Muži, ale aj ženy v zástupe za svojimi vlajkonosičmi kráčali cez celé mestečko pred zrakmi tisícky divákov. Písal sa 25. január 1924.

Uplynulo sto rokov od začatia Medzinárodného týždňa zimných športov, neskôr známeho ako prvé zimné olympijské hry.

Počas obnovovacieho procesu olympijských hier sa v roku 1894 začala aj nová tradícia v podobe pravidelnej organizácie olympijských kongresov.

Na nich zástupcovia olympijského a športového hnutia riešili aktuálne technické, ale aj spoločenské otázky, ktoré sa priamo dotýkali olympijských hier a športu. Vypuknutím prvej svetovej vojny sa pravidelná organizácia olympijských kongresov prerušila až do roku 1921.  

V prvých rokoch po ukončení vojny sa olympijské hnutie dostalo do krízy spôsobenej nielen geopolitickými zmenami, ale aj technickými či organizačnými výzvami v športe.

Preto sa požadoval nevyhnutný návrat k tradícii olympijských kongresov - platforme priamo určenej na diskusiu o aktuálnych problémoch a snahu o ich vyriešenie.  

Po sedemročnej pauze sa olympijský kongres uskutočnil v roku 1921 vo švajčiarskom Lausanne. Na kongrese sa rozhodlo o najbližších olympijských hrách, resp. dvoch olympiádach a hostiteľských mestách.

Delegáti prijali Olympijskú chartu ako základný a zároveň dôležitý právny dokument medzinárodného olympijského hnutia.

V rámci kongresu sa uskutočnili konferencie týkajúce sa jazdeckých hier a alpinizmu, čiže horolezectva. No predtým sa uskutočnila jedna zásadná konferencia o zimných športoch, ktorá zmenila budúcnosť olympijských hier. 

Olympijské hry v zime?

Okolo roku 1921 zimné športy neboli žiadnou novinkou. Do prvej svetovej vojny sa spoločnosť zaujímala o korčuľovanie, lyžovanie, sánkovanie a. i. V mnohých krajinách s ideálnou klímou sa zimné športy rozšírili aj do amatérskej súťažnej sféry.

V roku 1911 na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Budapešti Taliani navrhli zorganizovanie samostatných zimných olympijských hier.

No olympijský výbor na čele s Pierrom de Coubertinom si v tom čase ešte nedokázal predstaviť organizáciu zimných hier najmä po technickej stránke.

Navyše prevládala myšlienka neoddeliteľnosti športov. Preto zavedenie zimných športov do kolotoča olympijských hier v letných mesiacoch nebolo reálne.

Dva zimné športy - krasokorčuľovanie a ľadový hokej - sa predsa len do programu olympijských hier dostali už pred vznikom samostatnej zimnej edície. Krasokorčuľovanie v rokoch 1908 a 1920 a hokej v roku 1920. Československá reprezentácia získala na turnaji bronz.

Zástancovia samostatných zimných olympijských hier zároveň narazili na nesúhlas zo strany Švédov a Nórov. Švédi od roku 1901 pravidelne organizovali pre škandinávske krajiny Severské hry, ktoré mali olympijský formát.

Nóri zas od roku 1892 pravidelne organizovali lyžiarske súťaže v multišportovom stredisku Holmenkollen nad Oslom, zimné olympijské hry teda neboli v ich záujme.  

Otázka zimných olympijských hier sa dostala opäť na pretras až v Lausanne. Po dvoch dňoch rokovaní v pomerne dusnej atmosfére oficiálne padol súhlasný verdikt o zorganizovaní týždňa zimných športov.

Delegáti určili rok 1924 a francúzske mestečko Chamonix ako dejisko Medzinárodného týždňa zimných športov. Aj keď sa týždeň zimných športov uskutočnil pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru, hry neboli súčasťou opakujúcich sa olympijských hier.

Finálny verdikt konferencie sa nestretol s pochopením zo strany Škandinávcov. Avšak tí pomerne rýchlo zmenili svoje odmietavé stanovisko.

Za zmenou stanoviska stála osobnosť v podobe Pierra de Coubertina, ktorý Škandinávcov podpichol slovami: „Neobanujete, získate väčšinu medailí.“ 

Malebné mestečko pod Mont Blancom

Koniec januára 1924 sa nezadržateľne blížil a v Chamonix vrcholili prípravy na premiéru Medzinárodného týždňa zimných športov. Ešte v decembri 1923 sa organizátori tešili z tuhej zimy a dostatočnej vrstvy snehu.

No približne týždeň pred otvorením podujatia sa výrazne oteplilo, čo spôsobilo náhly odmäk a hmlu.

Napokon oteplenie vystriedali nízke teploty s novou vrstvou snehu a slnečnými lúčmi. Medzinárodný týždeň zimných športov sa mohol začať bez väčších problémov.  

Do Chamonix prišlo oficiálne 16 národných olympijských výprav, takmer tri stovky športovcov (niektorí z nich v ukážkových športoch), z toho 13 športovkýň. Medzi krajinami ako Nórsko, Švédsko, Fínsko, Kanada či Francúzsko sa objavili aj farby Juhoslávie a Československa.

Československá výprava prišla v jednotných čiapkach na čele s priekopníkom viacerých športov v Čechách Josefom Rösslerom-Ořovským.