Odfúknete si, keď sa v nedeľu skončia majstrovstvá sveta?
„Myslíte odfúknuť od starostí? Naopak, som šťastný, ako Slováci pripravili tento šampionát a ako prebieha. Je to už môj dvadsiaty druhý, na ktorom som sa zúčastnil, a zaraďujem ho medzi najvydarenejšie - hoci ešte nie je koniec.“
Ak by ste boli učiteľom na Slovensku, akú známku by ste dali organizátorom?
„Jednotku. Výborne pripravené haly, podmienky pre hráčov i zázemie pre fanúšikov. Stali sa aj nepríjemnosti, ako krádeže v hoteli, kde bývali dánski hokejisti, ale to sa stáva aj inde. Dal by som im jednotku.“
Čo vám ukázala športová časť majstrovstiev?
„Že silná šestka tímov Švédsko, Fínsko, Česko, Rusko, Kanada, USA si spoľahlivo ustrážila svoje pozície. Čakal som, že na dve voľné miesta sa dostanú Slovensko a Švajčiarsko. Postup Nemecka a Nórska je pre mňa prekvapením.“
Viete sa vžiť do kože Slovákov? Organizovali turnaj a chýbajú v play off..
„Viem. Švajčiarom sa to stalo pred dvoma rokmi. Domáce mužstvo vtedy rovnako uviazlo v osemfinálovej skupine. Je to škoda pre divákov aj organizátorov. Nedokážem si predstaviť, čo by sa dialo na Slovensku, ak by vaše mužstvo siahalo na medailu. Čakal som ho v play off. Ale zrejme nezvládlo tlak. Ďalšie potvrdenie, že doma sa hrá ťažšie.“
Čo vás trápilo v priebehu MS?
„Zranenia hráčov. Doteraz sme mali pätnásť zranení, z toho štyri otrasy mozgu. Na to si musíme dať väčší pozor. Rozhodcovia musia byť ostražitejší a prísnejší. Bezpečnosť hokejistov pri hre musí byť prvoradá.“
Tento herný systém tu bol od roku 2000, od budúceho šampionátu 2012 príde nový. Čo si od zmeny sľubuje?
„Viac divákov, väčšiu atraktívnosť. Doteraz organizátori ťažko predávali lístky na druhú fázu turnaja - ľudia si kupovali mačku vo vreci. Základné skupiny sa budú hrať vo veľkých halách v Helsinkách a Štokholme, vyvrcholenie uvidia na fínskom ľade. A o ďalší rok vo Švédsku. Po dvoch rokoch chceme túto skúsenosť analyzovať.“
To je možno šanca aj pre Slovensko, aby sa pri organizácii budúcich MS spojilo napríklad s Českom.
„Presne tak. Mohol by som tlačiť na Čechov, aby sa dali dokopy so Slovákmi pri organizácii šampionátu 2015 a potom by im to Slovensko mohlo vrátiť, keď bude kandidovať okolo roku 2020.“
Budú MS naďalej každý rok? Vlani silneli hlasy, aby sa uskutočnili každý druhý rok, prípadne sa nehrali v olympijskom roku.
„Podľa mňa by sa majstrovstvá sveta mali hrať každý rok. Keby sme ich hrali každý druhý rok, Slovensko by sa k organizácii ďalších dostalo o 20 rokov. To by sa mi nepáčilo a ani Slovákom zaiste nie. Takto sa svetový hokej dostane do vašej krajiny približne každých 8 - 10 rokov.“
Medzinárodná hokejová federácia pridelila pred dvoma rokmi MS 2014 Bielorusku, krajine s nedemokratickým režimom prezidenta Lukašenka, kde sa porušujú ľudské práva. Neuvažuje IIHF o odňatí šampionátu Bielorusku?
„Porušovanie ľudských práv nám nie je ľahostajné, ale šport by nemal byť zneužívaný na politické zámery. Šport by mal spájať ľudí a nie ich rozdeľovať. Verím, že keď prídeme s hokejom do Bieloruska, budeme hovoriť s ľuďmi o problémoch, spoznáme ich a budeme sa spolu tešiť zo športu, tak nám to dá viac, ako keď zostaneme separovaní.“
Chcete o probléme hovoriť aj s bieloruskými funkcionármi v Bratislave?
„Už som sa s nimi rozprával. Bol za mnou aj slovenský europoslanec Peter Šťastný a presviedčal ma, aby sme majstrovstvá nedali Bielorusku. Ale my nie sme politici, nehráme na politické góly. Na druhej strane musíme hovoriť aj o ľudských právach a nesmú nám byť ľahostajné. Je to aj náš problém. Pre nás je však dôležitejšie priniesť MS do Bieloruska, vytvoriť dialóg a vidieť, ako to tam funguje. Tak ako Medzinárodný olympijský výbor pridelil olympiádu Pekingu v roku 2008. Dnes viem, že to bol správny krok, dobrý signál pre Čínu. Otvorila sa svetu, návštevníci spoznali čínskych ľudí.“
Poznáte sa osobne s prezidentom Lukašenkom?
„Poznám, ale nie sme priatelia. Považujem ho za veľkého hokejového priaznivca, pre tento šport v krajine urobil veľa. Stretol som sa s ním niekoľko ráz, hovorili sme o hokeji. Dokonca som pískal zápas, v ktorom on hral. Ale to nie je o osobnom vzťahu, tu ide o princípy. Politika a šport sú dve rôzne roviny.“
Máte pochybnosti, či MS 2014 budú v Bielorusku?
„Neviem, aká diskusia sa môže vyvinúť na terajšom kongrese IIHF. Môže vystúpiť niektorý člen a spochybniť pridelenie šampionátu Minsku, prípadne bude žiadať odsunutie termínu na neskorší čas. Kongres by potom rozhodoval, či tam pôjdeme v roku 2014 alebo nie.“
V Bratislave sa bude rozhodovať o dejisku MS 2016. Koho favorizujete?
„Máme nepísané pravidlo, že každých deväť - desať rokov sa MS vracajú do veľkých hokejových krajín. Vo Švédsku boli 2002, vo Fínsku 2003 a teraz po desiatich rokoch prídu na rad znova. Česko malo 2004 a dostalo 2015. V Rusku sa hralo 2007 a teraz kandiduje na 2016. Je tam aj Dánsko a Ukrajina. Kongres rozhodne.“
Budete na budúci rok znova kandidovať za šéfa IIHF? Čo vás na tejto funkcii priťahuje?
„Áno, chcem pokračovať. Už som tu dlho, od roku 1994, ale aj vo veku 61 rokov sa stále cítim svieži. Soči 2014 je môj cieľ. Chcem, aby aj tam prišli všetci najlepší hráči z NHL. Nebude to ľahké, aby sme ich do Ruska dostali.“
V čom je problém?
„Mali sme skvelé zápasy vo Vancouvri 2010. Pre hokejových fanúšikov je to najlepší turnaj na svete. Chcem, aby to tak bolo aj v Soči. Mám dobré kontakty s vedením MOV, s komisárom NHL Garym Bettmanom a verím, že uzavrieme dohodu k spokojnosti všetkých strán. Dôležité je, že hráči chcú prísť. Treba nájsť správnu logistiku, ako ich priviezť do Soči, aby NHL utrpela čo najmenej. Aby nebola dlhá prestávka. V septembri 2012 vyprší kolektívna zmluva v NHL, bude sa rokovať o novej. Aj iné profesionálne športy v zámorí to čaká, všeličo sa môže zomlieť.“
Viete si predstaviť, že niekedy prídete na Slovensko ako turista s rodinou?
„Nevylučujem to. Mám tu dobré kontakty od roku 1993, keď Slovensko vstúpilo na medzinárodnú scénu a hralo v olympijskej kvalifikácii. Slovenský hokej prešiel neľahkou cestou, musel sa prebíjať z dolných poschodí.“
Slováci boli na vás aj nazlostení, keď na olympiáde 1998 a potom aj 2002 nemali všetky tímy rovnaké podmienky a mužstvo sa muselo zaobísť bez svojich najlepších hráčov. Spomínate?
„Áno. Osobitne na jednu úsmevnú udalosť. Mali sme v Salt Lake City míting s hokejistami a vtedajší šéf hráčskej asociácie NHL Bob Goodenow mi vraví - nejaký Slovák sa chce s tebou rozprávať. Trochu sa mi podlomili kolená, stiahlo hrdlo, keď som pred sebou videl vyše dvojmetrového Zdena Cháru. Vravel mi, pán Fasel, tie pravidlá by ste mali zmeniť. Pri mojej výške som pozeral naňho ako do neba. Urobili sme korektúry, odvtedy sa už Slováci nesťažovali.“
Ako budete spomínať na prvé majstrovstvá sveta na Slovensku?
„V dobrom. Nehovorím to zo zdvorilosti, ale zo srdca. Bol som príjemne prekvapený. Vedel som, že diváci na Slovensku majú vášeň pre hokej, ale netušil som, že dokážu urobiť v hľadisku takú úžasnú atmosféru. Pridali sa aj fanúšikovia zo zahraničia. V závere sa tu Česi cítia ako doma. Nie je to pekné na športe?“
dnes 18:13
