Muži plačú, ženy si vydýchli. Mesačná sága futbalového šampionátu je na konci. Prinášame štyri zaujímavosti, pre ktoré sa oplatilo sledovať turnaj vo Francúzsku.
1. Islandské Huh i Macejko
Niekomu sa môže zdať, že šampionát bol až príliš pretaktizovaný a defenzívny. Chýbalo v ňom možno viacero zápasov, v ktorých by diváci videli ofenzívne predstavenia a gólové hody.
V čom sa však záverečný turnaj nezmazateľne zapíše do histórie bola nefalšovaná futbalová atmosféra. Ľudia sa o ňu starali v krčmách, vo fanzónach, električkách i na štadióne.
Sledovať rozvášnených britských fanúšikov spievať dlhé minúty jeden chorál, počas ktorého sa oblievajú pivom je možno trochu detinské, ale tiež fascinujúce.
V mori zástav, dresov a iných národných symbolov sa nestratili ani Slováci.
Do Francúzska ich prišlo zhruba 30-tisíc. Najviac ich bolo na zápase s Anglickom. Tesne pred ním diváci šokovali aj samotných hráčov.
„Keď sme sa rozcvičovali a spievali Macejka, mali sme poriadne zimomriavky,“ prezradil kapitán Martin Škrtel.
„Počuť také niečo počas rozcvičky bolo skvelé. Síce som nespieval, ale mal som určite husiu kožu,“ dodal Marek Hamšík.
Absolútnym vrcholom bol islandský pokrik Huh, ktorý uchvátil celú Európu. Ostrov gejzírov a sopiek s 330-tisíc obyvateľmi si naposledy zahúkali vo štvrťfinále proti Francúzsku.
Domácich chorál zaujal až natoľko, že ho po víťazných dueloch začali napodobňovať.
2. Nové hviezdy i sklamania
Kto bude najlepším strelcom záverečného turnaja? Pred začiatkom šampionátu sa dávali najväčšie šance útočníkovi Thomasovi Müllerovi.
Nemecko napokon postúpilo do semifinále, ale jeho najväčšia hviezda neskórovala ani raz.
Sklamaním bolo aj vystúpenie najlepšieho strelca Premier Leauge Harryho Kana. Kým v drese Tottenhamu zaznamenal 25 gólov, na Euro strelecky mlčal. Krajšiu rozlúčku s národným tímom si prial aj Švéd Zlatan Ibrahimovič, ktorý bol na turnaji nevýrazný.
Vo Francúzsku naopak vyskočili viacerí futbalisti, od ktorých sa to až tak nečakalo. Jednotkou na tomto zozname je