DESAŤ NAJLEPŠÍCH V NHL: USA

Vitajte pri druhom dieli série na želanie desať najlepších. Predvčerom som si pripravil prvý článok o hráčoch z Kanady, čo bola asi najväčšia výzva. Neznamená to ale, že pripraviť zvyšné je ľahké.

Rozhodol som sa, že aj dnes ostaneme v zámorí, no presunieme sa na južnejšiu stranu kontinentu, do Spojených štátov amerických. Tí nemajú rovnako bohatú hokejovú tradíciu ako Kanaďania, no i tu vyrástli mnohí úžasní hokejisti - veď to môžete posúdiť aj podľa tohto rebríčku.

Hull? Modano? Chelios? Kto je vaším víťazom?

10. Keith Tkachuk

Pýtate sa, prečo zbiera Matthew Tkachuk toľko trestných minút, keď je to taký skvelý hokejista? Nuž, oproti otcovi je to ešte slabý odvar. Keith Tkachuk patril vždy medzi americké hokejové hviezdy, ale to neznamenalo len večné gólové či bodové hody.

Iste, dnes 48-ročný rodák z Massachusetts sa raz stal kráľom strelcov NHL, no na začiatku svojej kariéry si pravidelne pripisoval aj dvesto trestných minút v sezóne! Ani Keith nebol práve miláčikom súperov. Pre Ameriku ako krajinu však áno.

Domov doviezol okrem striebra z olympiády aj zlato zo Svetového pohára 1996. V oboch prípadoch bol asistentom kapitána. "Céčko" mu na hruď prišili v roku 1992, keď sa s USA tešil z bronzu na svetovom šampionáte juniorov. Bývalý kapitán Phoenixu Coyotes (predtým Winnipegu Jets) ukončil kariéru po sezóne 2009/10.

9. Jeremy Roenick

Medzi deviatym Roenickom a desiatym Tkachukom bol skutočne minimálny rozdiel, no napokon som na deviatku zvolil Roenicka. Jeho 1 291 bodov v NHL ho radí na štvrté miesto v americkej produktivite a aj tu o jednu priečku predbehol práve Tkachuka.

"Áno, som nafúkaný a som aj arogantný, ale to neznamená, že som zlý človek." Toto je výrok Jeremyho Roenicka a ak si chcete spraviť obraz o jeho povahe, toto ju vystihuje. Roenick je svojská persóna, ktorá v sebe nosí hokejovú genialitu.

V profesionálnom hokeji však nevyhral nič. Jeho maximom je strieborná medaila z Olympiády 2002 v Salt Lake City. Inak však v jeho zbierke nenájdete prstene pre víťaza Stanley Cupu ani individuálne ocenenia. Patrí teda do skupiny legiend, ktoré nikdy nedosiahli na posvätný hokejový grál. Hold, život nie je vždy ružový.

8. Joe Mullen

Chcete amerických priekopníkov? Tak medzi nimi nevynechajte meno Joa Mullena. Ten bol pravou hokejovou superstar. V roku 1997, keď končil s aktívnou činnosťou, bol najproduktívnejším Američanom histórie. Až potom ho prekonali piati ďalší hokejisti.

Občas sa však na jeho meno zabúda. Pritom to bol vždy produktívny a platný hráč, o čom svedčí jeho priemer bod na zápas (1062 stretnutí, 1063 bodov). V roku 1989 prispel v drese Calgary Flames 110 bodmi v základnej časti a 24 v play-off k jedinému Stanley Cupu organizácie.

Situácia sa opakovala aj v Pittsburghu, aj keď v roku 1991 a 1992 ostal v tieni superhviezdneho dua Lemieux-Jágr. Bývalý krídelník je, ako som už písal, nenápadnou legendou. To ale vôbec neznamená, že nepatrí k desiatke najlepších Američanov histórie.

7. Phil Housley

Keď sa pozriete na jeho produktivitu, poviete si jedno: WOW! Phil Housley je druhým najproduktívnejším hokejistom narodeným v USA (keďže Brett Hull sa narodil v Kanade). Ešte viac na tom pridáva skutočnosť, že Housley bol obranca.

Viac asistencií (894) v kariére ako on navyše nemá nikto z amerických reprezentantov. Hoci bol vždy výborným hokejistom, vystriedal mnoho tímov - až osem. Trikrát sa na majstrovstvách sveta predstavil ako reprezentačný kapitán.

V roku 2015, dvanásť rokov po ukončení aktívnej hráčskej kariéry, bol právom uvedený do hokejovej siene slávy. Medzi všetkými obrancami histórie je štvrtým najproduktívnejším. Žiaľ, nikdy nedosiahol na vytúžený Stanley Cup.

6. Pat LaFontaine

Už pri kanadskom dieli ste videli, že som mnohokrát hovoril o zraneniach, ktoré obmedzovali hráčov v získavaní väčšieho uznania či v bodových hodoch. To isté je aj prípad Pata LaFontaina. Center, ktorý celú kariéru strávil v kluboch hrajúcich v štáte New York (Islanders, Rangers a Sabres) mal na viac.

Škoda, že odohral iba 865 duelov. S jeho produktivitou nie je odvážne tvrdiť, že ak by ho nebrzdilo krehké zdravie, možno by sa stal najproduktívnejším Američanom všetkých čias. Kariéru musel ukončiť už ako 33-ročný, hoci stále zbieral takmer bod na zápas.

Tisícku bodov sa mu však i napriek nepriazni osudu podarilo prekonať. Stalo sa tak v ročníku 1997/98, ktorý bol zároveň jeho posledným, v drese New Yorku Rangers. LaFontaine má historický najlepší priemer počtu bodov na zápas medzi rodákmi z USA. Kariéru ukončil s 1 013 bodmi na konte.

5. Brian Leetch

Fenomenálneho zadáka som umiestnil na piatu priečku rebríčku a zvolil som ho druhým najlepším obrancom americkej histórie. Deviatka draftu 1986 sa vypracovala na skutočnú legendu. Je smutné, že dnes o ňom veľa fanúšikov vie málo.

Leetch odohral v NHL 1 205 zápasov a pripísal si v nich na obrancu úžasných 1 028 kanadských bodov. V jednej sezóne prekonal stovku bodov a v zbierke má okrem dvoch Norris Trophy aj ďalšie významné individuálne ocenenia.

Leetch však bol viac než to. Ako líder doviedol v roku 1994 New York Rangers k majstrovskému titulu, pričom sa stal MVP vyraďovacích bojov. Tri roky tu plnil funkciu kapitána. Všestranný zadák sa v rebríčku Američanov na oficiálnej stránke NHL umiestnil na druhej pozícii - a aj to hovorí samo za seba.

4. Patrick Kane

Dlho som rozmýšľal, či dám Kanea na štvrtú pozíciu alebo nižšie, za Briana Leetcha. Keď som sa však pozrel na jeho doterajšiu kariéru - Kane je skrátka legenda už dnes. 31-ročný rodák z Buffala potvrdzuje očakávania už od doby, keď si ho Chicago Blackhawks vybrali ako číslo jeden na drafte 2007.

Držiteľ mnohých individuálnych ocenení bol ústrednou postavou a ťahúňom Chicaga za tromi Stanley Cupmi medzi rokmi 2010 a 2015. Raz o výhre rozhodol gólom v predĺžení, raz si odniesol Conn Smythe Trophy a naposledy viedol bodovanie celého play-off.

Svoju veľkosť ukazuje vždy a všade. Pamätáte si na Majstrovstvá sveta 2018, kde v desiatich zápasoch zaknihoval dvadsať bodov? V minulej sezóne si vytvoril osobné maximum 110 bodov, čo pre niektorých starších hráčov kedysi nebol veľký problém, no žijeme v inej dobe. A Kane je jedným z jej najlepších hokejistov.

3. Brett Hull

Charakterovo ho veľmi nemusím, ale v tomto rebríčku čert to ber. Syn legendárneho Bobbyho Hulla sa sám stal legendou. Toto pravé krídlo od otca zdedilo jednu úžasnú vlastnosť - strelu ako z kanóna, ktorej sa brankári boja.

Dôkazom sú jeho tri Maurice Richard Trophy. Najproduktívnejší Američan histórie strelil v NHL 741 gólov, čo ho radí na historické štvrté miesto za Gretzkyho, Howea a Jágra. V sezóne 1990/91 dokonca s malou dušičkou siahal na rekord Wayna Gretzkyho. Trafil sa 86-krát, do historického maxima mu teda zostalo šesť gólov.

Hull je hokejová legenda, to je holý fakt. Takého strelca Američania ešte nikdy nemali. Rodáka z Ontária si Američania pamätajú aj vďaka úctyhodným vystúpeniam na medzinárodných podujatiach. Výrazne prispel k historickému víťazstvu amerického mužstva na Svetovom pohári 1996.

2. Mike Modano

Mike Modano bol veľmi výnimočným hráčom a mnoho ľudí by ho v tomto rebríčku umiestnilo na prvé miesto. Beriem, nebránim sa tomu. Je druhý skutočne iba o chlp. Paradoxne to neboli prestížne individuálne ocenenia, čo ho v očiach ľudí vynáša takto vysoko.

Je pravda, že Modano je druhým najproduktívnejším Američanom všetkých čias. Počas bohatej kariéry odohral 1 499 stretnutí so ziskom 1 374 bodov. Ľudia si ho pamätajú ako sympatického človeka a najmä veľkého lídra, ktorý sa obetuje pre svoj tím. Pre Američanov bol i je skutočnou hokejovou ikonou.

S výnimkou poslednej sezóny strávil celú kariéru v jednej organizácii. Ako jednotku draftu ho v roku 1988 draftovala Minnesota North Stars, kde pôsobil aj po presťahovaní do Dallasu, s ktorým vyhral jediný Stanleyho pohár v kariére i klubovej histórii. Všestranný hokejista ukončil kariéru po sezóne 2010/11.

1. Chris Chelios

Pre mňa osobne je tento obranca zázrak prírody. Dnes má 58 rokov, je teda starší ako Mario Lemieux, Phil Housley či Mike Babcock, no kariéru ukončil až v sezóne 2009/10. Bol to stroj. Doslova. A potvrdzujú to jeho bývalí spoluhráči.

Jeho výdrž a pracovná morálka prevýšila všetkých. Koniec koncov, presne preto mohol hrať tak dlho. Rodák z Chicaga zažil debut v lige v ročníku 1983/84 a v sezóne 1989/90 sa stal kapitánom Montrealu Canadiens. Vyhral tri Stanley Cupy - jeden v Montreale, dva v Detroite.

V počte zápasov je siedmy najlepší v NHL. Odohral ich 1 651. Čo ma udivuje, je jeho schopnosť tvrdo drieť. Dokázal "prepiť" celú noc a ráno bez akéhokoľvek spánku stráviť hodiny cvičením. Ako som písal, mašina. Trojnásobného víťaza Norris Trophy najmä tento fakt vyniesol na prvé miesto tohoto rebríčku. Podľa mňa zatiaľ nemajú Američania v histórii lepšieho, bojovnejšieho a legendárnejšieho hráča ako bol on.