Pozornosť púta vždy elegantným oblečením, účinnou taktikou i premyslenými odpoveďami na tlačových konferenciách.

Tréner Spartaka Trnava MICHAL GAŠPARÍK doviedol svoj tím do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy, kde v každom dvojzápase dokázal súpera prekvapiť zaujímavým ťahom.

Tvrdí, že realizačný tím Spartaka je poddimenzovaný, no o to viac všetci makajú a vypláca sa im to.

Trnavu však teraz čaká náročné obdobie, keď musí obstáť na troch frontoch: v Európe, v lige i v domácom pohári. 

Je to zatiaľ najvyčerpávajúcejšie obdobie vo vašej trénerskej kariére?

Bolo to trošku stresujúce obdobie. Nezachytili sme začiatok ligy, sústredili sme sa na predkolá v Európe.

Keď sme spravili asi najťažší krok, teda keď sa nám podarilo prekvapujúco postúpiť s Lechom Poznaň, potom sme si tlak spravili na seba.

Už sme cítili, že je tam reálna šanca dostať sa do skupiny, pred nami stojí už iba dvojzápas s Dniprom, ktorý možno nebol ťažší súper ako Poznaň.

Málokedy sa podarí slovenskému tímu prejsť cez všetky predkolá až do skupiny, a preto bol tlak na nás väčší, ale v najväčšej miere sme si ho robili sami, lebo sme chceli byť úspešní.

Zvládať záťaž v Európe i v domácej lige nie je jednoduché, nielen fyzicky, ale ani z mentálneho hľadiska. Ako dosiahnuť, aby vaši hráči mali dostatok motivácie aj v lige?

Pre všetkých je to nová situácia. Na Slovensku s tým má skúsenosti len tréner Weiss. Ostatní tréneri nie, lebo slovenské mužstvá sa neobjavujú v skupinách európskych pohárov.

Musíme sa tomu prispôsobiť a naučiť sa fungovať v režime, že nemáme zápas každých sedem dní, ale každé tri-štyri dni.

Je to výzva aj pre nás, realizačný tím, aj pre hráčov. S motiváciou to býva často veľmi ťažké. Spomínam si, keď pred piatimi rokmi Trnava bola tiež v skupine európskeho pohára. Doplatila na to v lige, nedostala sa ani do vrchnej šestky, skončila napokon siedma. Tomu by sme sa chceli vyvarovať.

Snažíme sa apelovať na hráčov, že liga je rovnako dôležitá, možno aj dôležitejšia, pretože v nej budeme fungovať aj na jar a od toho bude závisieť ďalší ročník, či sa Trnava dostane do Európy.

Verím, že sa s tým vyrovnáme a zvládneme aj domácu súťaž.

Po zápase s Lechom Poznaň ste vraveli, že vám prospelo odloženie ligového zápasu, keďže aj ste sa mohli zavrieť na dva dni a dumať nad taktikou. Tentoraz vás však čakajú zápasy v rýchlom slede. Čo to znamená pre vašu trénerskú prácu?

Keď sme postúpili s Lechom, bol som veľmi hrdý na hráčov, ale bol som hrdý aj na realizačný tím. Myslím si, že aj na naše slovenské pomery je poddimenzovaný, no o to viac makáme. Sú v ňom chalani, ktorí boli so mnou v U19, ktorí prešli mládežou, a robia maximum pre to, aby sme boli úspešní.

Teraz si musíme čo najefektívnejšie rozložiť robotu medzi nás a budeme musieť ešte viac pracovať, aby sme všetko stíhali.

Na ktorý zápas sa najviac tešíte v Európskej konferenčnej lige?

Myslím si, že sme dostali dosť ťažkú skupinu. Ani z posledného koša nám nevyžrebovali ľahšieho súpera, ale práve najťažšieho, dánsky Nordsjaelland.

Najviac sa teším na Fenerbahce, raz som tam bol ako divák, keď Trnava s nimi hrala v pohároch.

Teraz Fenerbahce je oveľa kvalitnejšie ako pred piatimi rokmi, hrajú tam výborní hráči svetovej úrovne. Na tú konfrontáciu sa teším, aj na to, že tam môže byť najviac divákov, pretože majú veľký pekný štadión.

Ale myslím si, že každý dvojzápas bude zaujímavý. V zápasoch s Nordsjaellandom si môžeme vyskúšať najnovšie svetové trendy, ktoré oni aplikujú. Hrajú tam mladí a talentovaní hráči, môžeme sa s nimi porovnať.

S Bulharmi to tiež bude zaujímavá konfrontácia, Ludogorec dvanásťkrát po sebe získal titul.

Každý bodík bude pre nás úspech.

Keď ste boli v Istanbule na štadióne Fenerbahce ako divák, zasnívali ste sa, aké by to bolo raz stáť pred lavičkou hostí ako tréner Spartaka Trnava?

Keď som trénoval U19, mal som rôzne sny a veril som, že raz dostanem šancu ako hlavný tréner A-tímu. Ale fakt som nesníval o tom, že za dva a pol roka kariéry v seniorskom futbale dvakrát dokážeme vyhrať Slovenský pohár a kvalifikovať sa aj do Európy.

To sú veci, s ktorými som absolútne nepočítal. Musím povedať, že zatiaľ s mojím realizačným tímom máme veľmi úspešný štart do seniorskej trénerskej roboty.

Podobne ste sa vyjadrili aj po odvete s Dniprom v Košiciach, keď ste s veľkou pokorou povedali, že ste mali šťastíčko. Ale šťastie samo osebe by nestačilo…

Vo futbale vždy potrebujete aj kúsok šťastia. Hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenká. Vždy to musí byť podložené aj tvrdou prácou a šťastie praje aj pripraveným.

My sme si veci nastavili tak, aby sme aj s menším počtom trénerov robili čo najefektívnejšie. Vypláca sa nám to. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Futbal je veľmi vrtkavý, ale zatiaľ sme na slovenské pomery relatívne úspešní.

Aký je váš pracovný čas? Koľko hodín denne venujete futbalu?

Sú to v podstate celé dni, okrem spánku. Keď máte dva tréningy, tak je to úplne celý deň. Pokiaľ máte jeden tréning, tak ste od ôsmej rána do nejakej druhej na štadióne, potom si možno dokážete doma vydýchnuť na dve hodinky a začína sa príprava na ďalšie tréningy a zápasy.

Ja aj asistenti strávime väčšinu dňa nad prípravou na ďalšie a ďalšie dni. Je to nekonečný kolobeh, ktorý sa dennodenne opakuje.

Voľného času je málo, musíte mať tolerantnú priateľku alebo ženu, pretože rodina ide trošičku bokom.

Aj sa vám sníva o futbale?

Funguje to fakt tak, už to viacerí tréneri spomínali, že niekedy sa vám niečo prisní a potrebujete si to v noci zapísať. Aj mne sa to párkrát stalo.

Keď zaspávate s futbalom, tak sa často stane, že sa zobudíte nadránom. Hlava začne znovu pracovať a rozmýšľať len nad futbalom a už nemôžete zaspať. Vtedy len treba vstať, už spať sa nedá.

Po postupe do skupiny Európskej konferenčnej ligy ste zožali chvály z každej strany, no po prvom zápase s Lechom Poznaň hru Trnavy mnohí kritizovali. Keď ste napokon Poliakov vyradili, tak aj ste poznamenali, že po prvom zápase bolo veľa mudrlantov. Tak ako to bolo, naozaj ste chceli hrať v Poznani tak stiahnuto?

Prvý polčas sme na Lechu zvládli, pretože stav bol 0:0. My sme to potom analyzovali, Lech mal nejaké tri-štyri šance, ale z toho dve boli po štandardnej situácii. Zase keď hráte s Lechom Poznaň, tak musíte akceptovať, že oni majú takú kvalitu, že budú mať vyššie držanie loptu.

Na to sme chystali mužstvo, že musí akceptovať, že budeme behať bez lopty, že budeme veľakrát trpieť. Samozrejme, nechceli sme byť počas celého zápasu v takom hlbokom bloku, chceli sme byť nebezpečnejší, ale vždy je to aj o tom, čo vám dovolí súper.

A keď súper je v tom zápase lepší, musíte si počkať na svoje situácie. My sme si počkali, dali sme gól na 2:1, pri troche viac šťastia sa to mohlo skončiť aj 2:2. Avšak pre nás to bol hrateľný výsledok.

Potom bola otázka len to, ako s tým zápasom naložiť, aby sme si ho zanalyzovali, aby sme sa ešte lepšie pripravili na odvetu.

To sa nám darilo zatiaľ s každým súperom. Keď sme už zažili na vlastnej koži, ako sa hrá proti tomu súperovi, tak sme sa na odvetu dokázali pripraviť ešte kvalitnejšie.

Tak to bolo po remíze v Aude, po prehre na Lechu a po domácej remíze s Dniprom. Druhé zápasy nám vyšli lepšie, boli sme ešte lepšie takticky pripravení a nakoniec sme dosiahli také výsledky, ktoré nám zaručili postupy.

Pre vás ako trénera je to skúsenosť z prvej ruky, keď vidíte, ako ten daný tím hrá konkrétne proti vášmu mužstvu. Asi vám to dá viac, ako keď súpera sledujete iba na videu, je to tak?

Ako tréneri si napozeráme hodiny videí, robíme analýzy, vidíme súpera v rôznych zápasoch, ale reálne ho nevidíme proti nášmu mužstvu.

Niekedy je ťažké odhadnúť, ako to bude fungovať na ihrisku. Na to slúži prvý zápas, ktorý je výborný v tom, že už vidíme, ktorí naši hráči alebo aký systém funguje proti súperovi.

Zároveň sa nám odhaľujú aj slabé miesta, ktoré sa potom v druhom zápase snažíme využiť vo svoj prospech.

Taktika je jedna vec, ale je potrebná aj individuálna kreativita hráčov. V uplynulej sezóne vo štvrťfinále Slovnaft Cupu v Komárne ste dali gól po priamom kope po signáli, ktorý bol aj pre vás prekvapením, hráči ho vymysleli na ihrisku. Podobne prekvapený ste museli byť aj vtedy, keď sa v odvete s Lechom Lukáš Štetina ocitol pred bránkou súpera a parádnymi nožničkami skóroval. Už viete, čo tam vpredu robil?