Trafila všetko a ukázala bežecký progres. Kapustová chválila za rýchle lyže servis

LENZERHEIDE. Ema Kapustová sa od svojich 21. narodenín, ktoré oslávila vo štvrtok, vo Svetovom pohári v biatlone rozbehla.

Vo švajčiarskom Lenzerheide najskôr dosiahla kariérne maximum, 41. miesto v šprinte, a o dva dni sa v stíhacích pretekoch posunula na bodovanú 28. priečku.

• Program, výsledky a kalendár - Svetový pohár v biatlone 2023/2024

Podarilo sa jej to, čo Anastasii Kuzminovej na sklonku kariéry - vyčistiť všetkých 20 terčov v jedných pretekoch. Pre rodáčku z Revúcej to boli len piate preteky v kolotoči najlepších biatlonistiek.

Trojnásobná olympijská víťazka Kuzminová trafila dvadsať z dvadsiatich terčov v predposledných pretekoch kariéry v nórskom Osle 23. marca 2019. Vtedy prišla do cieľa s náskokom minúty a 42 sekúnd pred Denise Hermannovou-Wickovou.

Šla na istotu

"Som veľmi spokojná. Ešte pred dvomi týždňami by som nepovedala, že to takto dopadne. Napravila som si zlú mienku o tomto štadióne a celkovo o Lenzerheide, lebo na majstrovstvách sveta kadetov sa mi tu veľmi nedarilo. Nemala som na to dobré spomienky," uviedla Kapustová pre web slovenskybiatlon.sk

Priznala, že na strelnici šla na istotu, aj keď to pre ňu nebolo jednoduché. "Vedela som, že ak podám výkon, ktorý viem, bude to dobré. Štyri nuly nie sú pre mňa niečo ťažké, keďže som ich už niekoľkokrát dala. Aj keď som sa necítila stabilne, chcela som si to postrážiť," dodala.

Kapustová v uplynulých pretekoch v streľbe príliš nechybovala, horšie to bolo na trati.

Zlepšený beh

V stíhačke v Lenzerheide jej to však na lyžiach kĺzalo, najmä v prvej polovici pretekov, veľmi dobre. V prvom kole stratila na bežeckú líderku Elviru Öbergovú zo Švédska osemnásť sekúnd (43. bežecký čas).

O kolo neskôr zapla naplno a predviedla 22. bežecký čas, v 3. kole dosiahla dokonca 19. čas (predstihla napríklad Vittozziovú, Voigtovú či Džimovú) a potom jej už viditeľne ubúdali sily - 4. kolo 37. a 5. kolo 50. bežecký čas.

Celkovo na desiatich kilometroch stratila na bežkách necelé dve minúty, čo jej stačilo na 39. najlepší bežecký čas.

Od začiatku sezóny však u nej vidieť na lyžiach posun. V prvých pretekoch v Östersunde, v šprinte na 7,5 km, dosiahla až 91. bežecký čas so stratou takmer tri a pol minúty.

Už v druhom šprinte sezóny si vylepšila čas o takmer pol minúty, no stačilo to na 78. miesto. V šprinte vo Švajčiarsku zabehla o tri minúty pomalšie ako prvá pretekárka.

"Pomohlo mi, že už som mala niekoľko pretekov za sebou. Dnes to bolo na trati super, lyže išli výborne, za čo musím pochváliť servis. Stíhala som s každou pretekárkou v zjazde, či to bola Francúzska alebo Švédka.

To, že som videla súperky na trati, ma hnalo viac vpred. Všetko to sadlo, sneh nebol vôbec taký ľadový ako v šprinte. Verím, že to bude pokračovať takto aj ďalej," opísala svoj beh pre slovenskybiatlon.sk.

Ani nemala štartovať

Kapustová priznala, že ešte mesiac pred začiatkom sezóny nevedela, že sa vôbec objaví vo Svetovom pohári. Neskôr si mala len vyskúšať preteky v Hochfilzene, no premiéru mala už v Östersunde.

"Lepší začiatok súťaženia vo Svetovom pohári a takýto odchod na vianočné prázdniny, som si ani nepredstavovala. Som veľmi vďačná celému tímu a všetkým, ktorí mi pomáhajú," dodala Kapustová, ktorá za 28. miesto získala svojich prvých 13 bodov v kariére.

Na Halinárovú nedosiahne asi nikto

Najúspešnejší debut v histórii slovenského biatlonu dosiahla dnes 50-ročná Martina Halinárová, ktorá 17. decembra 1992 obsadila ešte pod dievčenským menom Jašicová a za Česko-Slovensko v Pokljuke deviate miesto v individuálnych pretekoch na 15 kilometrov. V tom čase mala devätnásť.

Pre rodáčku z Dolného Kubína to bola aj najlepšia sezóna v jej kariére, v celkovom hodnotení skončila na ôsmom mieste.

Kuzminovej sa podarilo prvýkrát bodovať v piatych pretekoch vo Svetovom pohári, rovnako ako Kapustovej. V Östersunde v individuálnych pretekoch skončila 29. novembra 2006 po výbornej streľbe s jednou chybou na 13. mieste. To však súťažila ešte vo farbách Ruska. 

V prvej štyridsiatke skončila síce ešte skôr, ale vtedy platilo, že bodovalo len prvých 25 pretekárok. K zmene došlo až v sezóne 2008/2009, odkedy platí súčasný formát, kde boduje najlepších štyridsať.

Skvelý debut vo Svetovom pohári mala aj bývalá trénerka sestier Fialkových Anna Murínová, ktorá v prvých pretekoch obsadila 25. miesto, za čo získala jeden bod. Na piaty pokus sa podarilo bodovať aj Soni Mihokovej v sezóne 1993/1994.

Paulína Bátovská-Fialková čakala na prvé body dve sezóny, dosiahla ich až na deviaty pokus, keď bodovala v šprinte v Kontiolahti za deviate miesto.

Jej sestra Ivona sa dočkala prvých bodov vo Svetovom pohári až na osemnásty pokus v tretej sezóne, body brala za 17. miesto v šprinte v Pjongčangu.