Padali rekordy, slzy šťastia, aj zúfalstva a jeden chlapík štrikoval

TOKIO, BRATISLAVA. Pred niekoľkými mesiacmi nebolo isté, či sa vôbec uskutoční.

Najväčšie športové podujatie tohto roka ponúklo veľa emotívnych momentov a stvorilo nových športových hrdinov. Toto je výber najzaujímavejších príbehov olympijských hier 2020. Aj vďaka nim sa bude na olympiádu v Tokiu ešte dlho spomínať.

Živé piktogramy pobavili svet

Nebola to žiadna grandiózna šou, ale Japonci aj tak zaujali. Otvárací ceremoniál olympijských hier v Tokiu pôsobil skôr skromne, pre dodržovanie odstupov odpadlo niekoľko hromadných vystúpení.

Azda najväčší úspech nielen na takmer prázdnom Japonskom národnom štadióne, ale najmä u divákov pred obrazovkami, malo živé predstavenie olympijských piktogramov. Trojici mímov stačilo necelých päť minút, aby odprezentovali 50 piktogramov športov, ktoré pre OH v Tokiu navrhol 66-ročný grafický dizajnér Masaaki Hiromura.

Celé predstavenie nacvičovali tri mesiace. Piktogramy olympijských športov sa premiérovo objavili práve v Tokiu - na OH 1964.

Bilesová neriskovala, dostala blok

Mala byť jednou z hviezd hier. Na jej zostavy sa tešili fanúšikovia. Simone Bilesová sa predstavila len vo dvoch súťažiach a v Tokiu nezískala ani jednu zlatú. Oslavujú ju však mnohé osobnosti, vyjadrujú jej podporu a dávajú ju za príklad.

24-ročná Američanka odstúpila z finále súťaže družstiev a následne oznámila, že nebude súťažiť ani v ďalších disciplínach. Počas cvičenia sa u nej prejavila strata orientácie a dostala mentálny blok. 

Poukázala na to, že mnoho športovcov je pod tlakom a riskuje, pritom nik nemyslí na mentálne zdravie športovcov. Radšej sa rozhodla neriskovať. 

Na záver olympiády absolvovala súťaž na kladine. Už s úsmevom a vybojovala bronz. 

Sen o zlatom grandslame stroskotal

Na prvý pohľad to nemohlo skončiť neúspechom. Novak Djokovič bol vo forme, bol dobre naladený a na turnaji chýbalo mnoho silných hráčov. V olympijskej dedine rozdával mnohým športovcom rady ako ostať mentálne silný napriek tlaku, ktorému musia čeliť.

Aj Djokovič je len človek. Nie je neporaziteľný. Vo dvojhre nielenže nezískal zlato, ale z Tokia odišiel bez medaily. V semifinále nestačil na Nemca Alexandra Zvereva, v boji o bronz na Španiela Pabla Carrena-Bustu. V mixe sa zo zápasu o bronz odhlásil pre zranenie. 

„Na olympiáde som mal niekoľko zničujúcich prehier. Viem, že tie prehry ma spravili silnejším. Viem, že sa vrátim silnejší," povedal Djokovič po prehranom boji o tretie miesto. 

Tínedžerky medailistky

Má vaše dieťa 12 či 13 rokov? Možno by ste ho mali dať na správny šport a teraz ste mohli mať doma medailistu z olympiády. Kým slovenskí tínedžeri si užívajú prázdniny a o pár týždňov ich čaká škola, v Tokiu až 7 medailistov v skejtbordingu nemalo ani 20 rokov. 

Víťazka disciplíny street Momiji Nišija má len 13 a strieborná medailistka z disciplíny park Kokona Hiraki je ešte o rok mladšia. Ešte nikdy v histórii OH nebol súčet veku všetkých troch medailistiek taký nízky ako v disciplíne street – 42 rokov. 

Zaradenie skejtbordingu do programu olympijských hier malo pritiahnuť mladé publikum. Zdá sa, že sa to podarilo. V Tokiu sú medzi medailistami žiaci zo základných škôl. 

Svetový rekord ako od Bolta 

Karsten Warholm bol zapáleným desaťbojárom. Až natoľko, že na rady svojho trénera veľmi nedal. Ten mu vravel, aby s desaťbojom prestal a sústredil sa na inú disciplínu 400 m cez prekážky.

Hneď ako to skúsil zaradil sa medzi svetovú špičku. V Tokiu senzačne zlepšil svetový rekord o 76 stotín sekundy. V Nórsku jeho výkon prirovnávajú k rekordu Usaina Bolta na 100 m – 9,58 s. 

"Prekonal sám seba o 76 stotín? Podľa mňa jeden z najpôsobivejších výkonov v histórii športu," nadchol sa aj slávny Američan Michael Johnson.  

Medaily si vyštrikoval 

Medailovou nádejou je od 14 rokov, keď premiérovo súťažil na pekinských hrách. Prvú zlatú medailu vybojoval Tom Daley až v Tokiu. V skokoch do vody dvojíc z 10 metrovej veže. Jeho tajná zbraň na olympiáde? „Štrikovanie,“ vravel Daley. 

Kým na olympiáde prebiehali súťaže britský idol sedel v hľadisku a usilovne štrikoval. Najskôr si vyrobil malé vrecko na medailu. Neskôr pridal sveter s olympijskými kruhmi, britskou vlajkou aj nápisom Tokio v japončine. Jeho štrikovanie sledovali tisícky fanúšikov. Svojimi výtvormi sa pochválil na záver olympiády. 

Keďže si svojim štrikovaním vyslúžil veľkú pozornosť fanúšikov požiadal ich, aby prispeli na fond na podporu boja proti nádorom centrálneho nervového systému. V roku 2011 zomrel na nádor Daleyho otec. 

Potlesk pre gymnastickú babičku

Hľadisko haly, v ktorej gymnasti súťažili, bolo prázdne, no i tak si Oksana Čusovitinová užívala standing ovation. Dlhý potlesk jej venovali súperky, tréneri a ľudia, ktorí v hale boli. 

Štyridsaťšesťročná gymnastka v Tokiu štartovala na ôsmej olympiáde. V tomto športe pritom súťažia tínedžerky. Už 26-ročné gymnastiky sú považované za veteránky. 

V kvalifikácii preskoku obsadila 14. miesto a finále jej uniklo. Ale nebola smutná. "Plakala som, ale bolo to od šťastia, keďže ma za tie roky podporovalo množstvo ľudí," citovali ju agentúry.

Po otázke, či naozaj končí, sa rozosmiala. "Mám 46 rokov, nič nezmení môj názor."

Chcela napodobniť Zátopka

Na OH v Helsinkách 1952 vyhral Emil Zátopek tri zlaté medaily. Vyhral behy na 5000 m, 10000 m a maratón. 

Holandská reprezentantka Sifan Hassanová sa mu chcela vyrovnať. V Tokiu v priebehu ôsmich dní absolvovala šesť štartov v troch disciplínach. Po triumfe na 5000 metrov, však na 1500 m vybojovala len bronz. „Už som v závere nemala síl,“ hovorila. 

V poslednej disciplíne 10 000 m však znovu brala zlato a vyhrala s výrazným náskokom. Tri medaily z individuálnych disciplín v atletike pred ňou získala na OH len Fanny Blankersová-Koenová. Aj to ešte v Londýne 1948.

Najrýchlejším mužom planéty je Talian

Do olympijskej sezóny vstupoval s osobným rekordom na stovke 10,03. Nik ho nepovažoval za favorita hoci sa v Tokiu stále zlepšoval a v semifinále už bežal za 9,84. Taliansky šprintér Lamont Marcell Jacobs vyhral najkratšiu atletickú disciplínu. Stal sa len šiestym Európanom, ktorý 100 m na olympiáde vyhral. 

Muž, ktorého cieľom bolo na olympiáde postúpiť aspoň do finále, v ňom predbehol všetkých favoritov. Zdolal Američanov aj Jamajčanov.

"Nemám slov, je to neuveriteľné. Tvrdo som drel, aby som mohol do Japonska cestovať a bežať rýchlo. To sa aj stalo. Víťazstvo je neočakávané, ale o to krajšie," hovoril reportérom anglicky so silným južanským prízvukom. 

Senzáciu dokonal v šprintérskej štafete, kde Taliani uchmatli ďalšie zlato. Hoci v štafete mal na triumfe veľký podiel finišman Filippo Tortu, ktorý v závere senzačne predbehol Britov. 

Čože je to päťdesiatka

Kým pozornosť slovenských fanúšikov sa v chôdzi na 50 km koncentrovala najmä na Mateja Tótha, v štartovom poli bolo niekoľko ďalších zaujímavých borcov. Jeden z nich bol síce ďaleko od medailových pozícií, no aj tak si po viac než štyroch hodinách na trati získal uznanie.

Jesús Ángel García Bragado absolvoval chodecký maratón už na domácej olympiáde - v Barcelone 1992. Odvtedy nechýbal v najdlhšej atletickej disciplíne na žiadnych hrách. V Tokiu si pripísal ôsmu olympijskú účasť. Z atlétov toľko nemá nik. 

Bragado bude mať v októbri 52 rokov. Viacero oveľa mladších súperov v krutých podmienkach Sappore, kde sa konali chodecké súťaže, ani nedošlo do cieľa. On skončil na 35. mieste. "Chcem sa poďakovať za dôveru Španielskej atletickej federácii, za to, že som tu mohol byť," vravel dojatý v cieli. Bragado priznal, že do Japonska cestoval s vedomím, že v jeho príprave boli nedostatky. "Aj preto pochopíte, že nadišiel čas skončiť," dodal. O tri roky v Paríži už chodecký maratón nebude v programe olympiády.

Španiel je majster sveta z roku 1993, sen o zisku olympijskej medaily sa mi nikdy nesplnil. Najbližšie k nej bol v Aténach 2004 (piaty) a v Pekingu 2005 (štvrtý).

Veľký sen malej krajiny sa nenaplnil

Po Kevinovi Durantovi, ktorý s USA získal v Tokiu svoje tretie olympijské zlato, bol najväčšou hviezdou turnaja. Slovinec Luka Dončič dotiahol svoj tím až do bojov o medaily. Už v úvodnom zápase skupiny s Argentínou nastrieľal 48 bodov. 

Slovinci sa pod piatimi kruhmi predstavili prvýkrát v histórii. Krajina, ktorá má len vyše dva milióny obyvateľov, si získala srdcia basketbalových fanúšikov.

V semifinále predviedli slovinskí basketbalisti proti favorizovaným Francúzom heroický výkon. Prehrali o bod. Dončič dohrával duel s poraneným zápästím. To ho limitovalo aj v boji o bronz.

Austrálčania ukázali väčšiu túžbu po medaile. Roky im cenný kov z OH unikal. V Tokiu to už partia okolo Pattyho Millsa a Joa Inglesa konečne dokázala.

Dončič, ktorý má iba 22 rokov bol so 143 bodmi lídrom streleckých tabuliek, zároveň kraľoval aj medzi nahrávačmi (57 asistencií). V doskokoch ho predstihol iba jeho spoluhráč Tobey. 

Po návrate z olympiády mohla byť pre neho aspoň miernou náplasťou nová zmluva s klubom NBA Dallas Mavericks. Rodák z Ľubľany si vďaka nej za päť rokov zarobí 207 miliónov dolárov. 

Kôň jej zruinoval preteky

Saint Boy sa vôbec nesprával ako svätý chlapec. Nemka Annika Schleuová prišla o šancu zabojovať o medailu v modernom päťboji pre neposlušného koňa. Hoci po prvých dvoch disciplínach, šerme a plávaní, bola na prvom mieste, v jazde na koni nezískala ani jeden bod. 

V modernom päťboji sa kone prideľujú pretekárom žrebom a Saint Boy práve nemal svoj deň. Zaťal sa a vôbec nechcel spolupracovať. Najprv sa nepohol z miesta a keď sa konečne odhodlal k poklusu, po absolvovaní prvých štyroch prekážok znovu odmietol skákať. Schleuová zúfalo plakala. Napokon skončila na 31. mieste. 

Schleuovej trénerku Kim Raisnerovú navyše vylúčili z hier, lebo pri pokuse donútiť koňa k pohybu spoza plota udrela zviera päsťou.

Zlatý hetrik ako filmový happy end

Maďarský šermiar Áron Szilágyi v Riu obhájil olympijské zlato v individuálnej súťaži v šabli. Jeho suverénne víťazstvo a sebavedomé vystupovanie zaujalo aj filmára Andrása Piresa Muhiho, ktorý navrhol o Szilágyim natočiť dokumentárny film. V nasledujúcich rokoch šermiara sledoval zblízka na rôznych súťažiach. 

Natočil výbuchy spoločnej radosti – družstvo maďarských šabliarov získalo medailu na všetkých vrcholných podujatiach od Ria po Tokio – ale aj frustráciu, lebo Szilágyi v individuálnych súťažiach nenadviazal na olympiádu a získal iba jedno striebro na európskom šampionáte. Na majstrovstvách sveta v Budapešti vypadol už v osemfinále.

Premiéra filmu Jeden za všetkých sa uskutočnila niekoľko dní pred otváracím ceremoniálom v Tokiu. „Natočil som ten film tak, že jeho koncom bude vlastne Áronovo účinkovanie na tretej olympiáde,“ uviedol režisér Pires Muhi.

Nakoniec sa režisér i športovec dočkali dokonalého happy endu: Szilágyi bol v Tokiu znovu nezdolateľný, tretí raz po sebe vyhral súťaž jednotlivcov, čo sa pred ním nepodarilo žiadnemu šabliarovi, a pridal aj bronzovú medailu s družstvom.

Dvaja víťazi v skoku do výšky

Technický delegát disciplíny im vysvetľoval možnosti, pozorne ho počúvali. Pozreli sa jeden na druhého a v zlomky sekundy sa dohodli. 

Rozoskakovanie sa nekoná, obaja sú olympijskí víťazi!

Súťaž mužov v skoku do výšky priniesla nevídané vyvrcholenie. Katarčan Mutaz Essa Baršim a Talian Gianmarco Tamberi skákali bez chýb a do výšky 237 cm ani raz nezaváhali. 

Nasledujúcu výšku 239 cm obaja zhodili trikrát. Nové pravidlo v takýchto prípadoch umožňuje skokanom odmietnuť rozoskakovanie, tým pádom sa obaja stanú víťazmi. 

Baršim a Tamberi sú veľkí rivali ale aj kamaráti. Talian prišiel o účasť v Riu pre zlomený členok. V Tokiu oslavoval vo vytržení, na ovále sa objavila aj sadra z členka, na ktorú fixkou napísal ďalší cieľ: Tokio 2020. Rok bol následne preškrtnutý a inou farbou dopísal nový dátum 2021. Baršima tiež trápili zdravotné komplikácie, ale do Japonska prišiel vo vrcholnej forme. 

Za svoj výkon si zlato obaja zaslúžili a zároveň v praxi ukázali, v čom spočíva posolstvo olympiády.

Bieloruská atlétka sa bála o život

Olympijský sen sa zmenil v nočnú moru pre Bielorusku Kristinu Cimanovskú. Nie však preto, že nepodala dobrý výkon. Vôbec sa nedostala k tomu, aby súťažila.

24-ročná atlétka sa musela bála o svoj život.

V Japonsku mala štartovať v behu na 200 metrov, ale tréneri ju bez jej vedomia nominovali aj na štafetový beh 4x400 m. Keď to rozhodnutie kritizovala na sociálnej sieti, jej tréneri jej oznámili, že letí späť domov do Bieloruska. Naznačili jej, že ak sa nevráti do vlasti, „môže spáchať aj samovraždu“. Podľa jej slov ju na letisko dovliekli nasilu, tam však kontaktovala miestnu políciu.

Medzitým sa z Bieloruska podarilo dostať aj jej manželovi, šprintérka má však stále vážne obavy o bezpečnosť svojich rodičov a príbuzných. 

Udalosti znovu upriamili pozornosť na nedemokratický režim v Bielorusku. Mnohé krajiny ponúkli Cimanovskej pomoc, napokon požiadala o humanitárne vízum na poľskej ambasáde. Atlétka bezpečne odletela do Varšavy a plánuje pokračovať v športovej kariére. 

Sabbatini už v medailu nedúfal

V súťaži golfistov sa predstavil na olympijských hrách po prvýkrát. Po troch dňoch bol na 17. priečke, čo nebol výsledok, v ktorý dúfal. 

„Pred posledným kolom som nemal žiadne očakávania. Neveril som, že by som sa ešte mohol dostať na pódiovú priečku,“ hovoril slovenský reprezentant Rory Sabbatini. Jeho výkon z golfového turnaja sa stal jedným z najsilnejším športových momentov olympiády. 

V poslednom kole mu všetko vychádzalo. Každý úder bol ukážkový. Na 18-jamkovom ihrisku dosiahol nový rekord – 61 úderov. Ten predchádzajúci zlepšil o dva údery. Dosiahol nielen rekord ihriska ale stanovil aj nový olympijský rekord. 

Zo 17. miesta vyskočil na druhé. Turnaj sa však ešte neskončil. V poslednej skupine dohrával aj priebežný líder Američan Xander Schauffele. V jednom momente sa dostal do problémov, keď loptičku poslal do kríkov. Stratil pozíciu a na prvú priečku sa posunul Sabbatini. To trvalo len chvíľu. Na ďalších jamkách zahral už výborne a o jeden úder sa dostal pred slovenského golfistu. 

„Dať na olympijských hrách a na tomto ihrisku desať pod par je skutočne veľmi ťažké. Som hrdý na to, čo som dosiahol. Tento turnaj zostane navždy v mojich spomienkach,“ doplnil Sabbatini, ktorý sa v 45 rokoch stal najstarším slovenským medailistom na letných hrách. 

Víťazný tanec trénera sa stal hitom

Najskôr si strhol rúško, zreval z plných pľúc, udieral päsťou do vzduchu a potom začal lomcovať skleneným zábradlím. Dean Boxall nie je športovec, ale tréner. Úspechy svojich zverencov však prežíva ešte emotívnejšie ako mnohí olympijskí víťazi. 

Oslavný tanec austrálskeho trénera sa stal hitom internetu. Jeho radosť bola oprávnená. Boxallova zverenka Ariarne Titmusová hneď v prvom olympijskom štarte na 400 m voľný spôsob zdolala veľkú favoritku Katie Ledeckú a vyhrala zlato. 

„Je veľmi emotívny. Moje víťazstvo je rovnako aj jeho. Obetoval toho veľmi veľa, aby ma čo najlepšie pripravil. Jeho rodina aj práca išli bokom. Dal sto percent do toho, aby ako plavecký tréner priviedol niekoho až na olympijský vrchol. Bez neho by som tu nebola," zhodnotila Titmusová.

V Tokiu pridala ďalšie tri medaily, z toho zlatú aj na 200 m voľný spôsob. Boxall však jej triumf už takým divokým tancom neoslavoval. 

Najsilnejší muž sveta je z Kuby

Karibský ostrov Kuba je známy svojou skvelou boxerskou školou. Po hrách v Tokiu však oslavuje iného siláka – najúspešnejšieho zápasníka olympijskej histórie, Mijaína Lópeza.

Stotridsaťjeden kilový drobček s prezývkou „Dieťa“ získal zlatú medailu v grécko-rímskom štýle na štvrtých hrách za sebou, čím prekonal aj zápis legendárneho Rusa Alexandra Karelina.

Lopéz štartoval prvýkrát pod piatimi kruhmi ešte v Aténach 2004, kde vypadol vo štvrťfinále. Od tohto momentu nenašiel na najvýznamnejšom športovom podujatí premožiteľa. Zlato získal v Pekingu, Londýne, Riu a aj Tokiu. Jeho počin je o to výnimočnejší, že posledný zápasník, ktorý proti nemu získal na olympijskej žinenke bod, je Rus Chasan Barojev. Podarilo sa mu to ešte pri finále v Pekingu (1:3 na body). 

„Som šťastný a hrdý sám na seba. Mal som dlhú kariéru, počas ktorej som neuveriteľne tvrdo pracoval. Ale stálo to za to. Dnes si môžem povedať, že som najlepší na svete a historický rekordér,“ povedal šťastný López.