Slovenské hádzanárky do 17 rokov sa na ME postarali o senzáciu, keď si vybojovali zlaté medaily. Na ceste za titulom zdolali v play-off favorizované Dánsko, domácu Čiernu Horu a napokon aj rovesníčky z Chorvátska.
Hlavný tréner Pavol Streicher vyzdvihol výkon celého tímu, aj klubov, kde sa mladé hráčky pripravujú. Jeden z nich funguje aj v meste, kde vládne najmä futbal a hokej.
Od roku 2019 pôsobí s novou víziou hádzanársky klub Slovan Malá Fatra - HK Žilina, ktorý sa venuje práci s mládežou a výchove talentov aj pre reprezentáciu.
Jeho predsedníčkou je RENÁTA BARTKOVÁ, ktorej dcéra Mária bola nielen hrdinkou finále ME, ale aj najlepšou strelkyňou slovenského tímu.
"Keď sme zakladali klub, tak by nám nenapadlo, že o šesť rokov budeme mať tri majsterky Európy. Je to zadosťučinenie, ale skôr prevláda pocit šťastia. Je to odmena za prácu, ktorú robíme," hovorí Bartková pre Sportnet.
Aké ste mali pred turnajom očakávania, respektíve s akými slovami ste svoju dcéru vyprevádzali na šampionát?
Majku som vyprevádzala s tým, že nech si užíva prítomný okamih. Nech nerozmýšľa nad tým, ako sa to skončí, ale nech dá zo seba všetko. To je naša filozofia, že keď dá človek do toho všetko, tak výsledok sa dostaví.
Samozrejme, dievčatám som veľmi držala palce, aby sa im podarilo skončiť do 12. miesta a kvalifikovať sa na budúcoročné MS U18, čo bol veľký sen.
My kluboví tréneri sme s vedením reprezentácie počas roka intenzívne komunikovali, mali sme pokyny a táto spolupráca vyšla na výbornú.
Českí komentátori už v úvode ME prognózovali, že Slovenky sa môžu dostať ďaleko. V čom bola sila mladého tímu?
Myslím si, že dievčatá boli veľmi dobre pripravené. Tréner mal k dispozícii široký káder a už v prípravných zápasoch sa snažil rotovať zostavu. Aj preto sa hráčky nebáli nastúpiť a hrali vyspelú hádzanú.
Podľa mňa je naša liga mladšieho dorastu na vysokej úrovni a sú tam dievčatá, ktoré hrali na medzinárodných turnajoch - napríklad náš klub SMF HK Žilina vyhral Prague Handball Cup 2023.
Hovoríte o vyspelej hádzanej. Jeden postreh zo zápasov: Slovenky hrali rýchlo a aj po inkasovanom góle už do piatich sekúnd vedeli kontrovať. Je to jeden z prvkov modernej hádzanej?
Samozrejme. Opäť by som vyzdvihla komunikáciu medzi trénermi reprezentácie a klubovými trénermi. Snažili sme sa to zladiť tak, aby sa aj v domácich súťažiach hralo podobným štýlom ako v reprezentácii.
Aj preto bol napokon tento tím úspešný. Určite chceme hrať rýchlu hádzanú. Vo finále (34:30) už tých gólov bolo veľa, ale prejavil sa aj faktor únavy.
Ako by ste zhodnotili výkony vašej dcéry? Rozhodla zápas proti Dánkam, 11 gólov dala Španielkam a vo finále proti Chorvátsku ešte o tri viac.
Samozrejme, som veľmi šťastná za to, aké výkony Majka podávala. Výkonnostne rástla od zápasu k zápasu. Je veľmi súťaživá, nerada prehráva a aj v tých rozhodujúcich súbojoch boli vidno, že veľmi chce vyhrať.
Nebolo to iba o nej. Boli zápasy, v ktorých dala menej gólov, no potiahli to iné hráčky. Myslím si, že tím bol úspešný práve preto, lebo hral ako tím.
Vynikajúco fungovala obrana, čo bolo kľúčové na ceste za zlatými medailami. Avšak, aj v útoku sme hrali veľmi peknú a rýchlu hádzanú.
Je Mária typ hráčky, ktorá rada berie zodpovednosť na seba, nebojí sa zakončiť a chce byť líderkou na ihrisku?
Nemyslím si, že je to tak vždy. Je víťazný typ, chce vyhrávať, ale nepotrebuje byť vždy tá najlepšia na ihrisku. Po finále sme sa rozprávali a ona mi sama povedala, že chcela urobiť všetko pre to, aby zvíťazili ako tím.
Nerozmýšľala nad tým, že ona chce byť najlepšia. To je najhoršie. Akonáhle si takýmto zmýšľaním zviažete ruky, tak sa vám to určite nepodarí.
Finále jej však vyšlo parádne, keď na gól nepremenila len dve zo 16 striel. Bola v takom laufe, že to bol možno jej životný zápas?
Na to by lepšie odpovedala ona. Pre mňa bolo obdivuhodné, s akou chladnou hlavou premieňala sedemmetrové hody (bolo ich 7 - pozn.). Pripravovali sme ju aj po psychickej stránke a zopárkrát sa stretla s mentálnym koučom.
Snažíme sa na tom pracovať a pripraviť športovca na to, že v kariére možno prídu aj takéto náročné situácie, s ktorými sa bude musieť vyrovnať.
Majka mi hovorila, že na tie sedmičky išla s čistou hlavou a proste si povedala, že ide dať gól. Koniec koncov aj tú rozhodujúcu proti Dánkam premenila "na drzovku" strelou medzi nohy. To ma úplne dostalo. Klobúk dole.
VIDEO: Záver duel s Dánskom s komentárom z MS v hokeji 2002
Ako ste prežívala finále?
Som veľmi emotívny človek, takže si to viete predstaviť (smiech). Skákala som, kričala, plakala - všetko dokopy. Veľmi sme im držali palce a pre každého rodiča je krásne, keď vidí, že jeho dieťa je úspešné.
Tým, že som bývalá hádzanárka, prežívam to aj z pohľadu toho tímu. S Pavlom Streicherom sa poznáme roky a v športe sme prežili pekné aj zlé chvíle.
V roku 1994 bol náš tréner, keď sme vyhrali akademické MS v hádzanej. Tieto ME boli preto pre mňa také déjà vu, že som opäť pri tom, aj keď nie na palubovke, ale v hľadisku. Máme z toho všetci obrovskú radosť.
Tento tím sa v budúcom roku predstaví na MS do 18 rokov. Budú už očakávania vyššie vzhľadom na úspech z Podgorice?
Jedna vec je prekvapiť a druhá niečo obhájiť. O rok na MS už nebudeme len nejaké Slovensko, ale družstvo, ktoré budú všetci brať veľmi vážne.
Bude to iná situácia a preto bude záležať na tom, ako dievčatá spracujú tento úspech. Bude dôležité, aby nezaspali na vavrínoch a uvedomovali si, že sú stále mladé hráčky, ktoré potrebujú ďalej rásť a zlepšovať sa.
Musia pracovať na kondičnej, hernej, ale aj mentálnej stránke, kde možno majú niektoré ešte rezervy. Je to takisto výzva aj pre kluby, aby s nimi dobre pracovali a pomohli im k prechodu do ženskej hádzanej.
Z tímu kadetiek, ktorý skončil na ME 2005 piaty, sa v ženskej reprezentácii presadilo len zopár hráčok. Bude to tentokrát lepšie?
Toto nedokážem predikovať, no držím im palce. Niektoré hráčky sa dostanú do ženskej hádzanej skôr, niektoré trochu neskôr. Je to aj otázka podmienok.
Ak chceme hrať vrcholovú hádzanú, musíme ju sprofesionalizovať. Nemôžeme chcieť veľké úspechy, keď nemáme dobré podmienky. Máme tri ženské tímy v MOL lige... Chcelo by ich viac, aby dievčatá mali šancu rozvíjať sa.
Máte veľký podiel na tom, že hádzaná napreduje aj v Žiline. Na ME U17 ste mali z vášho klubu tri hráčky. Je to pre vás zadosťučinenie?
Keď sme v roku 2019 zakladali hádzanársky klub, tak by nám nenapadlo, že o šesť rokov budeme mať tri majsterky Európy. Je to zadosťučinenie, ale skôr prevláda pocit šťastia. Je to odmena za prácu, ktorú robíme.
Máme aj chlapčenské tímy a snažíme sa vychovávať nové talenty. Verím, že aj tento úspech upevní pozíciu hádzanej v Žiline a pritiahne ďalšie deti k hádzanej, ktoré uveria tomu, že keď budú chcieť, tiež to môžu dokázať.
Ako vznikla myšlienka postaviť hádzanú v Žiline opäť na nohy?
Ono ma to zastihlo v etape života, keď som si povedala, že mám chuť robiť niečo zmysluplnejšie ako len samotnú prácu. Hľadala som ľudí, s ktorými by som mohla túto debatu v Žiline otvoriť.
Išli sme do toho s nadšením a začali sme od základov. Brala som si príklad z popredných ženských či mužských klubov a chcela nastaviť fungujúci systém. Dnes máme v klube všetky kategórie od prípravky po dorast.
Cieľom je klub stabilizovať nielen finančne, ale aj z pohľadu hráčskej základne. V Žiline je veľká konkurencia futbalu a hokeja, no tento úspech nám môže pomôcť.
Je ťažšie pracovať s deťmi ako viesť seniorsky tím?
Je to iné. Malé deti vedia byť úžasne vďačné a zároveň dajú okamžite najavo, čo sa im páči a čo nie. Pri tých starších sa už začínajú prejavovať rôzne vplyvy, no svojimi aktivitami sa ich snažíme udržať pri hádzanej.
Pri dorastencoch je to už často o kolektíve, že sa radi sa stretávajú, baví ich to a je to ich životný štýl. To je dôležité. Ak aj niekto neurobí veľkú športovú kariéru, tak šport mu pomáha v každodennom živote.
Ako hodnotíte výkony Viktórie Benedigovej a Anny Šubjakovej, ktoré boli tiež na ME a s vašou dcérou hrávajú za SMF HK Žilina?
Boli zápasy, v ktorých podali výborný výkon a aj také, v ktorých to nebolo úplne dobré. To je však úplne normálne. Verím, že aj pre nich budú tieto ME motiváciou, aby na sebe pracovali a nabudúce boli ešte lepšie.
Keby vám niekto pred začiatkom ME U17 v hádzanej tvrdil, že Slovensko získa zlaté medaily, brali by ste ho vážne?
Asi by som sa pousmiala, ale zároveň by som povedala, že lopta je guľatá a možné je všetko. Ja som tiež víťazný typ a snažím sa v klube viesť dievčatá, aby do každého zápasu išli s tým, že chcú vyhrať a dajú do toho všetko.
