Gattuso kopal ako elektrina. Hotelierovi Michalíkovi pomohla Vlhová aj Sagan

Prvá indícia je ešte možno náročná. Aké meno sa skrýva pod skratkou RaMi? Zopár futbalových fanúšikov už je zrejme v obraze.

Ostatným pomôžu dva dresy vystavené pod sklom hneď po vstupe do priestorov penziónu – slovenskej reprezentácie a sparťanský.

Okruh adeptov sa už výrazne zužuje. A keď sa objaví hotelier osobne, všetko je jasné. Rastislav Michalík sa roky po skončení kariéry takmer vôbec nezmenil.

Trénerstvo ho nikdy nelákalo

„Videl som to v Prahe v jednom obchode,“ objasňuje nápad s dresmi pod sklom. „Niektorí hostia sa vypytujú, prečo ich tu máme. Ľudia ich väčšinou obchádzajú, ale mali sme tu návštevníkov z Ostravy, ktorí na vitrínu stúpali, lebo fanúšikovia Baníka neznášajú Spartu,“ dodáva.

V penzióne mal voľne vystavené aj brankárske rukavice Jerzyho Dudeka, ale tie zmizli po návšteve poľských turistov...

Michalík pochádza zo Staškova na Kysuciach, podobne ako slovenská herecká legenda Jozef Kroner. Dlho pôsobil najmä v Česku, zahral si tiež chvíľu v Turecku a Rakúsku, za slovenskú reprezentáciu nastúpil na 21 zápasov. Na sklonku profesionálnej kariéry už vedel, že sa po nej nechce venovať futbalu.

„Trénerstvo ma nikdy nelákalo. Je to asi najťažšia pozícia vo futbale. Máte v kádri dvadsať hráčov, každý je iná povaha. Niekto introvert, niekto jednoduchší, niekto profesor. Životnosť trénerov je krátka. Nechcel som, aby ma nejaký sponzor po niekoľkých zápasoch vyhodil. A tiež mi už chýbalo viac voľna počas víkendov,“ vysvetľuje bývalý stredopoliar.

Investuj, poradil mu Hašek

Penzión na okraji Oščadnice, v lone malebnej prírody, začal stavať na sklonku svojej sparťanskej éry.

„Inšpiroval som sa v Rakúsku, keď sme chodili so Spartou na sústredenia do Seefeldu. Veľa mi poradil Martin Hašek, brat hokejového brankára Dominika, aby som peniaze investoval, lebo držať ich na účte nemá zmysel,“ vysvetľuje Michalík.

Penzión postavil na zelenej lúke za dva roky, otváral v roku 2006. V tom čase vládol na Slovensku lyžiarsky boom, ktorý medzičasom opadol.

„Boli lepšie časy aj horšie. V roku 2008 prišla kríza, bola zima, ideálne podmienky na lyžovanie a ľudia nechodili. Teraz už je to chvalabohu lepšie. Fungujeme celoročne. Leto bolo tento rok veľmi dobré, ľudia sa sem prišli schladiť, keďže dolu vládlo horúce počasie.

V zime chodia najmä Poliaci, Česi a Slováci, v lete napríklad Nemci s bicyklami, nedávno som tu mal motorkárov z Dánska. Pomohli mi Vlhová aj Sagan. Jedna spropagovala lyžovanie a druhý cyklistiku, mnoho Slovákov inšpirovali k pohybu,“ vymenúva.

Dnes má v penzióne osem zamestnancov a rozhodnutie dať sa na podnikanie neľutuje.

„Netušil som, čo s tým súvisí, ale človek sa učí celý život. Nie každý sa po skončení kariéry môže venovať futbalu. Z mojich bývalých spoluhráčov v Sparte je napríklad jeden vodár, ďalší chodí zatepľovať. Možno keby som mal hotelovú školu, bolo by to jednoduchšie,“ zamyslí sa.

Dal gól Feyenoordu, aj Realu Madrid

Po vojenčine v Dukle Banská Bystrica zamieril do susedného Česka. Hral za Třinec, Duklu Příbram a potom štyri sezóny v Liberci, kde výkonmi upútal zástupcov Sparty Praha.

„Bol to pre mňa príjemný šok. Sparta je dodnes najlepší klub na území bývalého Československa. Vtedy som zistil, prečo sa venujem futbalu. Dostal som sa do slovenskej reprezentácie, zahral som si Ligu majstrov.

Na klubovej úrovni niet prestížnejšej súťaže. Už ten moment, keď idete na štadión v autobuse s policajných sprievodom, hviezdni súperi, pekné štadióny. Zostali mi zážitky na celý život. Prvý zápas som odohral v Mníchove proti Bayernu, remizovali sme 0:0,“ začína loviť v spomienkach.

Vo svojej premiérovej sezóne v Sparte strelil v Lige majstrov dva góly – do siete Feyenoordu Rotterdam a na Letnej Ikerovi Casillasovi v pamätnom zápase proti Realu Madrid.

Sparťania v ňom síce prehrali s jedným z najlepších tímov sveta 2:3, ale fanúšikovia im ešte dlho po zápase tlieskali v stoji.

„Veľa ľudí mi povedalo, že som po góle prejavil málo radosti, ale vo vnútri som bol samozrejme veľmi šťastný. Myslím, že za tých dvadsať rokov sa rozdiely medzi absolútnou špičkou a klubmi ako Sparta alebo Slovan ešte zvýšili.

Videli sme to aj nedávno v Lige majstrov v zápasoch proti Manchesteru City. Samozrejme, že v Lige majstrov ste museli okamžite prepnúť na vyšší rýchlostný stupeň – ak ste na to mali,“ vraví. 

VIDEO: Sparta Praha - Real Madrid, gól R. Michalíka v čase 3:03

Dresy si nemenili, iné neboli

V prestížnej súťaži zvádzal súboje s najväčšími hviezdami, nad niektorými spomienkami sa aj dnes pousmeje. „Gennaro Gattuso s AC Miláno kopal ako elektrina. Mal som s ním konflikt v domácom zápase, ale bol to výborný futbalista.“

Atmosféru Ligy majstrov dožičil aj viacerým známym. „Mali sme nárok asi na štyridsať alebo päťdesiat vstupeniek. Viem, že na Real aj na AC Miláno zorganizovali kamaráti zájazd, prišli autobusom.“

S reprezentáciou sa snažil o postup na EURO 2004, aj MS 2006, no účasť na finálovom turnaji Slovákom unikala až do šampionátu v Južnej Afrike v roku 2010.

„Dnes hrá väčšina reprezentantov v popredných európskych ligách, majú aj kvalitnejšie podmienky a servis ako sme mali my. Niektoré veci boli pre mňa v tých časoch nepochopiteľné. Hádali sme o prémie, nemohli sme si po zápase meniť dresy, lebo náhradné neboli. Keď som to porovnal so Spartou, bolo to ako presadnúť zo mercedesu do trabantu,“ vraví 50-ročný Michalík.

Z reprezentačnej éry najradšej spomína na kvalifikačný zápas v Middlesbrough proti Anglicku. Vo výbornej atmosfére Slováci ešte po hodine hry viedli, no favorit potom dvoma gólmi Michaela Owena skóre otočil.

Pomáha v Staškove, je lokálpatriot

S veľkým futbalom sa rozlúčil v Trnave už v Kristových rokoch pre problémy s lýtkom. Keď skončil aj v Čadci, spomenul si na sľub, ktorý dal v slabej chvíli otcovi. Vrátil sa domov – do rodného Staškova. Tu vydržal osem rokov, nastupoval ešte aj ako 47-ročný veterán.

„Chalani boli skvelí. Užil som si s nimi veľa zábavy a dúfam, že aj oni so mnou. Ako ma brali súperi? Hm, boli tam aj všelijakí exoti. A zopárkrát ma aj vylúčili, ale v nižších súťažiach to tak chodí. Niektorí rozhodcovia sa predvádzali, hladili si ego a človek sa musel upokojiť.

Tempo bolo samozrejme miernejšie, ale po štyridsiatke už nevládzete toľko, ako keď ste boli mladý a na druhý deň po zápase vás bolí všetko okrem obočia,“ opisuje pôsobenie v nižších súťažiach.

Slávii Staškov zostal Michalík verný dodnes. Na ihrisku síce už nevybehne, ale s futbalom v rodnej dedine pomáha ďalej. Aj finančne. „Je to moja srdcová záležitosť. Som lokálpatriot,“ pokrčí plecom, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec.

V Staškove tiež organizuje exhibičné zápasy starých pánov v rámci tradičného turnaja o Kronerov pohár na počesť slávneho rodáka. „Tento rok sa hral už 51. ročník. S pánom Kronerom som raz posedel, mal som vtedy asi dvadsať rokov. Bol to pán herec, ale k ľuďom sa vždy správal ako jeden z nich.“

Calzona si to mal vychutnať

Veľký futbal sleduje naďalej ako fanúšik, nenechá si ujsť zápasy reprezentácie a momentálne ani zápasy Slovana a Sparty v Lige majstrov.

„Chodil som aj na zápasy do Žiliny, ale nahnevali ma, keď položili na ihrisko umelú trávu. Futbal sa nemá čo hrať na umelej tráve, nech si o mne myslí, kto chce, čo chce. Bolia z toho nohy a je to aj nezdravé. Teraz, keď ju vymenili, sa už môžem zasa vrátiť,“ vyčarí na tvári jemný úškrn.

„V Žiline si konečne uvedomili, že nemôžu hrať iba s mladými chlapcami. Doplnili káder o skúsených hráčov a môže sa tam sformovať zaujímavý tím. Ak rýchlo tých hráčov nerozpredajú, môžu hrať aj Konferenčnú ligu,“ dodá.

K trénerovi Francescovi Calzonovi má okrem pozitívnej „recenzie“ aj jednu výhradu.

„Klobúk dolu za to, čo dosiahol s reprezentáciou v Nemecku. Mrzí ma však, že urazil niektorých bývalých hráčov, ktorí ho v jeho začiatkoch kritizovali. Mali vtedy pravdu, reprezentácia hrala spočiatku pod jeho vedením naozaj zle. Po EURO 2024 mohol zostať nad vecou a vychutnať si to,“ tvrdí Michalík, ktorému robí krátko po päťdesiatke najväčšiu radosť rodina a jazda na bicykli s kamarátmi.

„Kúpili mi ho teraz, na päťdesiatku, tak jazdím. Máme takú partiu. Denne dáme asi štyridsať kilometrov.“