Skóroval proti Juventusu. Legenda Košíc dáva góly aj po päťdesiatke
Ruslan Ľubarskij hráva za ŠK Slávia Lackovce v šiestej lige.
Strelil vôbec prvý slovenský gól v skupinovej fáze Ligy majstrov. Za 1. FC Košice trafil do siete slávneho Juventusu Turín.
RUSLAN ĽUBARSKIJ (51) získal tiež titul so Spartou Praha a zahral si za Chemlon Humenné, Michalovce, Makabi Netanja či FC Metalurg Záporožie.
Legendárny útočník hráva futbal aj po päťdesiatke. Cez víkend strelil dva góly, ŠK Slávia Lackovce zdolala Sečovskú Polianku vysoko 11:1.
Súpera z konca tabuľky ste vysoko zdolali. Aký to bol zápas?
Ťažko sa hodnotí. Strelili sme rýchle góly a súper potom psychicky odpadol, rezignoval. Výsledkom toho je naša vysoká výhra.
V zápase som strelil dva góly, no ďalšie príležitosti som spálil. Takže úplne spokojný nie som.
Aktuálne ste na druhom mieste šiestej ligy Vihorlatsko-dukelskej VsFZ. Aké máte ambície?
Minulý rok sme skončili prví, ale nepostúpili sme. Táto súťaž nám vyhovuje, pretože všetkých súperov máme nablízku. Takmer všetko sa hrá v našom okrese, takže stále hráme derby.
Baví nás hrať so súpermi z okolia, no uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Ste legendou Košíc a Humenného. Prečo hráte práve za Lackovce?
Bývam tu. Na ihrisko mám kúsok, som tu doma.
Aká je úroveň miestnej šiestej ligy?
Videl som hrať mužstvá z piatej ligy, poznám ich. Povedal by som, že horná časť šiestej ligy je na ich úrovni. Je to porovnateľné.
Väčšina vašich bývalých spoluhráčov zavesila kopačky na klinec. Máte 51 rokov a stále beháte po zelených trávnikoch. Čo vás k tomu vedie?
Futbal hrám od šiestich rokov, pätnásť rokov som hral na profesionálnej úrovni. Bolo to zamestnanie, ktoré ma bavilo.
Futbal sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho života a stále ma napĺňa.
Hoci mám už po päťdesiatke, stále mám motiváciu. Uvedomujem si, že raz príde čas, keď budem musieť skončiť. Pokiaľ mi však zdravie slúži, chcem hrať.
Budete hrať do šesťdesiatky?
Ťažko povedať. Človek už niekedy cíti únavu, predsa, aj v šiestej lige treba behať. Dnes potrebujem viac času na regeneráciu ako kedysi. Ale snažím sa. Azda sa mi podarí hrať čo najdlhšie.
Na Slovensko ste prišli pred vyše tridsiatimi rokmi. Ako si spomínate na vaše futbalové začiatky?
Na Ukrajine som hrával druhú ligu za CSKA Kyjev. Po skončení vojenskej služby som prišiel do Chemlonu Humenné, s ktorým sme postúpili do prvej ligy. Bolo to veľmi pekné obdobie, ktoré rozbehlo moju futbalovú kariéru. Som za ňu nesmierne vďačný.
Pamätné je vaše víťazstvo v Slovenskom pohári 1996, vo finále ste zdolali Trnavu 2:1. V zápase ste strelili ôsmy gól, vďaka čomu ste sa stali najlepším strelcom ročníka, dostali ste za to odmenu 20-tisíc korún.
Zaujímavý zápas. Neboli sme favorit, ale vyhrali sme zaslúžene. Keďže sa hralo vo Vranove nad Topľou, prišlo nás podporiť množstvo ľudí z východu, čo nám vlialo energiu.
Na ten gól si pamätám dodnes. Dostal som kolmú prihrávku, zasekol som si Miroslava Karhana a krížnou strelou som loptu poslal k žrdi. Bola to veľká eufória.
VIDEO: Zostrih zo zápasu Humenné - Trnava
V roku 1996 ste odišli do pražskej Sparty, no už po polroku ste sa sťahovali do Košíc. Prečo tak rýchlo?
Majiteľmi Sparty i Košíc boli vtedy páni Rezešovci. Oni povedali, že idem do Košíc, tak som išiel.
Košice vtedy patrili medzi najlepšie slovenské kluby, takže som to nebral ako problém. Ak mám byť úprimný, vyhovovalo mi to. Vrátil som sa do známeho prostredia.
V Košiciach ste vyhrali majstrovský titul a zahrali ste si v skupinovej fáze Ligy majstrov. Čelili ste slávnym klubom Juventus Turín, Manchester United a Feyenoord Rotterdam.
Samozrejme, že to bolo krásne obdobie. Škoda, že sme nezískali nejaký bodík.
Odohrali sme však pekné zápasy. Rozhodne sme nespravili Slovensku hanbu, ani blamáž. Napríklad s Juventusom, ktorý to dotiahol až do finále, sme prehrali tesne 0:1. Gól nám dal z priameho kopu slávny Del Piero.
V stretnutí proti Juventusu ste strelili prvý gól slovenského klubu v skupine Ligy majstrov. Slávnemu talianskemu klubu ste podľahli 2:3.
Sú to pekné spomienky, ktoré mi zostanú na celý život.
Dušan Tóth mal prudkú ľavačku, preto som dobiehal na jeho strely. Zahrávali sme priamy kop a brankár Angelo Peruzzi loptu len vyrazil. A to bola moja príležitosť.
Bez väčších problémov som ju umiestnil do siete.
Za Juventus hrali vtedy mená ako Zinedine Zidane, Alessandro Del Piero či Antonio Conte.
Mali sme najťažšiu skupinu. Juventus to vtedy dotiahol do finále a Manchester United Ligu majstrov o rok vyhral.
VIDEO: Zo zápasu Juventus - 1. FC Košice. Ľubarskij dáva gól v čase 13:30
Za Manchester United proti vám stáli mená ako Peter Schmeichel, David Beckham, Teddy Sheringham či Roy Keane.
Mali nabitý káder plný hviezd. Nikdy nezabudnem na stretnutie na Old Trafford. Keď sme sa rozcvičovali, štadión bol prázdny. Vraveli sme si: Na Košice asi nikto nepríde pozrieť.
Keď sme sa vrátili zo šatne, štadión bol plný. Za malú chvíľu prišlo na tribúny vyše 50-tisíc ľudí.
Prehrali sme 0:3. Tej sile bolo ťažko odolávať.
VIDEO: Zostrih zo zápasu Manchester United - 1. FC Košice
Na Slovensku ste pred takými návštevami nehrávali. Mali ste trému?
Samozrejme, že tam bola trochu nervozita, to patrí k futbalu. Za pár minút to však z človeka vždy opadne. A potom už nevníma, koľko je na tribúnach divákov.
Vymenili ste si s niekým dres?
Pravdupovediac nie. Vždy som si odkladal svoje, ktoré som potom rozdal známym. Nechal som si len jeden na pamiatku.
Ste v kontakte s bývalými spoluhráčmi z Košíc?
Áno. Minule som sa stretol s Vladislavom Zvarom, občas si zavoláme s Ivanom Kozákom či Vladom Janočkom. S viacerými sa stretávame na futbale, keď chodíme hrať za Klub ligových kanonierov.
Sledujete účinkovanie Slovana Bratislava v Lige majstrov? Ako hodnotíte jeho výkony?
Sledoval som každý zápas. Vidieť slovenské mužstvo v Lige majstrov, taká príležitosť sa nenaskytne každý rok.
Slovanu držím palce, ale je jasné, kde je on a kde sú jeho súperi.
Štyri roky ste hrali v izraelskom klube Makabi Netanja. Ako sa rodilo toto angažmán?
Izraelci ma sledovali už dlhšie obdobie. Zavolali ma, aby som prišiel na týždňovú skúšku. Prišiel som, odohral som jeden zápas a podpísal som zmluvu.
Pamätám si, že som žene hovoril, že tam idem na týždeň a prídem domov. Nakoniec som sa vrátil až po dvoch mesiacoch (smiech). Pretože sa začala liga a ja som musel hrať.
Potom som rodinu zobral so sebou do Izraela.
Mali ste všetky potrebné veci?
Tam je teplo, takže mi stačili tričko, trenírky a šľapky (smiech). Ale nie… Nebol problém si veci dokúpiť.
Na Izrael mám veľmi dobré spomienky. Boli tam fantastickí diváci, ktorí si ma obľúbili. Nedávno bola anketa medzi fanúšikmi, ktorého z bývalých hráčov by chceli vidieť. Ja som skončil na prvom mieste.
Aj ste tam boli?
Nakoniec nie, pretože som mal futbalové povinnosti na Slovensku. A teraz vieme, čo sa tam deje... Ak Boh dá, že konečne nastane mier na Ukrajine, aj na Blízkom východe, navštívim obe krajiny.
Na sklonku kariéry ste si štyri roky zahrali aj v rodnej Ukrajine, kde ste obliekali dres Metalurgu Záporožie.
Je to šesťsto kilometrov od miesta, kde som sa narodil, takže to nebolo úplne doma. Ale užíval som si to.
Ukrajinská liga mala aj vtedy veľkú kvalitu, hralo ju veľa legionárov. A kluby ako Šachtar Doneck či Dynamo Kyjev hovoria sami za seba.
Po návrate na Slovensko som hral druhú ligu za Humenné a ešte chvíľu za Michalovce.
Dlhé roky vlastníte slovenské občianstvo. Máte niekoho na vojnou zmietanej Ukrajine?
Je hrozné, čo sa tam deje. Musí sa to už konečne skončiť. Mám tam tetu, ktorá tam stále žije a nie je v bezpečí. Donedávna tam bývala aj sestra s rodinou, no s deťmi odišli do Nemecka.
Máte nejaké prianie?
Aby sa vojna na Ukrajine a na Blízkom východe konečne skončila! Inak si prajem najmä zdravie. Pretože, keď nie je zdravie, nedá sa robiť nič. Ani hrať futbal.
