Podľa jedného prieskumu na Slovensku vydrží tréner na lavičke jedného klubu priemerne 213 dní (ide o medián, nie o aritmetický priemer). Celosvetovo je táto hodnota 301 dní.

MICHAL GAŠPARÍK na lavičke Spartaka Trnava prekonal už obe méty. Spartak vedie od januára 2021 a je najdlhšie slúžiacim trénerom v našej najvyššej súťaži.

Keď pred dvoma rokmi preberal Spartak, Slovan viedol Darko Milanič, v Dunajskej Strede bol trénerom Bernd Storck, v Trenčíne Stijn Vreven a v Žiline Pavol Staňo. Jediný kormidelník, ktorý aj vtedy, aj dnes pôsobí v prvej lige, je Ivan Galád, ktorý pred dvomi rokmi viedol Nitru, tentoraz je trénerom Zlatých Moraviec.

41-ročný rodený Trnavčan viedol Spartak zatiaľ v 88 zápasoch, získal s ním Slovnaft Cup a zažil aj európske poháre. V rozhovore pre Sportnet hovorí aj o tom, prečo sú fanúšikovia Spartaka náročnejší a ako vníma dokumentárny seriál, ktorý vznikol o klube.

V našej najvyššej súťaži je veľká fluktuácia trénerov, vy ste však na lavičke Spartaka už viac ako dva roky. Čomu to pripisujete?

Vyplýva to aj z nastavenia klubu. Je tam veľa domácich: prezident klubu Peter Macho je Trnavčan, my tréneri sme Trnavčania a je tam aj dosť hráčov, ktorí prešli mládežou Trnavy a sú naši odchovanci. Celé si to sadlo.

V Trnave sú však najdôležitejšie výsledky. Pokiaľ by som ich nemal, ani ja by som tam už nebol.

Výsledky však sú a ja som klubu vďačný, že mám pokoj na robotu, dali mi veľké právomoci. Nikto mi do toho nezasahuje, mám hlavné slovo aj pri výbere hráčov a to je strašne dôležité. To sa na Slovensku často nestáva.

Ja v Trnave mám takú pozíciu, že mám rozhodujúce slovo a zatiaľ nám to funguje.

Druhá vec je, že keď chce byť tréner úspešný, potrebuje dobrých hráčov. Tých som našiel od prvého dňa. Postupne to mužstvo budujeme, nemáme veľkú fluktuáciu hráčov, ale budujeme stále silnejší tím. Chalanov, ktorí začnú výkonnostne zaostávať, zase vymeníme za niekoho nového.

Často počujeme zo strany slovenských klubov vyhlásenia, že s odchovancami sa nedá dosiahnuť úspech, k tomu sú potrební aj legionári. Čo je podľa vás ideálny pomer domácich a zahraničných hráčov v jednom mužstve?

Ideálny pomer je ťažké určiť, ale je dôležité, aby mal tréner domácich hráčov, na ktorých sa môže spoľahnúť. Mám tú výhodu, že s množstvom svojich hráčov som sa stretol v jednej kabíne ešte ako hráč. Mladšiu generáciu som zase trénoval aj v doraste, takže ich veľmi dobre poznám.

Aj my máme v kádri dosť legionárov. Vyplýva to z toho, že slovenskí hráči sú veľmi drahí, ak chcete niekoho perspektívneho kúpiť. Je ľahšie kúpiť niekoho zo zahraničia.

Predpokladám, že sme asi najmladší realizačný tím v lige. Aj asistenti sú mladí chalani, možno až na Paľa Kamescha, ktorí je tréner brankárov a je o niečo skúsenejší.

Napriek tomu to funguje, majitelia a vedenie klubu nám dalo dôveru, nebálo sa dať tam aj mladších trénerov. Možno je to cesta aj pre iné kluby.

Bolo obdobie za tie dva roky, keď ste mali pocit, že sa vaša stolička trochu trasie?