PARÍŽ. Keď najlepší cyklisti sveta vyhrajú prestížne preteky či zlatú medailu, častokrát dvíhajú nad hlavu svoj bicykel.
Aj keď si výhru zabezpečili zväčša vďaka svojmu telu, toto gesto je akési symbolické poďakovanie „stroju", ktorý ich dokázal dostať na samotný vrchol, do cyklistickej histórie.
Aj najslávnejší podnik - Tour de France - už dávno nie je len o silných nohách. Dnes rozhodujú sekundy získané aj vďaka technike, aerodynamike a nespočetným množstvom údajov.
Za viac ako 100 rokov pretekania na francúzskych cestách sa bicykel zmenil z neskrotného nástroja na inteligentný systém.
Bicykel už nie je len rám na kolesách. Je to predĺženie cyklistu, ktorý už nebojuje len s kopcami, ale aj s číslami.
Z oceľovej ťarchy až po stroje z laboratória
Keď Eddy Merckx v 70. rokoch drvil konkurenciu na Tour de France, jeho bicykel bol síce špičkou svojej doby, no v porovnaní so súčasnými strojmi pôsobí ako relikvia z múzea.
Pelotón v tých časoch jazdil na bicykloch, ktoré by dnes nesplnili ani tréningové štandardy World Tour tímov.
Rám bol z ocele, vážil cez 10 kilogramov a celý bicykel bol postavený ručne, často na mieru. Radenie? Žiadne elektronické páčky, len mechanické prehadzovačky ovládané z rámovej trubky. Dnes niečo nepredstaviteľné.
O komforte v kopcoch nemohla byť reč, všetko sa šlo na „silu“ a vyhrával ten, kto mal najväčšiu výdrž.
Galuskové kolesá boli úzke, brzdný výkon klasických čeľusťových bŕzd mizerný. Sedlo kožené, predstavec krátky a riadidlá hlboko prehnuté.
Aerodynamika bola viac o prirodzenom postoji než o technologických výpočtoch. Z výbavy chýbali wattmetre, cyklopočítače, rádiá či funkčné prilby. Jazdci často nosili len šiltovky alebo na hlave nemali vôbec nič.
Až na prelome milénia sa jazdci ako Lance Armstrong ocitli v úplne inej technologickej ére. Uhlíkové rámy začali nahrádzať hliník a oceľ, váha bicyklov klesla na hranicu 7 až 8 kilogramov.
Prilby sa stali povinnou výbavou, časovkárske špeciály získavali futuristické tvary a aerodynamika sa dostala do popredia.
Bicykle začínali byť výsledkom vedeckého výskumu. Najbohatšie tímy začali používať veterné tunely, analyzovať posed a testovali všetko od prilieb až po ponožky.
Do hry vstupovali prvé merania výkonu (wattmetre), no predovšetkým sa začala systematická práca s tepovou frekvenciou, tréningovými zónami a výživou.
Dnes sa preteky neodohrávajú len na cestách, ale aj v laboratóriách. Jazdci jazdia na bicykloch, ktoré sú výsledkom tisícok hodín testovania vo veterných tuneloch.
Rámy sú kompletne z karbónu, s váhou na hranici povoleného minima UCI – 6,8 kg. Brzdy? Výhradne kotúčové. Radenie? Plne elektronické a bezdrôtové.
Každý komponent – od plášťov cez sedlo až po fľašu na vodu – je navrhnutý s ohľadom na aerodynamiku a úsporu wattov.
Jazdci majú na riadidlách integrované cyklopočítače s údajmi o výkone, tepe, kadencii či nadmorskej výške. Tréningové dáta sa analyzujú pomocou algoritmov, ktoré vyhodnocujú formu a únavu.
Prilby sú aerodynamické, oblečenie má protišmykové panely a špeciálne kombinézy sa používajú už aj v horských etapách, nielen v časovkách.
Bicykel alebo nové auto?
Cyklisti a ich bicykle sú, obzvlášť počas Tour de France, stelesnením výkonu, presnosti a prestíže. Zatiaľ čo jazdci sú hviezdami pretekov, vybavenie pod nimi je čoraz viac ukážkou najmodernejšieho inžinierstva.
Koľko stojí bicykel, na ktorom jazdia pretekári počas Tour de France?
Ak by ste si chceli zadovážiť rovnaký bicykel ako má Tadej Pogačar či Jonas Vingegaard, pripravte si poriadny obnos peňazí v rozmedzí od 8 až po približne 20-tisíc eur.
Úplne identický stroj si nebudete vedieť kúpiť v dôsledku toho, že profesionálni pretekári majú svoje bicykle upravené na mieru a komponenty na nich sú častokrát vyrobené v 3D tlačiarni, čo celkovú hodnotu ešte zvyšuje.
Určiť tak s presnosťou najlacnejší, ale aj najdrahší bicykel je preto veľmi náročné. Medzi tie „lacnejšie" patria Van Rysel RCR-F Pro Dura-Ace Team Edition (Decathlon AG2R La Mondiale), Cube Litening C:68X SLT (Intermarché-Wanty) či Canyon Aeroad CFR (Alpecin – Deceuninck, Movistar).
Naopak, na najdrahšom bicykli jazdí, celkom prirozdene, aktuálny obhajca žltého dresu Tadej Pogačar. Cena jeho bicykla Colnago Y1RS Dura-Ace v individuálnej špecifikácii sa pohybuje od 18 až do 20-tisíc eur.
Za rovnakú cenu by ste si vedeli kúpiť napríklad nové auto (Škoda Fabia, Volkswagen Golf či Renault Clio).
Medzi najdrahšie stroje v pelotóne môžeme zaradiť aj bicykle Pinarello Dogma F Dura-Ace (Ineos Grenadiers), Cannondale SuperSix Evo Lab71 Team Edition (EF Education – Easypost) či Trek Madone SLR 9 AXS (Lidl – Trek).
Samozrejme, ceny sú orientačné, s prihliadnutím na to, že môžu existovať rozdiely medzi bicyklami profesionálnej úrovne a tými, ktoré sú v podobných špecifikáciách dostupné v obchodoch.
V mnohých prípadoch sa bicykle nedajú kúpiť na Slovensku, takže sme vychádzali z cien v iných európskych či svetových predajniach a prepočítavali sme cenu na eurá.
Prehľad bicyklov v jednotlivých tímoch Tour de France 2025:
