KOŠICE. Sagrada Familia, Park Güell i slávny Camp Nou. „Suveníry FC Barcelona sú na každom rohu,“ poznamená ultramaratónec Slavomír Lindvai.
Do Katalánska však v uplynulých dňoch necestoval za zábavou. Na pretekoch narazil na maďarského bežca Jánosa Bogára, ktorého je možné často vidieť na tratiach v okolí Košíc.
„Napriek tomu sme sa zatiaľ stretli len v zahraničí. V Taiwane, Kanade, poľských Katoviciach a teraz v Barcelone. Spolu sme sa na tom zasmiali,“ vraví Lindvai.
Pripojil ešte jednu zaujímavosť.
„Keď Španiel Iňaki Jimenez Sorron, štvrtý v celkovom poradí, počul slovenčinu, prihovoril sa. Dva mesiace totiž pôsobil v Novom Meste nad Váhom. Z nášho jazyka si pamätal len vulgárne slová. A ešte to, že Slováci pijú pivo a borovička,“ prezradil.
Ešte nepatrí do starého železa
Pre 50-ročného slovenského ultrabežca Slavomíra Lindvaia (PHaB Titus Labas Košice) mali byť tohtoročným vrcholom októbrové Majstrovstvá sveta v behu na 24 hodín v Bukurešti.
„Na toto podujatie som sa poctivo začal pripravovať v máji, kedy som oslávil päťdesiatku. Tým pádom som sa dostal do veteránskej kategórie, kde by boli moje šance na dobrý výsledok v rámci majstrovstiev sveta vyššie,“ tvrdí.
Lenže v letných mesiacoch Medzinárodná Asociácia Ultrabežcov (IAU) preteky pre pandémiu covid-19 zrušila.
„Po tomto verdikte som začal reálne uvažovať nad tým, že svoju ultrabežeckú kariéru ukončím, keďže posledné preteky som absolvoval v decembri 2019 v Argentíne a odvtedy som prakticky stál. Trénovať bez pretekania je náročné,“ priblížil neľahké obdobie.
Zvládnutie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach v čase 3:10 hod. ho utvrdilo v tom, že ešte nie je na tom tak zle a na 24-hodinových tratiach stále môže pomýšľať na atakovanie 200 km hranice.
Zvolil náhradu a urobil dobre
Po košickom maratóne začal Lindvai spolu so svojím tímom hľadať náhradné riešenie. Preteky v behoch na 24 hodín vo Švédsku, Nórsku a Barcelone boli beznádejne vypredané.
Jediná možnosť sa núkala v Barcelone, a to v podobe behu na šesť hodín.
„Pretože som už nechcel pauzovať, využil som aspoň túto ponuku. Hladkú šesťhodinovku som nikdy predtým neabsolvoval. Mám odbehnuté veľké množstvo ultra behov, takže cez túto časovú hranicu som sa dostal, ale nemám oficiálny záznam,“ skonštatoval.
Preteky sa uskutočnili na 400-metrovom atletickom štadióne. Súčasne prebiehali preteky na dvadsaťštyri, dvanásť aj šesť hodín. Lindvai sa v dejisku mohol oprieť o podporný tím v zložení Marián Michalík - Lucia Dulayová.
Lindvai na trati pretekov v Barcelone. (Autor: archív M.M.)
Beh na šesť hodín začínal o šiestej hodine ráno. Štartovalo v ňom 58 bežcov rôznych národnosti. Rodák z Malej Idy skončil výkonom 73,070 km na deviatom mieste. Predbehol aj o dekádu či dve mladších súperov. Kategóriu bežcov nad 50 rokov vyhral.
Podmienky počas behu sa výrazne menili. V čase štartu bola ešte tma, okolo ôsmej vyšlo slnko a teplota sa postupne šplhala k 20 °C.
„So svojím výkonom som maximálne spokojný. Pred odchodom som sa vyjadril, že mojim cieľom je prekonať 70-kilometrovú hranicu,“ podotkol Lindvai.
Slavomír Lindvai pri pamätníku Ladislava Kubalu pred štadiónom FC Barcelona. (Autor: archív S.L.)
„Preteky som plánoval odbehnúť v tempe päť minút na kilometer. Napokon sa mi to podarilo v čase 4:56 min. Aj na základe tohto výsledku môžem v 24-hodinových pretekoch reálne pomýšľať na prekonanie 200 kilometrovej hranice. A trúfať si aj na oveľa viac,“ doplnil príjemný poznatok.