BRATISLAVA. Nikdy sa zbytočne nehrnie dopredu. Akoby rátal, koľko súperov sa vzdá alebo ich diskvalifikujú rozhodcovia. V závere pridá a bude z toho dobré umiestnenie.
Pointa je však v premyslenom štýle. „Chodecká päťdesiatka je mozaikou rôznych zážitkov, zistení, zmien v taktike, rýchlych rozhodnutí. Mysliaca hlava je minimálne taká dôležitá ako rýchle nohy. Užívam si vtedy, keď sa blíži cieľ a ja predstihujem súpera za súperom, v lepšom prípade vediem a cítim dostatok síl.“
Dostatok síl v piatok jednoznačne mal, až tak veľmi súperov nepredstihoval. Začal útočiť už od 25. kilometra. Z piateho miesta pár kilometrov po štarte sa postupne prepracoval na druhú priečku. Šiel, ako vždy, pokojne.
Útoky na medailu
Na 36. kilometri sa rýchlo odpútal od Rusa Ryžova na medailovú pozíciu. O desať kilometrov ďalej predstihol jeho kolegu Ryžova využijúc krízu. Klasický mysliaci Tóth, ibaže už veľmi skúsený. Už nezačal preteky niekde zo stredu poľa, kontroloval ihneď špicu. Bolo jasné, že chce medailu.
Pred sebou mal už len víťazného francúzskeho obhajcu titulu Yohana Diniza. Bol veľmi ďaleko, 31-ročný odchovanec nitrianskej atletiky (prvým trénerom bol Peter Mečiar) si chladnokrvne držal striebornú pozíciu.
„Je dosť skúsený na to, aby si takúto pozíciu ustrážil. Tak od 40. kilometra som vedel, že bude medailový, hoci v päťdesiatke je všetko možné,“ vysvetľoval jeho tréner Matej Spišiak, o štyri roky starší bývalý kolega z reprezentácie.
Svetový i slovenský rekord
Zürišský okruh je atypický, mierne zvlnený. Chodci šliapu po asfalte na dlhom úseku s električkovými koľajami. Včera pršalo, čľapkali aj cez mláky. Potom sa vyčasilo.
Víťazný Diniz prišiel vo svetovom rekorde 3:32:33 h, Tóthov čas 3:36:21 h je slovenským rekordom, v historických tabuľkách je deviaty pred poľskou legendou Korzeniowským.
„Bolo to úžasné, vo výsledkoch, výkone i v atmosfére, aká nás hnala na trati vpred. Takú som nikdy v živote nezažil. Bolo to ako vo sne,“ povedal pre oficiálnu stránku šampionátu strieborný Slovák.
„Povzbudzovalo ma množstvo našich fanúšikov, bežali popri mne, dodávali mi krídla, prežíval som najkrajšie podujatie v živote. Veľmi ma motivovali, najmä v záverečných ôsmich kilometroch som ich energiu potreboval.“
Tóth išiel v tomto roku prvú päťdesiatku. O závere prípravy hovoril ako o ideálnej.
„Najdôležitejšie bolo májové sústredenie v Livigne. Utvoril som si osobný rekord v našliapaných kilometroch za týždeň – 203. Po príchode domov som už začal vylaďovať, na tréningoch mi to samo odsýpalo, vôbec som na nich netrpel,” hovoril pred odchodom do Švajčiarska. Tóth začal sezónu vo svojich obľúbených Dudinciach nečakane.
Vyhral na 20 km v osobnom rekorde 1:19:48 h (vtedy to bol európsky výkon roka), zdolal svetoznámeho Austrálčana Tallenta. Nitran, člen VŠC Dukla Banská Bystrica, bol dlho špecialistom na kratšiu chodeckú olympijskú trať.
Na majstrovstvách sveta 2009 skúsil obe dĺžky, medzi ktorými bolo iba päť dní oddychu. Na 20 km bol 9., na 10 km skončil 10. Tento veľký výkon však zapadol, nebolo to ani do ôsmeho miesta, čo je na Slovensku prvý ukazovateľ úspešnosti.
Rovnako nespravodlivo sa obišlo i Matejovo víťazstvo na Svetovom pohári v Mexiku (2010). Táto súťaž má zase „nesprávny“ názov, hoci je na nej väčšia, predovšetkým širšia konkurencia ako na MS či OH.
Skôr európska záležitosť
Tóth „dvojboj“ na 20 i 50 km nateraz odmieta. Vlani na MS v Moskve skončil na päťdesiatke v Moskve piaty. Tam bojovala o medaily v podstate rovnaká skupina ako teraz. Zradnosť disciplíny naznačuje konečný rozdiel, vtedy mal krízu práve Diniz – skončil 10.
Vyhral Ír Hefferman, ktorý sa pre zmenu vzdal tentoraz, hoci dlho išiel v popredí. Z Neeurópanov boli v prvej desiatke iba Austrálčan Tallent (3.) a Japonec Tanai (9.).
Päťdesiatka je momentálne skôr európskou záležitosťou. Tóth má na túto disciplínu najlepší vek.
Chôdza na 50 km je náročná na počasie i aklimatizáciu. Pretekári vstávajú, kým ešte „poriadni“ ľudia spia. Zvyčajne štartujú o 9.00 h.
„Pred súťažou zvyknem zaspať pokojne, hoci bez trémy to nejde, tá je nevyhnutná. Nie je dobré spať dlho. Ja zvykne tak päť hodín, ale bolo aj tak, že tri,“ opisoval Tóth aj takúto zložitosť disciplíny.
„Vstávam tri hodiny pred súťažou. Mám dve verzie raňajok. Klasické - rožok, maslo, šunka. A Švajčiari vyrábajú takú výživovú instantnú kašu, ale treba ju zohrievať.“
Vyštudoval žurnalistiku
Matej Tóth vyštudoval v rodnej Nitre žurnalistiku. Chce sa jej po skončení kariéry venovať profesionálne. Zažili sme ho, ako sa vyčerpaný pri rozhovore vrátil k vete, ktorú vyslovil nespisovne.
Píše do Chodeckého spravodajcu, občas uvádza nové číslo časopisu Atletika editorialom.
„Zatiaľ sa skôr špecializujem na spravodajské žánre, všetko chce svoje postupnosti. Mediálne rozhovory mám rád, ak majú svoju kultúru, teda v určenom čase na určenom mieste. Som ochotný rozprávať sa veľmi dlho, ale nesmie to rušiť môj športový program. Aj rád prispievam, hoci aj zo sústredení,“ hovoril o pravdepodobnom budúcom povolaní.
po 09:55
so 22:58
pi 23:59
25.04.2024
