Odborník: Hokejoví tréneri by mali uvažovať podobne ako Bondra

BRATISLAVA. Pre rozvoj slovenského hokeja je nevyhnutné zlepšenie vo viacerých smeroch, systém rozvoja trénerov patrí medzi tie kľúčové.

Pripravuje ho Jukka Tiikkaja, 41-ročný rodák z fínskeho Oulu, ktorý spolupracuje so Slovenským zväzom ľadového hokeja (SZĽH) od septembra 2017.

V oblasti rozvoja individuálnych hokejových zručností hráčov mu pomáha Dušan Benický, ktorého rukami prešlo niekoľko hráčov NHL.

Práve nový systém trénovania by mali v súčinnosti s klubovými oddielmi už v blízkej budúcnosti aplikovať do praxe.

Ulica bola školou

Benický po emigrácii v 80. rokoch 20. storočia pôsobil medzi rokmi 1983 až 1996 ako lektor na University of British Columbia vo Vancouvri, popritom tiež externe spolupracoval vyše jednu dekádu s tímom NHL Vancouver Canucks.

Návrat slovenského hokeja medzi svetovú špičku vidí až potom, ako sa zmení nielen športové prostredie v krajine.

„Vo svetovej špičke budeme opäť vtedy, keď vytvoríme prostredie pre deti. Musí byť stimulačné, motivačné, prosto také, aby v ňom hráči mohli vyrásť.

Všetko sa dá aplikovať, keď sa všetko správne vysvetlí a budú k dispozícii správni ľudia. My sme mali v čase socializmu dar, ktorým bola ulica. Tu sa vytvárali vzťahy, pestoval sa pohyb. My sme vďaka tomu vyrástli aj morálne, nielen športovo.

Tým, že dnešné prostredie je úplné iné, deti nevedia fungovať v kolektíve, na školách je menej telesnej výchovy. My sa pokúšame vymyslieť systém prostredia, v ktorom by mohli dostať správne hodnoty a potom z nich môžu vyrásť aj dobrí hokejisti," povedal Benický.

Pomôcť môže individuálny prístup

Benický sa v posledných rokoch sa venuje vlastným aktivitám v oblasti rozvoja individuálnych hokejových zručností hráčov.

„V zámorí funguje práve individuálny prístup. Hráči si sami uvedomia, ako sa musia pripraviť na ďalšiu sezónu. U nás je zaužívanejší viac kolektívny prístup. Ja sa od roku 1985 zaoberám individuálnym rozvojom. Pretože metóda, ktorá pomôže jednému, nemusí pomôcť druhému hráčovi. Tu hrá úlohu aj genetika."

Recept na zlepšenie teda existuje, len treba vytvoriť vhodné podmienky.

„V školstve vidíme veľký priestor. Pohybová kultúra by mala byť súčasť každého dňa, lebo budeme mať viac a viac problémov," dodal Benický, ktorého rukami prešlo niekoľko hráčov ako Caleb Jones z Edmontonu či Alexander Kerfoot z Colorada.

„Na Kerfoota som veľmi hrdý. To bol chlapec, ktorý bol veľmi slabý korčuliar, nevedel urobiť prvý tím, dnes je jeden z najlepších korčuliarov v tíme. Veci sa dajú dosiahnuť, pokiaľ má hráč prostredie, v ktorom môže vyrásť. To je veľa detailov."

Mentálna príprava musí byť súčasťou fyzickej

V slovenskom hokejovom prostredí však chýbajú tréneri, ktorí sú zároveň aj dobrými koučami. Aj na toto však myslí nový systém.

„My sme boli naučení rozdeľovať veci na telesnú prípravu a malé častice ako biomechanika a podobne. Ale rozdeľovaním nám ujde najpodstatnejšia vec, že nemôžeme rozdeliť fyzickú prípravu od mentálnej.

My keď nedokážeme fyzický pohyb, tak sa nerozvinieme ani mentálne. Preto to nemôžeme rozdeľovať," poznamenal Benický, ktorý apeluje aj na ďalší fakt: „Ja rád ponúkam, poradím. Taký Peťo Bondra sa chcel zlepšovať ešte aj na konci kariéry. Takto by mal uvažovať aj tréner. Ja snažím vzdelávať každý deň."