V Manchester City ste prežili štyri roky. Stále cítite ku klubu puto?
Nechcem povedať, že sa moje puto vytratilo, ale je minimálne. Mám doma nejaké dresy alebo čísla na ľudí, ktorí tam som mnou v tom čase boli. Klub sa však od tých čias dosť zmenil. Bol som tam v ére, keď prišiel šejk Mansour a s ním aj veľké peniaze. Bol som pri prerode klubu, keď kúpili Robinha. Sedel som s ním v jednej šatni.
Predtým bolo v klube cítiť typickú anglickú kultúru. Momentálne už v City prevládajú cudzinci, čo je v poriadku. Nič proti tomu nemám. Všetci moji bývalí známi však z klubu odišli s výnimkou možno jedného kuchára, videoanalytika či fyzioterapeuta.
Aj preto, keď teraz komentujem zápasy City, to už neprežívam nejako zvláštne. Už to nie je ten klub, do ktorého som prestúpil a, najmä, im nedrukujem. Nedržím palce nikomu. Iba dobrému futbalu.
V roku 2008 kúpil Manchester City šejk Mansour. Dovtedy šlo o priemerný klub anglickej ligy. Ako ste vnímali ten prerod na elitný tím?
Dnes je moderné tréningové centrum hneď vedľa štadióna. Predtým bolo na periférii mesta - v dedinke Carrington, kúsok vedľa mal akadémiu aj Manchester United. Po jednej sezóne som odišiel na dovolenku a keď som sa vrátil, zostal som ohúrený.
Bola tam pristavená nová hala, dvojposchodová. Nové stroje. Neskutočné. Veľká zmena. Prišlo prestupové obdobie a začali sa veľké nákupy. Býval som v rodine, ktorá bola veľkým fanúšikom City. Ich syn Colin potom stále híkal. Viete, koho sme kúpili a za koľko miliónov?
S Manchester City ste podpísali aj profesionálnu zmluvu. Čo zhruba obsahovala tá prvá?
Dostali sme šaržu, čo bolo zhruba zopár stoviek libier mesačne.