Profesionálny cyklista bol trinásť rokov. Hoci celú kariéru jazdil na kontinentálnej úrovni, má tri tituly majstra Slovenska, aj niekoľko víťazstiev zo zahraničných podujatí. Po skončení kariéry je z MAREKA ČANECKÉHO obchodný zástupca bicyklov Romet.

Slováci sa vraj v posledných rokoch oveľa viac bicyklujú a kupujú si aj značkové bicykle.

"Veľa ľudí si dnes dopraje aj drahé bicykle, ktoré sú už v cenovej úrovni, za ktoré si kúpite aj dobré auto," vraví.

Objavil som snímku mládežníckej reprezentácie, kde ste spoločne so Saganovcami či Matejom Vyšňom. Nespomínate si, kedy to mohlo byť?

Bolo to jarné sústedenie pri Dudinciach. Mal som asi 16 rokov. Boli sme silný ročník. Viacerí vedeli vtedy dokonca aj Peťa Sagana zdolať. 

Už v tom čase ste jazdili v reprezentácii. Verili ste, že bude z toho úspešná kariéra? 

Vôbec. Jazdil som vtedy za Podbrezovú. Dostal som ojazdený bicykel, ale na tie roky to bolo stále dobré. Zabezpečenie sme mali dobré. A vtedy som to bral ako zábavu popri škole. Každý chalan sa vtedy snažil robiť nejaký šport a ani som nedúfal, že sa budem cyklistikou živiť. 

Mali ste vzor? 

Vtedy sme sledovali Tour a tam to boli najmä súboje Jana Ullricha s Lancom Armstrongom. A naživo som zažil Marca Pantaniho na Gire, kam ma zobral brat, aby som videl veľkú cyklistiku.

Mojím vzorom bol Ullrich. Aj keď tá éra bola úplne iná ohľadom dopingu a v tomto ohľade ho dnes ťažko brať ako vzor. Ale vtedy som to tak vnímal. Stále bol druhý, tretí za Armstrongom. Nevzdával to, bojoval. A bol aj charakter, keď mal Armstrong v jednej etape pád, on ho počkal. 

Počas kariéry ste získali tituly majstra Slovenska aj víťazstvá. Na čo najradšej spomínate? 

Vždy, keď ste na pódiu, poteší to, a je to zadosťučinenie za drinu a obetu. Najväčšie víťazstvo bolo asi na jednorazovke V4 v Maďarsku, kde som musel podať veľký výkon a bola tam aj dobrá konkurencia.

A čo sa týka účasti na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta, ako jazdec kontinentálneho tímu, bolo dobré, keď som mohol pomôcť Peťovi Saganovi alebo sa mi podarilo preteky dokončiť. To potešilo.

A víťazstvá v Kamerune boli také, že to boli jedny z mála pretekov, ktoré hneď vyplácali odmeny po etapách. Nemuseli sme na ne čakať polroka, či vôbec organizátor niečo pošle. Tam nebola taká konkurencia. 

Bolo to finančne zaujímavé?

Boli tam ceny nastavené ako na Slovensku alebo v Maďarsku od 800 do 1000 eur.

Boli ste prvý Slovák na Tour de l’Avenir v roku 2010. (ide o najprestížnejšie etapové preteky pre jazdcov do 23 rokov – pozn.). A boli tam desiatky jazdcov, ktorí sa neskôr dostali do tímov WorldTour a mali úspešnú kariéru – Quintana, Landa, Kwiatkowski, Dumoulin, Bardet. Obsadili ste obsadili 17. miesto a vyzeralo to veľmi nádejne, no do WorldTour ani do prokontinentálneho tímu ste sa nikdy nedostali. Prečo?

Vtedy sa preteky jazdili v septembri. Bolo to na konci sezóny a agenti ich veľmi sledovali. No kritériá na to, aby tímy jazdcov podpísali, boli veľmi prísne. Aj môj kolega z Kostariky, musel byť do 5. miesta, aby získal zmluvu s tímom Movistar. Skončil piaty, no i tak zmluvu nakoniec nezískal. Vytlačili ho Španieli. 

Čo by som dnes zmenil? Po týchto pretekoch som išiel jazdiť za turecký tím, a to zrejme nebol najlepší výber. Mohol som ísť ešte jazdiť do francúzskeho tímu. Bol v ňom aj Petr Vakoč, ktorý neskôr prestúpil do Quick-Stepu. Možno to by zmenilo moju kariéru. V tom čase však Slováci neboli pre tímy veľmi zaujímaví. Dnes nás už vnímajú inak a agenti sa viac o našu cyklistiku zaujímajú. Tiež vtedy neexistovali rôzne tréningové platformy, kde si môže agent pozrieť vaše tréningy a vidí, aký máte motor. 

Dnes to neľutujem. V Turecku som zažil pekné časy aj výsledky. Aj keď športovo sa vždy ide na Západ, ja som išiel na Východ. Bol som vtedy mladý a zlákalo ma, že to bo multikultúrny tím. 

Čo by ste s dnešnými skúsenosťami poradili Marekovi v roku 2010?

Čím sme starší, uvedomujeme si svoje chyby. Učíme sa. Dnes by som asi išiel do Francúzska. 

Dnes sa na to inak pozerám, mám iné skúsenosti ako 21-ročný chalan. Vtedy som prišiel do UCI kempu, nabehol som na ich tréningový systém a hneď to bolo vidieť.

Dostal sa niekto zo spomínaného kempu UCI do veľkej cyklistiky? 

Daniel Teklehaimanot. Bol prvý africký cyklista na Tour de France a bol líder vrchárskej súťaže. Ale podarilo sa to aj ďalším.

Viackrát ste štartovali aj na majstrovstvách sveta. Pamätné sú MS 2017 v Bergene, kde Peter Sagan získal tretí titul. Dnes vieme, ako sa to skončilo, ale pred pretekmi to asi nevyzeralo, že by mohol zvíťaziť. Mal žalúdočné problémy a necítil sa vôbec dobre. Ako si na to spomínate? 

My sme si z toho robili žarty, čo by bolo, keby Peter získal tretí titul a on odpovedal aj novinárom, že majstrom sveta bol dvakrát a mal by už vyhrať niekto iný. Možno aj to prispelo k tomu, že necítil tlak. Aj pred štartom nám povedal: