Chytá za Košice, vzdeláva sa vo finančníctve. Po kariére chce žiť v Lotyšsku

Počas štyroch rokov, ktoré strávil v klube Dinamo Riga, si zahral spoločne s Marcelom Hossom či Marcelom Haščákom.

Najvýraznejšou osobnosťou tímu pôsobiaceho v KHL bol víťaz Stanleyho pohára Sandis Ozolinš. Veľa sa naučil aj od olympijského víťaza Mikaela Tellqvista.

Český brankár HC Košice JAKUB SEDLÁČEK spomína na Rigu rád nielen po športovej stránke. Našiel si tam manželku, s ktorou sa plánuje vrátiť do Lotyšska.

Hokejovú kariéru medzi mužmi ste odštartovali vynikajúco. Rodnému Zlínu ste pomohli prebojovať sa do play off a neskôr vás vyhlásili za najlepšieho brankára základnej časti. Bola pre vás sezóna 2008/09 výnimočná?

Mal som veľké šťastie, že v tom čase boli v Zlíne dvaja skúsení brankári – Igor Murín a Radovan Biegl. Boli to v podstate dve legendy a brankárske stálice.

Dostal som od trénera šancu, ktorú som chytil za pačesy a vyšlo to. Podarili sa mi hneď prvé dva či tri zápasy, po ktorých som sa chytil a už to išlo.

Tímový úspech ste dosiahli o pár rokov neskôr. V sezóne 2012/13 sa Zlín dostal až do finále extraligy, kde po veľkom boji napokon podľahol Plzni 3:4 na zápasy. Ako si spomínate na finále?

Mal som vtedy 22 rokov a pocit, že budeme hrať finále každý rok. Ale zistil som, že tak jednoducho to nefunguje. Mali sme vtedy výborný tím na čele s Petrom Čajánkom či Martinom Hamrlíkom, ktorý tam vtedy končil.

Škoda posledného siedmeho zápasu, v ktorom sme dostali gól asi v 97. minúte predĺženia. Na niečo také sa nezabúda. Ja som po sezóne odišiel do Rigy a Zlín o rok nato vyhral pohár, čo bolo super.

Aký bol prvý rok v Rige?

Mal som veľké šťastie, že tam bol Marcel Hossa. Veľmi mi v začiatkoch pomohol. Bol vtedy jednou z najväčších hviezd v celej KHL. Jednotkou tímu bol olympijský víťaz Mikael Tellqvist, ktorý chytal aj v NHL a mohol som od neho nabrať veľa skúseností. Predo mnou v klube pôsobil tréner Július Šupler, ktorého tam mali za legendu.

V Lotyšsku ste si zahrali aj s Marcelom Haščákom, ktorý ešte v minulej sezóne obliekal košický dres. Trávili ste spolu veľa času?

Je škoda, že sme sa s Marcelom v Košiciach nestretli. V Rige sme bývali len kúsok od seba, takže sme boli stále spolu. Chodili sme na obedy aj večere. Prvý rok mal smolu, bol často zranený.

Je to super chalan. Neboli sme dlhšie v kontakte, až kým som sa nedohodol s Košicami. Dal mi na klub veľmi dobré referencie. Teším sa, až sa stretneme na ľade vo vzájomnom zápase.

Najvýraznejšou osobnosťou Rigy bol v tých časoch víťaz Stanleyho pohára Sandis Ozolinš, zastával aj funkciu kapitána. Bol na ľade aj mimo neho veľkou autoritou?

Keď prehovoril v kabíne, všetci hráči stíchli. Každý vedel, čo v kariére dosiahol. Mal obrovský rešpekt. Niečo podobné som videl u Petra Čajánka. Sú to hráči, ktorých človek počúva a berie si ich slová k srdcu.

V Lotyšsku sa vám darilo aj po osobnej stránke. Našli ste si tam manželku. Ako ste sa spoznali?

Robila ako 19-ročná v Rige na štadióne. Bolo to skôr jej hobby, pretože tam pracovala zadarmo. Celá jej rodina má veľmi rada hokej. Vlastne ako všetci v Lotyšsku, kde sú basketbal a hokej národnými športmi.

Rok sme najskôr po sebe len pokukovali. Potom sme si začali písať a následne sme začali spolu chodiť.

Počas ciest na zápasy rád čítate knihy. Aký žáner preferujete?

Veľmi ma baví čítať o financiách. Rád sa vzdelávam v oblasti finančníctva a pozitívneho myslenia.

Chceli by ste v tejto oblasti pracovať aj po skončení kariéry?

Vyslovene ako finančník nie. S manželkou však máme plán, že sa po mojej kariére presťahujeme do Lotyšska, kde by sme chceli podnikať s nehnuteľnosťami.