Keď v Ružomberku pred sezónou 2021/22 vymenovali za trénera Petra Struhára, mnohí nadvihli obočia. Len 37-ročný študent najvyššej licencie nemal významné trénerské skúsenosti.

Výsledok? V prvej sezóne sa klub stal vicemajstrom, dostal sa do pohárovej Európy, hráči napredovali a viacerí sa dostali do mládežníckych či seniorskej reprezentácie.

O rok však Liptákom o bod ušla horná šestka a napokon o jedno víťazstvo vo finále play-off aj miestenka do Konferenčnej ligy. Prirýchlo vypadli aj zo Slovnaft Cupu.

Vedenie klubu zopakovalo tradičný krok - po dvoch rokoch zmenilo trénera. Rovnako predtým dopadli Norbert Hrnčár (2016-2018) a Ján Haspra (2019-2021).

Nasledovníkom Struhára sa stal jeho doterajší asistent PETER TOMKO. Bez zmeny pokračuje aj zvyšok realizačného tímu.

Tridsaťdeväťročný tréner, od zimy študujúci UEFA Pro licenciu, bol v minulosti šéfom ružomberskej mládeže a s kategóriou U16 získal dvakrát bronz (2017/18 a 2018/19).

Na konte má i jeden ligový zápas - v úvodnej sezóne raz zaskakoval za Struhára, ktorý mal pozitívny test na koronavírus. Mužstvo doviedol k cennej remíze v Dunajskej Strede.

Pocity sedieť na lavičke fortunaligistu ste si už nakrátko vyskúšali. Ako vyzerajú vaše prvé dni v oficiálnej funkcii?

Len dnes (streda - pozn. red.) sme začali pracovať. Sedíme s vedením klubu, pripravujeme a dolaďujeme všetko smerom k novej sezóne. Cítim v sebe nejaké očakávania, ale nateraz sú pocity najmä také pracovné.

Ako mládežnícky tréner ste dosiahli úspechy, ako asistent trénera tiež. Začnime pri bronzových kategóriách U16. Ktorí hráči boli vtedy ťahúňmi a kde sú dnes?

Za tie dva-tri roky sa ukázalo veľa chalanov a teší ma, že sa mnohí uchytili aj na najvyššej úrovni. Napríklad, Dominik Veselovský už vtedy potvrdil, že je výrazná osobnosť a dnes hráva v Dunajskej Strede. Alex Selecký bol zas príkladom pracovitého futbalistu, mal nastavenie ako vrcholový hráč najvyššej súťaže a som rád, že to potvrdzuje v Ružomberku. Nemôžem zabudnúť na Tomáša Riga, ktorý je v Slavii Praha, Martina Kušníra z druholigovej juniorky Slovana či Tomáša Kubíka, hosťujúceho v Dolnom Kubíne. Rád spomínam na toto obdobie.

Uplynulé dve sezóny ste boli asistentom pri A-tíme. V prvej ste získali striebro, pri druhej vás od úspechu delilo len málo. Ako hodnotíte tieto dva roky?

Z pohľadu toho, že sme ako tréneri začínali, bola prvá sezóna určite výborná. Ale ani vtedy nebolo všetko len optimálne. Naopak, druhá sa vyhodnotila ako neúspešná, hoci sa ukázalo aj mnoho pozitívnych vecí. Štandardy sú však nastavené jasne, v Ružomberku je to horná šestka a boj o Európu, nám sa nič nepodarilo.

Čo sú podľa vás hlavné príčiny, prečo bol Ružomberok v tejto sezóne neúspešný?

Podľa môjho názoru bola jarná časť v poriadku, ale dobehla nás jeseň. Už počas zápasov v Európe. Veľa hráčov sa zranilo a keď traja-štyria vypadli zo základnej zostavy, tak sme to pocítili. Nemali sme adekvátne alternatívy, aby sme ich okamžite nahradili. Vnímam to ako obrovskú skúsenosť.

Pripisujete to smole, že sa nakopilo veľa zranení, alebo sa niekde spravila chyba? V prvej sezóne sa veľa hovorilo o náročných tréningových metódach v Ružomberku...