Zrušenie olympiády by bolo katastrofou, a to nielen pre Japonsko

BRATISLAVA. Pod rúškom tmy vtrhli do apartmánov v olympijskej dedine, zajali športovcov a vyjednávali. Keď chceli neskôr odletieť preč, pokus o oslobodenie rukojemníkov vyvolal masaker.

Teroristický útok palestínskych ozbrojencov počas olympijských hier 1972 v Mníchove si vyžiadal život jedenástich izraelských športovcov. Hry však pokračovali ďalej.

V roku 1980 časť západných krajín na čele s USA bojkotovala olympiádu v Moskve. O štyri roky neskôr Moskva pripravila odvetu a do Los Angeles necestovali Sovieti ani športovci z väčšiny socialistických krajín. Hry nezastavila ani studená vojna.

Pre hrozbu teroristických útokov vynaložili organizátori olympijských hier v novom miléniu na bezpečnostné opatrenia desiatky miliónov eur. Súboje o medaily sa vždy odohrali bez vážnych incidentov.

Teraz však čelia olympijské hry najväčšej výzve v povojnovej ére.

Začneme podľa plánu... A možno nie

Pandémia nového koronavírusu zasiahla takmer celý svet. Každý deň pribúdajú tisíce nakazených a počet mŕtvych už presiahol desaťtisíc. Vírus zatvára hranice aj ľudí v karanténe, ochromil ekonomiku či dopravu. Aj šport šiel pochopiteľne bokom.

Väčšinu ligových súťaží, pretekov či podujatí buď prerušili, alebo ukončili. Mnoho športovcov nemôže poriadne trénovať a potenciálni účastníci olympijských hier v Tokiu nemajú šancu plniť kvalifikačné limity.

Miestenku má zatiaľ len 57 percent z 11 000 športovcov a olympiáda by sa mala začať už o štyri mesiace - 24. júla.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV), japonská vláda a organizátori napriek negatívnym okolnostiam až do pondelka 23. marca zhodne tvrdili: Začneme podľa plánu!

„Chceme olympiádu v riadnom termíne a s divákmi,“ vyhlásil ešte minulý týždeň japonský premiér Šinzó Abe. O niekoľko dní neskôr už pripustil, že hry by sa mohli začať aj neskôr - ak by pandémia nového koronavírusu znemožňovala ich bezpečný priebeh.

„Zatiaľ nie je dôvod na žiadne radikálne riešenie,“ tvrdil ešte nedávno počas videokonferencie šéf MOV Thomas Bach. „Chceme nájsť alternatívu, ktorá bude mať najmenší negatívny dosah na športovcov,“ dodal Nemec v rozhovore pre NY Times. Pod tlakom okolností a mienky športovcov i viacerých funkcionárov však aj šéfstvo MOV mení stanovisko a priznáva, že pracuje s viacerými alternatívami.

„Olympiáda je výnimočná udalosť, ukazujúca dokonalosť človeka, ale nemala by sa konať za každú cenu. Odloženie hier by neznamenalo koniec sveta. Usporiadať v čase pandémie globálne podujatie s masovou účasťou by mohlo ohroziť množstvo ľudí,“ napísala na instagram britská vodná slalomárka Hannah Craigová.

Postoj vedenia MOV kritizovala legenda ženského hokeja Hayley Wickenheiserová, sama členka komisie športovcov MOV. Označila ho za nezodpovedný a necitlivý vzhľadom na to, v akej situácii sa ľudstvo momentálne nachádza.

„Táto kríza je silnejšia než olympiáda. Netušíme, čo sa udeje najbližších dvadsaťštyri hodín, nehovoriac o najbližších troch mesiacoch,“ uviedla Kanaďanka na twitteri.

Kanada a Austrália už dokonca deklarovali, že v letnom termíne svojich športovcov do Tokia nevyšlú.

V súvislosti s olympiádou v Tokiu sa teraz núka niekoľko scenárov, pričom žiadny z nich nie je ideálny a s každým sa spája množstvo problémov.

Leto znamená riziko

Japonsko evidovalo v nedeľu 22. marca 1086 ľudí nakazených koronavírusom. Aj napriek odhadom, že v máji bude šírenie choroby v krajine pod kontrolou, olympiáda v pôvodnom termíne by podľa profesora Hideomiho Nakaharu čelila veľkej výzve.

„Toto nie je žiadna udalosť lokálneho charakteru. Chceme, aby sa na olympiáde zúčastnili športovci z celého sveta. Ak by bola nákaza v tom čase rozšírená v jednej alebo dvoch krajinách, bola by to prijateľná situácia. Ale podľa toho, čo teraz sledujeme, to nebude tento prípad,“ citoval špecialistu na infekčné choroby The Washington Post.

Aj napriek maximálnemu úsiliu o ochranu zdravia nie je možné vylúčiť riziko, že niekto zavlečie vírus do olympijskej dediny alebo sa nakazí v Tokiu a vezme ho domov.