Strelil vôbec prvý slovenský gól v skupinovej fáze Ligy majstrov. Za 1. FC Košice trafil do siete slávneho Juventusu Turín.

RUSLAN ĽUBARSKIJ (51) získal tiež titul so Spartou Praha a zahral si za Chemlon Humenné, Michalovce, Makabi Netanja či FC Metalurg Záporožie.

Legendárny útočník hráva futbal aj po päťdesiatke. Cez víkend strelil dva góly, ŠK Slávia Lackovce zdolala Sečovskú Polianku vysoko 11:1.

Súpera z konca tabuľky ste vysoko zdolali. Aký to bol zápas?

Ťažko sa hodnotí. Strelili sme rýchle góly a súper potom psychicky odpadol, rezignoval. Výsledkom toho je naša vysoká výhra.

V zápase som strelil dva góly, no ďalšie príležitosti som spálil. Takže úplne spokojný nie som.

Aktuálne ste na druhom mieste šiestej ligy Vihorlatsko-dukelskej VsFZ. Aké máte ambície?

Minulý rok sme skončili prví, ale nepostúpili sme. Táto súťaž nám vyhovuje, pretože všetkých súperov máme nablízku. Takmer všetko sa hrá v našom okrese, takže stále hráme derby.

Baví nás hrať so súpermi z okolia, no uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Ste legendou Košíc a Humenného. Prečo hráte práve za Lackovce?

Bývam tu. Na ihrisko mám kúsok, som tu doma.

Aká je úroveň miestnej šiestej ligy?

Videl som hrať mužstvá z piatej ligy, poznám ich. Povedal by som, že horná časť šiestej ligy je na ich úrovni. Je to porovnateľné.

Väčšina vašich bývalých spoluhráčov zavesila kopačky na klinec. Máte 51 rokov a stále beháte po zelených trávnikoch. Čo vás k tomu vedie?

Futbal hrám od šiestich rokov, pätnásť rokov som hral na profesionálnej úrovni. Bolo to zamestnanie, ktoré ma bavilo.

Futbal sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho života a stále ma napĺňa.

Hoci mám už po päťdesiatke, stále mám motiváciu. Uvedomujem si, že raz príde čas, keď budem musieť skončiť. Pokiaľ mi však zdravie slúži, chcem hrať.

Budete hrať do šesťdesiatky?

Ťažko povedať. Človek už niekedy cíti únavu, predsa, aj v šiestej lige treba behať. Dnes potrebujem viac času na regeneráciu ako kedysi. Ale snažím sa. Azda sa mi podarí hrať čo najdlhšie.

Na Slovensko ste prišli pred vyše tridsiatimi rokmi. Ako si spomínate na vaše futbalové začiatky?

Na Ukrajine som hrával druhú ligu za CSKA Kyjev. Po skončení vojenskej služby som prišiel do Chemlonu Humenné, s ktorým sme postúpili do prvej ligy. Bolo to veľmi pekné obdobie, ktoré rozbehlo moju futbalovú kariéru. Som za ňu nesmierne vďačný.

Pamätné je vaše víťazstvo v Slovenskom pohári 1996, vo finále ste zdolali Trnavu 2:1. V zápase ste strelili ôsmy gól, vďaka čomu ste sa stali najlepším strelcom ročníka, dostali ste za to odmenu 20-tisíc korún.

Zaujímavý zápas. Neboli sme favorit, ale vyhrali sme zaslúžene. Keďže sa hralo vo Vranove nad Topľou, prišlo nás podporiť množstvo ľudí z východu, čo nám vlialo energiu.

Na ten gól si pamätám dodnes. Dostal som kolmú prihrávku, zasekol som si Miroslava Karhana a krížnou strelou som loptu poslal k žrdi. Bola to veľká eufória.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Humenné - Trnava

V roku 1996 ste odišli do pražskej Sparty, no už po polroku ste sa sťahovali do Košíc. Prečo tak rýchlo?